Kinosála na záhrade

          Horúci letný večer. Záhrada sa zapĺňa ľuďmi, ktorí sú ti k srdcu najbližší. Púpavový sirup, domáce koláčiky, hromady diek a smiechu. Improvizované letné kino znie ako ideálny plán. Film dokáže navodiť pocit ľahkosti už po niekoľkých sekundách. Vtiahne ťa do deja a zabúdaš na starosti všedných dní, oslobodíš sa. Pripravili sme si pre vás niekoľko kinematografických potešení. Letné filmy, ľahšie ako pierko.

Čo sme komu urobili? (Qu’est- ce qu’on a fait au Bon Dieu)

          Rôzne vyznania a názvy, farby a stolovacie návyky sa skrze štyri sestry, dcéry a manželky stretávajú v jednej rodine pri jednom stole. Rozdiely odlučujú v hádkach a zbiehajú sa v humore a poznávaní. To v čom súvisíme však zvykneme nechávať nepovšimnuté a púť k tomu je rozmarná obchádzka okolo zásad a zvyklostí. Nakoniec, tam kde sa všetci sa stále radi guľujeme, rybárčime a načahujeme za láskou, priblížime sa porozumeniu.

Slnko v sieti

          Film Štefana Uhera plynie v pavučine rozprávkového čísla tri-  tri poviedky Alfonza Bednára, tri prostredia, tri dejové línie, tri ročné obdobia. Príbeh samostatný je však postranný účinok filmovej básne. Básne, ktorá vystihuje atmosféru, evokuje nálady, ponára sa do hĺbok a tak formuje priestor pre myšlienky a pocity vtedajšieho každodenného života, pre spozorovanie krásy a bolesti skutočného citu. Poetickú vnímavosť diváka oslovuje aj asynchronita zvukov a roztrieštené plynutie času. Opakujúce sa zvukové efekty, autentické ruchy mesta či ticho a čas stojaci na pontóne sa stávajú sa súčasťou celkového obrazu a tak napriek tomu, že sa nič strhujúceho nestane, snímka nám dáva hodinu a pol na premýšľanie a reflektovanie jej atmosféry, nálad, hĺbok či ostrostí.

Jedz, modli sa a miluj

          Film podľa knižnej predlohy autobiografie Elizabeth Gilbert je manifestáciou príslovia: Každý je strojcom svojho šťastia. Nasmerovať pozornosť a zodpovednosť do svojho vnútra je pracný proces a pritom tak prostý. Elizabeth je žena v strednom veku a podľa ideálu spoločnosti naplnený človek – má úspešnú kariéru, manžela a dom- avšak stratila seba samú. Aby ju znovu našla, rozhodne sa podniknúť cestu po svete, celkom sama. Na troch rôznych  miestach, v troch rôznych kultúrach ktoré navštívi, objavuje čiastky svojej duše. Jedz- v  Taliansku sa učí umeniu pôžitku, učí sa po Taliansky a získa najšťastnejšie kilá svojho života. Modli sa- v Indii študuje umenie oddanosti a vydáva sa na spirituálny prieskum. Miluj- na Bali sa učí umeniu rovnováhy medzi svetským potešením a nadprirodzenou dokonalosťou.  Znovu objaviť domov tam dnu a nosiť si ho ako slimák stále zo sebou je dôležitým a krásnym poznaním v živote človeka.

Amélie z Montmartu

          Amélia odmalička vníma jednoduché potešenia okolitého sveta a uzatvára sa do vlastného sveta. Dospelá a žijúc sama v Paríži, sa rozhodne vkĺbiť si do predstavivosti ľudí okolo seba a  na základe presvedčení z jej vlastného snového univerza im začne zasahovať do životov. Améliin Paríž je plný krabičiek detstva, artičok zo srdcom, maliarov so sklenými kosťami, škvŕn emócií- nádherných drobností a nepatrných záchvevov pôvabnosti bytia.

Noc na Zemi

          Päť miest, jedna Zem. Päť poviedok, jeden film. Čas je relatívny, v kruhoch na celom svete. Nezáleží na mene ani pôvode, čas plynie pre všetkých a poľahky cítiť ako sa zadiera do existencie.  V čase sa vzájomne inšpirujeme, ukazujeme si jedinečnosti v sebe a vo svojom okolí; spájajú nás najzvláštnejšie veci a potreby od baraníc po nutnosť posledného slova. Odo dňa do dňa zábava na povrchu zrkadlí trpký tanec všednosti. Jarmuschov film je farbistá dúha z piatich časových pásiem. Rôzne reality a sny v nich, majú rôzne odtiene, v ktorých skladajú jednu či každú noc na Zemi.

Červený balónik (Le ballon rouge)

          Krátky príbeh o balóniku a jeho chlapcovi, či chlapcovi a jeho balóniku – spolu kráčajú mestom, hompáľajú sa od pani k pánovi, ako sa schovávajú pod dáždnikmi a strácajú v pare lokomotívy. Ako nemôžu byť spolu v električkách či v škole. Sú trochu spolu a trochu osamote, ako v hre na schovávačku, sledujúc a čakajúc jeden druhého. Mať sa vzájomne im prináša absurdne krásne momenty aj absurdné zákazy a pokarhania. Spolupatričnosť im prináša a odnáša, vznáša ich a odnáša do výšin. Okrem inštrumentálnej hudby na pozadí, ruchov mesta, kriku detí sa vo filme takmer nerozpráva. Vizuálna ľahkosť snímky rozpráva v metaforách a len tak nevytmaví ich význam. Ctí si obrazotvornosť diváka, avšak dáva nám istotu, že červený balónik nie je sám. Existuje v do neba vznášajúcom počte farieb a podôb.