Inakosť v čase šedej jednoty

(tento článok bol publikovaný v jarnom vydaní časopisu HMOTA v roku 2019 – INAKOSŤ, Made in ČSSR)

          Keď sa povie inakosť, socialistické Československo je asi to posledné, čo vám príde na myseľ. Niektorí si toto obdobie sami pamätajú, iní si ho len skúšajú predstaviť z rozprávania svojich rodičov, či z filmov. Uniformita, malý výber a skoro všetky domácnosti vyzerali rovnako. Vždy, keď pozeráme s rodičmi Pelíšky, celý čas počúvam: „Aha, takú lampu sme mali. Aj rovnaké ozdoby na stromčeku. Veď také šálky mala moja teta. A tie skrinky, tie mali snáď všetci…“.  Väčšina výrobkov československých dizajnérov sa stala len predmetom masovej produkcie pre úzku skupinu socialistických krajín, no mnohé sa svojou konštrukčnou kvalitou a unikátnym dizajnom rozhodne vyrovnajú produktom svetovej úrovne. Aj to je dôvod, prečo v dnešnej dobe dopyt po československom dizajne opäť narastá  a niektoré kúsky sa začali nanovo vyrábať. Inakosť vyrobená v ČSSR.

Nápad, ktorý zmenil koncept bývania

          Nemožno nespomenúť dnes už ikonický sektorový nábytok od Jiřího Jiroutku, vyrábaný v podniku Interier Praha, ktorý zariaďoval tisícky domácností v republike. Srdcia zákazníkov si získal najmä Jiroutkov revolučný nápad vytvoriť jednoduché, lacné a funkčné kusy nábytku, ktoré si každý mohol vyskladať podľa svojej potreby a získať tak jedinečný interiér. Geniálny koncept (aký dnes poznáme zo svetového reťazca IKEA) fungoval v Československu  „before it was cool“. Keď spomíname obchodné domy IKEA, treba podotknúť, že v časoch jej začiatkov Jiří Jiroutek konzultoval niektoré návrhy jej nábytku a požadoval zmeny, pretože sa mu zdali technicky nedokonalé. Jej riaditeľa a zakladateľa Ingvara Kamprada tieto pripomienky tak oslovili, že mu ponúkol prácu, ktorú Jiroutek prijal. Po určitej dobe sa vrátil naspäť do ČSSR, kde mu na niekoľko rokov zakázali tvoriť. Neskôr sa však mohol vrátiť k remeslu, ktorému sa aktívne venuje dodnes. Jeho asi úplne najznámejším výtvorom je skrinka U-450. Jej jednoduchý tvar, čistá drevená konštrukcia a šuplíky v rôznych farebných kombináciách tvoria nadčasový kus nábytku, ktorý pôsobí aj po šesťdesiatich rokoch absolútne moderne. Navyše, od roku 2011 je opäť vo výrobe, čo poteší všetkých milovníkov dizajnu.

Farebná domácnosť v sivom paneláku

         Keď je reč o nábytku, nemôžeme zabudnúť ani na Františka Jiráka, Miroslava Navrátila, ale aj mnoho ďalších dizajnérov, ktorých produkty zo 60. rokov môžu svojím jedinečným a funkčným prevedením konkurovať dizajnu svetovej úrovne. Kapitola sama o sebe sú najmä ich stoličky a kreslá. Jednoduché, no prepracované tvary zaisťovali sedadlám pohodlnosť. Medzi materiálmi dominuje pre svoju dostupnosť drevo. Nikomu však nemôžu ujsť ich farebné detaily, ktoré akoby sa snažili vniesť pestrosť do inak sivého sveta.

Buď svietidlo

          Výrazné farby dominovali nielen medzi nábytkom, ale aj medzi svietidlami. Sýta červená, jasná žltá a pastelová modrá patria k najčastejšie používaným farbám Josefa Hůrku, ktorý pod značkou Lidokov vyrábal stolné lampy, ktoré ste mohli nájsť na pracovnom stole skoro v každej domácnosti. Výnimočné sú aj výtvory československého sklárskeho priemyslu, ktorý je dodnes považovaný za jeden z najlepších na svete. Doteraz sú vyhľadávané lampy od závodu Pokrok Žilina, ktoré svojím vzhľadom pripomínajú vesmírne lode, či extravagantné oranžové nočné svetlá od Štepána Taberu. A samozrejme, Lednické Rovne, ktoré vyrábali produkty od sklených predmetov každodenného života, až po akékoľvek umelecké diela na zákazku.

          Takto by som mohla pokračovať donekonečna. Všetky tieto objekty boli kedysi nenápadnou súčasťou každej domácnosti, ktoré by si takmer nikto nespojil so slovom inakosť. Doba sa však zmenila, na trh sa dostali kúsky z celého sveta a práca lokálnych dizajnérov skončila mnohokrát na zberných dvoroch. Z toho, čo bolo kedysi nevšedné a obyčajné je dnes niečo unikátne a vzácne. Posledné kusy sa predávajú na internete bežne za niekoľko stoviek eur a zháňajú ich ľudia z celého sveta. Československý socialistický dizajn sa stal akýmsi nemým svedkom jedného obdobia v našej histórii a mladá generácia sa spätne vyberá na objavnú výpravu za dnes už zaniknutými technikami, kvalitou, ktorá vydržala celé roky, zabudnutými umelcami a inakosťou, na ktorú môžeme byť rozhodne hrdí.