Letná filmová škola: Počuť neznamená počúvať
Moje prvé stretnutie s Letnou filmovou školou bolo krátke, no intenzívne. Zamilovala som si miesto s vysokou koncentráciou ľudí, ktorí o filmoch premýšľajú [s nadhľadom a vnímavo], vášnivo diskutujú a zvedavo objavujú i menej známe oblasti kinematografie. Miesto, ktoré každoročne vytvára útočisko pre široké publikum – od filmových nadšencov, cinefilov až po ľudí z filmovej branže. Bezpečný priestor v kinách, ktorý je zdrojom nových poznatkov, kultivuje vnímavosť a v neposlednom rade poskytuje ochranu pred rozhorúčeným letným slnkom.
Letná filmová škola je miestom, kde si môžete pozrieť Rašomón, prelomový film japonskej kinematografie, prvýkrát a bez výčitiek. Sedíte totiž v preplnenej kinosále, v ktorej si kolektívne vychutnávate fascinujúci príbeh poskladaný z nespoľahlivých výpovedí a naratívnych kľučiek. Súčasťou každého ročníka je retrospektíva významnej osobnosti dejín svetovej kinematografie, pričom tentokrát sme mali možnosť vidieť rozsiahlu zbierku vplyvných filmov Akira Kurosawu. Ako máloktorý japonský režisér dokázal nakrúcať celosvetovo úspešné snímky, medzi ktoré patrí Opitý anjel (1948), spomínaný Rašomón (1950), Sedem samurajov (1954) či adaptácia Shakespearovej hry Krvavý trón (1957). Vo svojich dielach kombinoval prvky klasického japonského i západného umenia, inšpiroval sa aj v avantgardných [filmových] smeroch – využíval netradičné postupy rozprávania, čím si vyslúžil prezývku „najzápadnejšieho“ japonského režiséra. Hoci po sebe zanechal žánrovo bohatú filmografiu, v jeho filmoch sa typicky objavujú témy individuálneho hrdinstva, opakujúceho sa násilia či motívy spojené s existenciálnou krízou.
Skľučujúcu atmosféru a všadeprítomnú nervozitu sme mohli zažiť v priestoroch telocvične, kde sa pravidelne premietali poľské filmy „morálneho nepokoja“. Rôznorodú skupinu filmov spája najmä politická angažovanosť a sociálno-kritický charakter, pričom sa umenie filmu chápe ako nástroj pre budúce spoločenské zmeny. Snímky zobrazujú konflikt medzi svedomím jednotlivca v kontraste so skorumpovaným prostredím, v ktorom sa nachádza. Charakteristické pre filmy je, že či už sa hlavný hrdina systému vzoprie alebo radšej uprednostní bezpečný konformizmus, vždy [morálne] prehráva. Do tohto pomyselného umeleckého smeru sa radí Zanussiho Ochranné sfarbenie (1976), psychologický Indeks (1977), Dirigent (1979) alebo Amatér (1979) – Kieślowskeho nahliadnutie do duše tridsiatnika cez oko kamery. Medzi významné osobnosti hnutia „morálneho nepokoja“ patria režisér*ky svetovej kvality, medzi nimi Andrzej Wajda, Krzysztof Zanussi, Agnieszka Holland, Feliks Falk či spomínaný Krzysztof Kieślowski.
Pomedzi nestarnúce klenoty kinematografie si môžu návštevníci*čky oddýchnuť [a možno ani nie] pri česko-slovenských novinkách. Letná filmová škola každoročne uvádza predpremiéry filmov, vďaka čomu sa môžete celý rok chváliť, že ste ich už dávno videli. Medzi nimi tento rok jednoznačne vynikla komorná dráma Okupace (2021), ktorá si vďaka fascinujúcej mizanscéne vizuálne zapamätáte. Snímka šikovne pracuje s [hudobným] podfarbením a tiesnivým priestorom, ktorý sa stáva zdrojom dynamického rozprávania, pretože svojimi obmedzeniami núti protagonistov interagovať aj v neplánovaných situáciách. Jednoduchosť a kúzlo Okupace spočíva v naratívnom minimalizme, hereckej presnosti v spolupráci s výpravným vizuálom, ktorý je jazykom sám o sebe.
Letná filmová škola je komplexným zážitkom, ktorý obohacuje všetky zmysly:
dráždi, upokojuje, rozvášni aj provokuje.
Avšak, vo výsledku Letná filmová škola nie je len o filmoch, ale aj:
o stretnutiach [pri alebo po filmoch]
o nekonečných debatách [o filmoch], ktoré trvajú do neskorej noci
o bizarných polnočných delikatesách a následnom rannom vstávaní na filmové prednášky
a najmä o nezabudnuteľných [filmových] zážitkoch.
Zážitok z Letnej filmovej školy vám písomne aj fotograficky sprostredkovala Laura Bilíková.