Festival zúfalstva a farebných snov
Mano Khalil a jeho film Susedia miestami pobaví, no hlavne mrazí
Text: Tomáš Košárek
Zdroj: Asociácia slovenských filmových klubov
V najnovšom filme Mano Khalila, kurdsko-švajčiarskeho režiséra, ktorý však študoval réžiu na bratislavskej VŠMU, sa dozvieme viac o vplyve nacionalizmu z perspektívy dieťaťa. V snímke implicitne podobnej s Waititiho Králičkom Jojom (2019) Khalil rozoberá, aké je vyrastať v stave dezolácie, násilne vštepovanej nenávisti, prelínajúcej sa so svetom detskej predstavivosti.
Skoré osemdesiate roky. Malý Šero (Serhed Khalil) vyrastá na kurdsko-sýrskom vidieku. Tento rok nastupuje do základnej školy a musí čeliť viacerým výzvam – okrem iného sa vyrovnáva so stratou mamy, o ktorú prišiel v dôsledku nehody na sýrsko-tureckej hranici. Hoci je realita okolo Šera krutá, on uniká do sveta snov, farieb a fantázie, kde sníva, že v jeho dedine je nainštalovaná elektrina a jeho mama stále žije. Dovtedy však musí čeliť výpadom despotického učiteľa (Jalal Al Tawil), ktorý sa rozhodol do detí vštiepiť myšlienky arabského nacionalizmu. Povinné hodiny arabčiny sa miesia so zaujatou históriou a šírením nenávisti voči židovskej minorite. Keďže Šero nehovorí po arabsky, musí sa rýchlo prispôsobiť novým štandardom, aby sa vyhol exemplárnemu trestu trstenicou.
„A čo je to ten sionizmus?“
„Taký malý čierny chrobák, vyzerá ako škorpión, ak ťa zahryzne,
už ťa nikdy nepustí.“
Násilné chápadlá nacionalizmu postupne opantávajú deti v triede. Po tom, čo deti dobodajú predstaviteľov „zlého sveta imperializmu“ v rámci privítania nacionalistických lídrov, teda nemôžeme byť prekvapení, keď podobný osud postihne aj mačku sýrskeho suseda. Napriek negatívnemu prostrediu, v ktorom Šero vyrastá a sérii dystopických situácií si snaží uchovať belasé myšlienky a farebné balóny kurdských farieb, ktoré sa mu zjavujú v snoch, čím výrazne odľahčuje film. Ťažšie pasáže sú kombinované s vtipnými scénami, v ktorých sú prejavené prosté túžby dieťaťa (najväčšmi túžiaci po televízore a kreslených filmoch).
Susedia podávajú nekonvenčné svedectvo o živote v menej obývaných častiach Sýrie. Napriek tomu, že sa režisérovi s vtipnými konverzáciami nepodarilo vyvážiť temnotu, ktorá z filmu priam sálala, veľmi efektne využíva figúrky Šera a jeho rodiny na šachovnici emócií diváka. Rovnako úprimne sa mu darí zobrazovať surovú realitu života na sýrskej dedine, no zároveň aj presvedčiť diváka, že sny sa plnia, skôr, či neskôr. I keď sú len o farebných televízoroch.
HMOTA je mediálnym partnerom filmu Susedia (ASFK)