Kúsok z histórie feminizmu

          Feminizmus? Tie nakrátko ostrihané ženy bojujúce za svoje práva? Tá toľkokrát dookola omieľaná téma? Samozrejme, dnes už asi každý vie, že za týmto prúdom nie sú len ženy s „chlapčenským“ účesom, že ide o ženy celkovo, ktorých cieľom je dosiahnutie rovnakých práv, aké majú muži. V priebehu takmer dvoch storočí sa z tohto slovíčka stalo klišé, ktoré bohužiaľ pokojne môžeme zaradiť do konzumu . Aj keď sa tento výraz používa naozaj každý deň, vieme vôbec, ako celé toto hnutie vznikalo?

Začiatky v hlbinách dejín

          Celé sa to začalo 19. a 20. júla v roku 1848. Skupinka žien usporiadala zhromaždenie , dnes už známe pod menom Zhromaždenie v Seneca Falls, na ktorom sa veľa čítalo a debatovalo o sociálnych, náboženských a politických právach žien . Ako im táto myšlienka však vôbec napadla? Ponorme sa spolu do roku 1840, presnejšie do Londýna. Vo vtedajšej dobe kolonializmu ,muži usporiadali snem bojujúci proti otroctvu a zotročovaniu ľudí. Zúčastnili sa ho aj dve ženy, Elizabeth Cady Stanton a Lucretia Mott. A práve tu nastal problém: muži na tomto sneme nútili ženy sedieť v oddelenej miestnosti. Bojovali teda za práva jednej skupiny ľudí a zároveň potláčali práva tej druhej. Tieto dve, vyššie spomenuté ženy sa rozhodli s týmto niečo spraviť, a už o 8 rokov živo diskutovalo o pozícii a právach ženy okolo 300 ľudí, z toho 40 mužov. Počas týchto dvoch dní sa spísala aj tzv. Deklarácia sentimentov, v ktorej boli uvedené všetky nespravodlivosti, s ktorými sa ženy stretávajú a zároveň aj ich 11 riešení. Medzi inými tam bolo spomenuté aj volebné právo pre ženy. Z tých všetkých žien, ktoré sa tohto zhromaždenia zúčastnili, sa volebného práva pre ženy v roku 1920 (USA), 72 rokov neskôr dočkala jen jedna. K tejto deklarácii sa viaže aj jedna záhada. Vieme síce naisto, že deklarácia spísaná bola, nikto však dodnes nevie, kde sa Deklarácia Sentimentov nachádza. Na sociálnych sieťach dokonca vznikol aj hashtag #findthesentiment pripomínajúci ľuďom stratu tohto dôležitého historického dokumentu.

Prvá vlna feminizmu

          Tieto dve ženy vtedy ani len netušili, že stáli za zrodom moderného feminizmu a odštartovali prvú vlnu feminizmu. Datuje sa do konca 19. a 20. storočia a hlavým cieľom žien v tomto období je získanie volebného práva. Uhádli by ste, v ktorej krajine ženy získali toto volebné právo ako prvé? Bolo to na Novom Zélande už v roku 1873 a toto právo patrilo úplne všetkým ženám. 2.krajinou sa stala Austrália (1902), ktorá však povoľovala voliť len ženám bielej pleti. 1. európskou krajinou sa stalo Fínsko v roku 1906. Československo bolo v tejto dobe veľmi pokročilé volebné právo bolo udelené ženám po I. svetovej vojne v roku 1918. Tento moment bol veľmi prelomovým, keďže nielen ženy ale aj muži v Československu získali po prvýkrát volebné právo (po rozpade Rakúsko- Uhorska). Ženy vďačia za to práve 1. československému prezidentovi T.G.Masarykovi, ktorý bol pomerne dosť veľkým feministom. So svojou manželkou si dokonca vymenili priezviská (práve Garrigue od jeho manželky). Ženy v Spojených štátoch amerických získali toto právo v roku 1920, vo Francúzsku až po II.svetovej vojne v roku 1945, v Portugalsku roku 1976 a celý tento boj sa uzavrel až rokom 2015, kedy ženy získali volebné právo v roku 2015.

Sufražetky vo Veľkej Británii

          Za zmienenie určite stojí boj žien za ich volebné právo vo Veľkej Británii. Tu ho ženy získali v roku 1917, s tým, že mohli voliť všetky ženy, ktoré mali nad 30 rokov. Právo voliť v 21-ich rokoch získali až v roku 1927, čím sa úplne zrovnoprávnili s mužmi. Ich boj však dodnes vzbudzuje veľké diskusie. Tieto ženy, takzvané sufražetky (z anglického slova suffrage – volebné právo) využívali na získanie tohto práva násilie, organizovali agresívne protesty, prerušovali rokovania parlamentu… Kto vie, ako dlho by tento boj trval, ak by sa doň nepustili sufražetky s takou vervou.

Druhá vlna feminizmu

          Keď už sa vo väčšine štátov  ženám podarilo získať to, čo požadovali v I.vlne feminizmu, mohla sa začínať rozvíjať tá druhá. Tá zaznamenala najväčší rozmach v 60-70. rokoch 20.storočia. Jej hlavnou náplňou bolo získanie povolenia dobrovoľnej interrupcie tehotenstva a rovnosť platov žien a mužov na tej istej pracovnej úrovni. Dodnes tento boj nie je úplne dosiahnutý. Čo sa týka zákonu o dobrovoľnej interrupcii tehotenstva, potrat bol na Slovensku dovolený v roku 1986. Avšak dodnes v mnohých krajinách táto téma ostáva tabu a jej vykonanie je nelegálnym v krajinách ako Čína, Malta alebo Rumunsko. Platovo sú ženy na celom svete hodnotené o 20 % menej ako muži. Na Slovensku ide o 9 % , avšak keď vedci počítali, v ktorom roku podľa terajšieho tempa dosiahneme zrovnoprávnenie platov, prišli až k roku 2185. Je zaujímavé vidieť aj príklad takého filmového priemyslu. Ten vytvára mnohé anti-feministické situácie. Prvou z nich je, že producenti neradi obsadzujú do svojich filmov hlavné ženské hrdinky, pretože sa boja, že by zisky filmu neboli také vysoké ako tie s mužskou hlavnou postavou. Ďalším faktom je, že ženy vo filmoch bývajú až 3x častejšie zobrazované nahé alebo čiastočne odhalené ako muži.

Tretia vlna feminizmu

          No a čo ten najmodernejší feminizmus? 3.vlna feminizmu sa začala v 90.rokoch 20.storočia a pretrváva až dodnes. Feministi a feministky riešia v tomto období otázky ženskej sexuality a ženského rodu. V tomto období vzniklo mnoho odvetví a prúdov feminizmu. Napríklad taký lesbický feminizmus, ktorý skúma vzťah lesbizmu a feminizmu, radikálny feminizmus, ktorý bojuje proti patriarchálnej nadvláde alebo aj liberálny feminizmus, ktorý bojuje za rovnosť príležitostí a mnoho ďaľších. Isté je, že ženy sa hlavne počas minulého storočia posunuli o jeden veľký krok. V bojovaní za ich ľudské, občianske , politické či kultúrne práva získali toho veľa a myslím, že každá žena alebo dievča môže byť vďačné týmto ženám, ktoré bojovali za ich slobodu, volebné právo, právo zasahovať do politiky alebo len za to , aby si mohli vybrať. Celé tieto 3 vlny feminizmu pretrvávajú dodnes, ale mali opodstatnenie a priniesli výsledky. A celé to pritom začalo bojom proti otroctvu.