Nahota dejinami umenia

Text: Lucia Pecháčková
Foto: Nina Marcineková

Vošiel ako každý týždeň na hodinu kresby do veľkej bielej miestnosti. V oválnom priestore ohraničenom maliarskymi stojanmi sa nachádzal iný objekt ako rutinné zátišie s kockami, valcami a bustami. Na zemi sedelo dievča. Bolo nahé. Zachytil odtieň jej pokožky, líniu chrbtice, dotyk telesného tepla o studenú podlahu. Nechcel na ňu príliš hľadieť. Trochu ju poznal.

mramorová dokonalosť

Snažil sa myslieť racionálne, vizualizoval si antické sochy a ich dokonalé telá. Matematické ideály o kráse, mýty o gréckych hrdinoch, proporcie s aplikáciou iracionálneho čísla 1,618034… Všetky tieto telá žijú zatvorené v múzeách a sú zo studeného mramoru. Chcel ju zachytiť nedokonalú a skutočnú.

ďalšia dokonalosť a neprirodzenosť

Zodvihol hlavu do nepohodlného uhlu a pozoroval nebeský strop Sixtínskej kaplnky. Michelangelov Adam sa zrodil nahý, ale ostatné svalnaté telá sú na intímnych miestach jemne zahalené. Michelangelo vyhlasoval, že ľudská koža je krajšia ako látka, ktorá ju zahaľuje, avšak spoločnosť mala iný názor. Aj ďalšie diela renesančných majstrov mali intímne miesta zľahka prekryté. Aj on chvíľu rozmýšľal, či nemá modelke ako Boticelli svojej Venuši prekryť prsia padajúcimi vlasmi. V renesancii a baroku ho zaujala dynamika a dotyky tela s telom. Ak by bol sochár, chcel by zopakovať Plutov prudký dotyk na stehne Proserpiny alebo jemný dotyk Apolóna na bokoch Dafné.

ako Klimt a Schiele

Zlaté svetlo zapadajúceho slnka vytvorilo atmosféru sveta Gustava Klimta. Spomenul si na intimitu a lásku Bozku a Objatia, Dia, ktorý vychádza ako zlatý dážď spomedzi nôh bájnej Danaë. Vedel však, že za lístkami zlata a jemnými líniami ženského tela sa skrývalo utrpenie modeliek, ktoré umelec nútil pózovať dlhé hodiny aj ako tehotné.

Chcel svojej kresbe dodať expresivitu, prerušovať čiary, ale farby nechať jemné, zľahka ružové a na prírodnom papieri. Vždy ho fascinovali jemne provokatívne kresby Egona Schieleho. Nikdy by sa neodhodlal na exhibicionistické autoportréty, ale páčili sa mu telá poskladané z kostí, deformácie, zvláštne uhly. Až v jeho dielach sa objavuje prirodzené telesné ochlpenie. Vždy obdivoval Schieleho odvahu v konzervatívnej spoločnosti na začiatku 20. storočia. Umelec bol obžalovaný za šírenie nemorálnych kresieb a strávil 3 dni vo väzení. Sudca na výstrahu spálil jednu kresbu nad plameňom sviečky. 

teraz

Videl mnoho výstav súčasného umenia. Videl mnoho aktov. Už sa na ňu pozeral inak. Nespomenul si na všetky významné diela v dejinách umenia, ale bolo mu jasné, že nánosy oblečenia by bránili zachyteniu jej tela. Jej nahota mu bola prirodzená.