Avantgardný a experimentálny film

          S rýchlym posunom technológií vpred sa zmenil aj jemnocit a niektoré nové idey, ktoré vtedy prenikali do kultúry, dokážeme pojať až dnes. Počas ďalších dvoch dekád, najmä v 60. rokoch sa aj zásluhou umenia, pomaly uvoľňovali opraty cenzúry. Umelci tvorili najmä nezávisle a používali termíny ako “experimentálne hnutie”, “underground“ and “avantgarda”. Usilovali sa vymaniť z mainstreamu. Vyzývali zaužívané praktiky a nastavovali zrkadlo vnútornému prežívaniu, ktorému sa nevenovalo veľa pozornosti. Štýl, obsah aj forma, všade posúvali hranice. Odvážne prvé kroky a prvé scény, „voľnomyšlienkárov“ vyvolali mnoho kontroverzie a konfliktu s vtedajším právom.

Čo je vlastne Avantgarda ?

          Podľa slovníka znamená termín “avantgarda” predná línia. V technológií, štýle, v akejkoľvek kategórií  je to nedotknutá entita; niečo čo ľudia zachytia, ale ešte to nevedia celkom uchopiť. Vždy existuje predná línia, a tou je v umení avantgarda. V kinematografií je to napríklad to, čo nazývame nezávislé alebo poetické formy filmu. O filmoch sa však stále rozprávame ako o módnych trendoch, o dynamike určitého obdobia, pomerov, prostredia. Filmová história ešte neprišla ani do puberty. V každom období, či už to boli roky dvadsiate, tridsiate alebo šesťdesiate je teda avantgardou alebo prednou líniou čosi iné. Zakaždým je to akási sorta opozície, potrebná psychologicky alebo možno len ako výhovorka pre drastické zmeny. Bezpochyby je diktovaná spoločnosťou, v ktorej vždy boli aj budú stanoviská búrenia sa proti zavedeným formám a povoleným obsahom.

Poet s kamerou

          Desať rokov po úteku z vojnovej Litvy, v roku 1959 sleduje v Living Theatre v New Yorku krátkometrážny film Window Water Baby Moving(Stan Brakhage), o ktorom napíše článok pre Village Voice. Článok sa stráca v redakcii nikdy nie je publikovaný. O niekoľko rokov ho Mekas nájde:

 „Na plátne, pravdepodobne po prvý krát vo filmovej histórií: žena porodila dieťa. Vidíme to všetko. Žena je extatická. A takisto aj otec. Publikom je úplne ticho.“

Toto je len jeden z prežitkov vytrhnutý z kontextu života muža menom Jonas Mekas. V blízkosti jeho mena človek podchvíľou natrafí na prívlastky „undergroundová“ legenda, krstný otec alebo guru avantgardného filmu. Isté je, že to bol člověk so záujmom a nadšením pre film a jeho rozvoj.

Rokmi si Mekas kultivoval špecifický vizuálny štýl. Robil si poznámky o živote vôkol neho. Nerobil filmy, jednoducho len filmoval. Kameru vždy nosil so sebou a zbieral záznamy, z ktorých niektoré ostali ležať na poličke, iné pospájal, tematicky alebo len tak, univerzálne a prepustil ich obecenstvu. Dalo by sa povedať, že si viedol akýsi filmový denník. Takto vznikla takmer 5 hodinová osobná snímka As I was Moving Ahead Occasionally I Saw Brief Glimpses of Beauty, o Mekasovom živote. Či už použijem názov filmový denník, domáci či experimentálny film, jeho tvorba sa líši od výpravného filmu najmä svojou poetickou formou. V slede obrazov sa autor snaží zachytiť to nepomenovateľné v postrehoch z každodenného života. Jednoduché rozbaľovanie darčeka alebo scénu mačky hrajúcej sa s myšou, pôvabne premieňa na metaforu. Tieto obrazy zvyčajne nemajú súvislý dej, avšak Mekas ich sprevádza hovoreným slovom, hudbou alebo prepája zábermi textu napísaného na stroji, ktoré mu pomáhajú vytvárať poéziu na plátne. Tento článok je teda aj o poetovi. O poetovi s kamerou.

Rovnako Mekas zhromažďoval aj materiál o osobnostiach, ktoré počas života spoznal – Andy Warhol, Salvador Dalí, Jackie Kennedy, Yoko Ono. Kúsky záznamov, ktoré zviazal do diárových obrazov a vydal napríklad ako: Scény zo života Andyho Warhola, však nie sú obrazy Andyho Warhola ako verejne známej osobnosti. Sú to obrazy Andyho Warhola ako ho poznal Mekas. Rozprávajú o jeho individualite a každodennosti človeka odovzdaného umeniu, človeka ktorý sa každý deň zobúdza a existuje.

Opraty cenzúry

          Nahota, homosexualita, pôrod. V 60. rokoch by tieto slová nemohli slobodne ležať na tejto stránke, a určite by sme ich nezahliadli na plátne. Aj vďaka Mekasovej aktivite v oslobodzovaní jazyka v kontexte filmu, tomu tak dnes nie je. V roku 1964 premietal kontroverzný film Flaming Creatures (Jack Smith) v New Bowery Theatre v New Yorku. Toto premietanie bolo zastavené políciou a bol Mekas zatknutý.

Filmový jazyk, tak ako každý iný jazyk,  je prúd v neustálom pohybe. Ako nástroj, s ktorým narábame v tvorení alebo vo vnímaní reality, sa komplexne záhadnými a nepredvítateľnými spôsobmi mení. Jazyk bol dôvodom Mekasovej konfrontácie s právom. V 60. rokoch sa na plátne nemohli zobrazovať určité časti tela alebo používať určité termíny. Všetky filmy určené na verejnú prezentáciu museli byť predložené licenčnej komisii. Ak film obsahoval nežiadané obrazy alebo slová, nedostal licenciu a za jeho premietanie bol tvorca uväznený a film bol zabavený. Mekas odmietal rešpektovať samozvaných cenzorov, považoval za absurdné a hlúpe predkladať im filmy na posúdenie.

 Blaho v spolupatričnosti

          Počas 60 aktívnych rokov sa snažil Jonas Mekas nájsť vyjadrenie vo filmovej tvorbe, ale taktiež vkladal rovnaké množstvo energie do tvorby voľného priechodu pre iných umelcov a tvorcov filmu.  Premietal ich produkcie, písal články, založil a viedol sériu inštitúcii. Ak sa mu niečo páčilo, chcel sa o to podeliť. Ak bol film dobrý, chcel aby ho videli aj ostatní. Neprestajne sa usiloval o rozkvet filmovej scény. Už päť rokov potom, čo spolu s bratom prileteli do New Yorku, založili magazín Film Culture, ktorý sa venoval najmä avantgardnému filmu. Neskôr v roku 1969 spolu s inými autormi a filmovými nadšencami (Brakhage, Kubelka..) založil inštitúciu pod názvom Anthology Film Archives. Dnes je to najväčšie medzinárodné centrum pre uchovávanie, štúdium a projekciu filmu a videa so zameraním na nezávislú, experimentálnu a avantgardnú kinematografiu.

Jonas Mekas si kinematografiu predstavoval ako veľký strom s mnohými konármi. Takým stromom je aj literatúra, aj výtvarné umenie a akýkoľvek iný druh umenia. Niektoré konáre tohto stromu sú veľké, iné malé. Je však dôležité, pripomínať si, že všetky majú svoju funkciu a spoločne tvoria strom.