Marhuľová farba leta

          Lepila som fotky do albumu a spomínala som na tri letá posledných troch rokov. V myšlienkach som prechádzala jednou, druhou, treťou Pohodou, Rímom, Chorvátskom, oslavou narodenín, spomínala som na každodenný východ slnka, videla spleť ružovej, žltej a marhuľovej farby na oblohe, vdychovala vôňu vánku letného večera, cítila som chuť ľadovej kávy či bieleho vína pri pohľade na západ našej najväčšej hviezdy, počula som smiech a trápne vtipy, vnímala som lásku, priateľstvo, úsmevy, videla slnečnice, španielske schody aj dom, v ktorého apartmáne býval Gregory Peck v Prázdninách v Ríme, spomenula si na čítanie Jany Eyrovej v angličtine a francúzštine zároveň, na koncert Jakea Bugga na Urpiner stagei, na sladučkú chuť jablkového cidru, na večerné prechádzky a lahodnú chuť kávy v Ríme, na kávy s kamarátkami, ktoré som nestihla vidieť celý rok, na rozprávania sa do noci a uvedomovania si ich obrovskej dôležitosti v mojom živote, na Zuzku, ktorá  príde z Prahy a má celý dom pre seba, spomenula som si na pikniky v zátoke, a Žofku, ktorá hrá na gitare, na jedenie jahôd, malín a čerešní spoločne s Hanou Hegerovou, na ležanie v tráve a čakanie búrky, na La la land v kine Metre, na smiechy a hádky mojej sestry a netery, na pocit príjemného chladu, keď skočíte do mora, na môj strach a obavy, pred odchodom do Francúzska, na chuť zmrzliny Koun v Bratislave, na návštevu random výstav v SNG, na detské predstavenia v Trenčíne, na chuť zmrzlinovej vaty, mandľového magnumu a melónu, na instagramové fotky, na slnečné lúče na parapete, na Ninkin spev a na slobodu, ktorou nás omámi leto a už nás nepustí…

Michaela Hlávková