„Modrý a červená, nastane premena?“

          Osemnásť rokov, dvestodvadsaťšesť dní a zopár sĺz ma prinútilo zamyslieť sa nad všetkými farbami, ktoré vo mne kolujú a nedovolia mi, aby som ich opustil. Mohol by som len tak vyjsť von kúpiť si nové štetce, bazový sirup, pozdraviť susedu, prejsť cez cestu k rozkvitajúcej sa jabloni a nechať moje farby doma? Možno áno, keby som si nastavil hranice. Hranice, ktoré ma nútia byť bez modrej. Bez červenej. Hranice, ktoré by zabili človeka ktorým som.

          Každé ráno sa zobúdzajú do tých istých, bezfarebných dní. Otvoria oči, dvere, po schodoch cupitajú ako také sivé potkany. Prejdú okolo sivého stromu, žiaden náznak rozkvitajúcej sa jablone, kúpia si bazový sirup, hranice, šťastný pohľad v odraze. Prejdú okolo mňa, pohľad na farby, majú strach, hlúposť, naivita, povyšujú sa. Stretávam sa so sivou každý deň, to je jediná farba ktorá vo mne nikdy neprúdila.

          Žijem, tancujem v zarosenej tráve, strácam prsteň, chytám cvrčka v bosých topánkach, strácam šťastné slzy na parapete, nechávam milé odkazy v metre na papieri každú sobotu, maľujem prstom na okne dážď, hľadím zem, polievam kvety, ktoré vo mne rastú, poslednú cigaretu nechávam k predposlednej, ani ja nie som rád, keď zostanem sám.

          Ako také parazity, nedajú mi pokoj, chcú ma zbaviť všetkých farieb v mojej krvi. Som nútený sa rozhodnúť, kúpim zajtra ráno farby alebo hranice? Dokedy mi vydržia? Musím myslieť ekonomicky, to mi taktiež nakázali. Strácam sa, strácam červenú, je tu ešte stále modrá a plno hraníc. Padám. Pozor, aby sa vám niečo nestalo, som ťažký, je vo mne plno života.

          Odídem, nemám kam spadnúť, ich hranice nikdy nekúpim. Chcú šťastie ale majú strach pred životom, počítajú ale nič nenamaľujú, kážu, iba kážu. Kážu mi, aby som sa zmenil, nepolieval svoje kvety. Očividne sa im moje farby nikdy nepozdávali. Svoj obraz si maľujem sám, nikdy nekončiace sa plátno plné šťastia. Nedokážem byť iným človekom, ich očami som iba strateným škovránkom. Cítim a milujem, milujem každú svoju farbu. Milujem svoju modrú.

          Každý môj krok povedie k ľuďom, ktorí namiesto polievania kvetov budú spisovať pravidlá. Normy, predpisy, priority, (ne)normálnosť, etiketa, hranice. Predsudky, strach, naivita, nevedomosť, neprijatie, odsudzovanie, smiech. Ja som už voľný, ako ten škovránok, pokojne sa smejte. Možno raz odletím, avšak prv sa ťa spýtam, kupuješ farby alebo hranice?