Maya Steiningerová: Konzum vo svete

(tento rozhovor bol publikovaný v zimnom vydaní časopisu HMOTA v roku 2019 – KONZUM)

          Netreba vždy chodiť ďaleko aby sme sa dozvedeli o svetovom konzume. Cestovateľka Maya zo Slovenska, ktorá precestovala so svojím snúbencom Michalom celú Južnú Ameriku a časť Ázie za 1 rok, aktuálne žijú v Kanade, mi prezradila tajomstvá o konzume v týchto krajinách vrátane porovnania Kanady a Slovenska.

Ako si vnímala konzum v iných krajinách?

         Kanada je najkonzumnejšia  krajina, ktorú som navštívila. To som zistila hneď po tom, ako som spoznala Kanadský výraz Hoarder, čo znamená zberač zbytočností. Severná Amerika je založená na princípe čím väčšie tým lepšie. Mlieko sa v Kanade kupuje len vo veľkých bandaskách a málo kedy tu nájdeš keksíky  po jednom kuse. Skôr si musíš kúpiť rovno celé balenie.  Je to zbytočné mať toľko jedla v chladničke, potom nevieš čo s tým. Keď sme však boli v Indických Himalájach, v oblasti, kde žijú moslimovia, tak tam sú ľudia spokojní s minimom čo majú. Nemajú a ani nepotrebujú obrovské gauče,  miesto toho sedia na vankúšoch, a to im úplne stačí. S Michalom sme sa čudovali ako to, že nemajú zásoby jedla? Keď sme sa ich to spýtali odpoveď znela: „ kúpime si, čo skonzumujeme a potom si to kúpime zas.“ Konzum sa u nich neprejavuje nedostatkom peňazí. Všimli sme si, že je to jednoducho ich životný štýl. Takto žijú a nepotrebujú nič  viac. Žili oveľa  skromnejšie ale vážili si všetkého, aj tie maličkosti ako napríklad, že majú jeden druhého a bolo to cítiť. Boli oveľa  kľudnejší ako mestskí  ľudia.

Čo ty a konzumný život?

         Zobrala som si jeden batoh a tam sa mi museli zmestiť všetky potrebné veci . To, čo som si zbalila som využila. Naozaj som si vystačila s tým, čo mám. Nepotrebovala som nič viac. Ako náhle sme prišli naspäť do Kanady, tak v šatníku mi ostalo množstvo oblečenia a už som sa nevedela rozhodnúť, čo na seba. Zaberá mi to veľa času, ale keď máš všetky  veci  v jednom batohu je to naozaj rýchlejšie a výhodnejšie. Zvykla som si aj na žitie v skromnosti a aj na slobodu a ľahkosť rozmýšľania. Keď máš zbytočne veľa vecí , tak sám nevieš , kam ich dať, ako ich máš využiť alebo sa ich nakoniec zbaviť. Preto som sa rozhodla spraviť dobrú vec pre môj život a pomôcť slabším. Vytriedila som veci  a dala som ich na charitu a nepoužiteľné veci  som vyhodila.

Ako si sa teda balila na cestu?

          Najviac ma obmedzovala veľkosť batohu, čím menší batoh budeš každodenne nosiť, tým predsa lepšie. Tým som sa pri balení riadila. Čiže mať kopu vecí a veľký batoh je recept na únavu a na zničený chrbát. Veci som si brala také, ktoré dennodenne potrebujem hocikedy a hocikde na svete v určitých podmienkach. Všetko, čo nespadalo do tejto kategórie muselo ostať doma. A vo väčšine prípadov  som zistila, že som  sa rozhodla správne, a že som sa zaobišla bez tých vecí, ktoré ostali doma. Obrovská výhoda dlhodobého cestovania  je, že ťa naučí žiť jednoduchšie. To sa stalo dokonca už aj pred cestou, pretože sme šetrili na tento výlet. Museli sme žiť skromnejšie aby sme si zarobili na cestu a kupovali sme si iba súrne veci. Keď bolo niečo drahé, alebo sme nemali na to peniaze, tak sme si to kúpili z druhej ruky alebo sme si tú vec požičali. Ale vo väčšine prípadov sme sa snažili bez toho zaobísť, čo viedlo k väčšej kreativite.

Ako sa podľa teba prejavuje konzum na Slovensku?

          Občas mi prišlo na um, že Slováci si chcú niečo dokazovať ohľadom značkových vecí  alebo najnovších áut a telefónov. Zdá sa mi, že ľudia sa starajú o to, čo si druhí o nich myslia a nestarajú sa o vlastné rozhodnutia v živote. Záleží  im na názore iných a práve iní ich vedia najviac ovplyvniť. Preto majú potrebu si kupovať značkové veci a chcú sa ostatným ukazovať. Keď si kúpiš značkovú vec, tak  hádam preto, aby si sa sám v nej cítil dobre a nie preto, aby ťa ľudia za to obdivovali. Buď sám sebou. Myslím, že sa to zmení ,  keď si ľudia začnú uvedomovať význam slova konzum. Začnú premýšľať nad vecami, ktoré  sú pre nich naozaj potrebné. Pretože oni sami sa musia o to zaujímať a uvedomiť si to, inak nebudú mať nikdy dosť. Konzumná spoločnosť ma prístup k veciam takýto: Použijem konkrétnu vec  jeden či dvakrát a už sa to naraz stáva odpadom. Vždy budú chcieť niečo, čo je krajšie, lepšie a drahšie. Ale v drahších veciach šťastie nenájdu.  Napriek tomu všetkému sú na Slovensku aj ľudia, ktorí si viac cenia rodinu a vychádzky do prírody, ako zbytočné míňanie peňazí .

Čo by si chcela čitateľom na záver odkázať ?

          Čím viac nakupujú, tým viac odpadu vzniká a nie je nič horšie ako prísť do krajiny, kde plávaš alebo sa prehrabávaš odpadom. Pre ľudí je konzum dôležitý a od neho sa odvíja všetko. Tak myslime na kreatívne riešenie, ktoré  je pre človeka uspokojujúcejšie a potešujúcejšie ako keď si kúpi už hotovú vec.