Generácia MY

(seriál o tom, že je v poriadku nebyť v poriadku)

Alica, vnímavé sedemnásťročné dievča, sa ešte len hľadá. Dostane sa do partie rovesníkov, kde sa fajčí tráva, vzťahy sa chápu voľnejšie, a občas si niekto dá aj niečo tvrdšie. Alici tento životný štýl nie celkom vyhovuje, ale prispôsobí sa. Dôsledkom sú veľké problémy so zdravím, s psychikou, v škole i s rodičmi. Až smrť milovanej starej mamy či zrada zo strany prvej veľkej lásky ju dokážu vytrhnúť z negatívnych návykov. Alici veľmi pomôže aj jej nový známy Tomáš, ktorý sa vyliečil z drogovej závislosti, a s ktorým sa do seba zaľúbia. Pomáhať sa snažia aj starí priatelia, Alica s nimi postupne obnovuje vzťahy. Autentickým jazykom, bezprostredným vyjadrením pocitov či priamym podaním udalostí, nezaťaženým literárnymi štylizáciami, román čitateľov vtiahne do deja. Príbeh sa odvíja ako „na ceste“ – za sebapoznaním. Generácia MY je román mladej autorky o súčasných mladých ľuďoch.

          Dlho som vyberala knižku, ktorú by som mohla zrecenzovať. Rozmýšľala som nad všetkým možným, od klasík Jane Austenovej až po najnovšie sci-fi, potom som si však spomenula na knihu, ktorú som čítala už dávnejšie, no v mojom srdci zostane ešte dlho. Generácia my, od 16-ročnej Kamily Šebestovej.

          Knižka mi nekonečne dlho ležala v poličke neprečítaná. Bála som sa, že to bude ďalšia nudná Young Adult kniha, ktorá vo mne nezanechá žiaden hlbší dojem, akurát tak pocit nudy. Keď som však po Generácii nakoniec siahla, zhltla som ju za jeden večer plný emócií. Smiala som sa, plakala som, hlavnú hrdinku Alicu som milovala a nenávidela zároveň a predovšetkým, uvedomila som si, že nie som sama, ktorá sa niekedy cíti akosi prázdno. Až do prečítania knižky som neverila (alebo skôr nechcela veriť), že realita mnohých mladých ľudí na Slovensku vyzerá tak, ako to autorka popísala. Po dočítaní som bola sklamaná dnešným svetom, no zároveň plná nádeje na lepšie konce.

          Čo sa mi však páčilo asi najviac, bolo to, že sa ma autorka nesnažila poučiť, ako to pri knihách s touto tematikou býva, len mi s tvrdou úprimnosťou predostrela Alicin príbeh a nechala na mne, čo si z toho zoberiem. Nesnažila sa mi nahovoriť, že je nesprávne chodiť večer von s partiou „kde sa fajčí tráva, vzťahy sa chápu voľnejšie, a občas si niekto dá aj niečo tvrdšie“, len úprimne popísala následky.

         Svet potrebuje viac úprimných kníh. Takých, ktoré ukážu to, čo sa deje presne tak, ako sa to deje. Takých, ktoré budete nenávidieť aj milovať zároveň, takých, ktoré vás prinútia zamyslieť sa nad maličkosťami, ktoré sa každodenne dejú. A presne takouto knihou bola GENERÁCIA MY.