Neznesiteľná nádhera literatúry

          Len málo kníh ma očarí už pri čítaní prvej strany. Len málo kníh núti čitateľa rozmýšľať a zároveň ho zaujme dejovou líniou. Len málo kníh si človek spojí s určitou chuťou, vôňou a farbou. Len málo kníh je Veľkých.

Neznesiteľná ľahkosť bytia – Milan Kundera

,,Voliť ťarchu? Ľahkosť? Voliť lásku? Nenávisť? Voliť faloš? Pravdu?”

          Otázka ťarchy a ľahkosti nie je vôbec taká jednoduchá. Pre Nietzscheho bola najväčším bremenom predstava večného návratu, akejsi reinkarnácie či života bez smrti. Simone de Beauvoir, veľká francúzska feministka sa taktiež zaoberala týmto motívom v jednej zo svojich kníh a prišla k rovnakému záveru. Kundera sa však s týmto neuspokojí. Ide ďalej, pýta sa, analyzuje.  „Ak je večný návrat tým najťažším bremenom, potom sa môžu naše životy javiť na jeho pozadí ako nádherne ľahké. Ale je ťarcha naozaj hrozná a ľahkosť nádherná? To najťažšie bremeno nás ničí, klesáme pod ním, tlačí nás k zemi. Ale v ľúbostnej poézii všetkých dôb žena túži byť zaťažená bremenom mužského tela. To najťažšie bremeno je teda zároveň obrazom najintenzívnejšieho naplnenia ľudského života. Čím je bremeno ťažšie, tým je náš život bližšie k zemi, a tým je skutočnejší a pravdivejší. Naproti tomu úplná neprítomnosť bremena spôsobuje, že sa človek stáva ľahším než vzduch, vzlieta do výše, vzďaľuje sa rovnako slobodne ako bezvýznamne. Čo si teda máme zvoliť? Ťarchu alebo ľahkosť?“

,,Einmal ist keinmal” alebo ,,raz znamená nikdy”

          Práve tento motív sa tiahne celou knihou. Človek či literárna postava si ľahkosť alebo ťarchu nevyberá, človek je odsúdený na ľahkosť. Ľudský život je len jeden, každý moment a každé svoje rozhodnutie človek robí len jedenkrát a nemá šancu ho opraviť. Ľudský život teda nemá žiadny zmysel, človek ho musí len prežiť a práve pre ľahkosť svojich rozhodnutí bez zmyslu života, pociťuje neznesiteľnú ľahkosť bytia

Myšlienky prepletené láskou

          Neznesiteľná ľahkosť bytia ma núti rozmýšľať hneď od prvej stránky. Začína úvahou, mýtom o večnom návrate a trochu kontroverzným zmierením Kundery s Hitlerom. Kundera sa zamýšľa, vytvára prenádherné úvahy a nenápadne ich skrýva medzi riadky ľúbostného príbehu 4 postáv. Tomáš a Tereza, Franz a Sabina. Práve oni vytvárajú jadro románu, ich život a príbeh nasleduje čitateľ po častiach, fragmentoch. Láska Tomáša a Terezy vznikla zo šiestich poskladaných náhod, láska Franza a Sabiny bola postavená na protikladoch. Tomáš a Tereza sa rozhodnú pre život v krajine bez slobody, Franz pochádza z Francúzska a pre Sabinu je najdôležitejšia práve sloboda. Tomáš a Tereza spolu zostanú do konca, Sabina odíde od Franza a pocíti neznesiteľnú ľahkosť bytia.

Pocit ťarchy či ľahkosti v krajine bez slobody?

          Kundera svoj fiktívny príbeh zasadzuje do prostredia komunistického Československa. Opisuje príchod ruských tankov v auguste 1968 cez uhol pohľadu hlavných hrdinov. Práve počas tohto obdobia môže Tereza fotiť, zanechávať za sebou stopu a informovať svet o hrôzach, ktoré sa u nás diali. Tomáš, predstaviteľ vtedajších intelektuálov so svojou prácou lekára kvôli nevôli režimu skončil. Nesúhlasí s ním a nebojí sa to tajiť. Nebyť Terezy a lásky k nej, túto krajinu by už dávno opustil. Franz zase počúva Sabinu, ako rozpráva o svojich priateľoch a jej život sa zdá byť tak pravdivý, tak skutočný. Hovorí mu príbehy o jej priateľoch, ktorí pre neslobodu slova a svoje ideály buď utiekli, alebo skončili za mrežami. Pre Franza predstava naozajstného života, pre Sabinu pravý opak. Nič z toho sa jej nezdá pekné. Režim zničil jej prácu maliarky a život ľudí, ktorých milovala. A práve preto z krajiny neslobody utiekla.

„Génius môže dýchať len v ovzduší slobody.“- John Stuart Mill

          Milan Kundera vo svojom osobnom živote v podstate nasledoval kroky Sabiny. Napriek tomu, že podobne ako mnohí českí resp. československí umelci a intelektuáli, uveril v 50. rokoch minulého storočia komunistickým ideálom, pre nasledovný režim sa stal nepohodlným, a tak emigroval do Francúzska. Svoju osobnú skúsenosť potom premietol do svojich kníh a práve preto možno povedať, že režim, ktorý sa ho snažil umlčať, z neho urobil jedného z najlepších a najdôležitejších spisovateľov minulého storočia.

A aká bola táto kniha pre mňa?

          Nádherná. Každý jeden riadok bol písaný s nehou a ľudskosťou, v každom jednom riadku sa odkrývala Veľkosť Milana Kunderu. Rozmýšľa nad vecami, nad ktorými každý už niekedy podvedome premýšľal a predsa by ich nedokázal preniesť na papier tak presne, ako to robí práve Kundera. Zamýšľa sa nad láskou, nad životom a slobodou. Píše v príbehu a súčasne v úvahách. Je to román o láske, ale zároveň nejde o ľúbostný román. Je to román o filozofii, ale nejde o filozofický román. Tieto dva svety sa neustále prelínajú, napriek tomu čitateľ nemá pocit, že by sa strácal. A láska je v ňom vykreslená tak krásne a pravdivo, že sa jednoducho musíme do tohto románu zamilovať.