Stvorenie HMOTY

HMOTA je celoslovenský študentský časopis, ktorý spája a zviditeľňuje mladých žurnalistov a umelcov. Ponúka priestor študentom, ktorí radi píšu a tvoria. Cieľom časopisu je podporovať šikovných mladých ľudí a podnecovať ich k zdokonaleniu tvorby. HMOTA zároveň vytvára komunitu ľudí s podobnými záujmami. Okrem toho prepájame ľudí do kreatívnej spleti, vyhľadávame šikovných a mladých fotografov, grafikov, ilustrátorov a poetov. Táto zmes ľudí spoločne vytvorí niečo hmotné.

Sme zhmotnenie kreativity a umenia.

Prvé mihotavé myšlienky

Porozprávam vám príbeh vzniku HMOTY. Fyziku neovládam, iba viem trošku písať a tvoriť časopisy. Viedla som ten školský. Volá sa Veget a neskutočne ma bavil. Nastal však moment, keď som zistila, že už nebudem môcť pokračovať. Po svete som chodila s trápením, chýbala mi časť seba. A zrazu to prišlo, len tak. Predstava vlastného časopisu bola vtedy len zanedbateľnou a neurčitou myšlienkou, a predsa som sa pre ňu nadchla. Čo najskôr som napísala mojej vtedajšej mentorke Alžbete Dlhej a nesmelo som jej odprezentovala nápad. Zapáčil sa jej, a tak začala 17-ročná študentka z Trenčína tvoriť. Vymyslela som názov, založila časopisu sociálne siete, vytvorila prvé vizuály a oslovila kamošov. Aj tí sa pre nápad nadchli a tak postupne začalo vznikať prvé vydanie. HMOTA vznikla z ničoho, stačil jej nápad a iskra.

Zhmotnenie vízie

“Podnetom pre tvorbu časopisu bol pocit, že na Slovensku chýba platforma, ktorá by posúvala, obohacovala a spájala mladých ľudí v umeleckých sférach zároveň. Časopis poskytuje študentom priestor na vyjadrenie sa, posunutie hodnotných myšlienok širšej verejnosti a zverejnenie ich tvorby. Cieľom projektu je vytvorenie platformy pre študentov so záujmom zdokonaľovať sa v ich tvorbe a vytvorenie stabilnej komunity ľudí z rôznych umeleckých sfér, ktorí vedia medzi sebou komunikovať a obohacovať sa,” napísala som.

Chladné začiatky

Bol december, teploty boli mrazivé a partia dievčat sa po prvýkrát stretla v trenčianskej kaviarni. Na stretnutí vládla istá dávka nervozity a väčšina z nás nevedela čo presne očakávať. Vstúpili sme do mora neistoty a začali pracovať na prvej HMOTE. Vymysleli sme tému, diskutovali o možných článkoch, oslovili prvých fotografov a grafika Matúša. Postupne sa z ničoho stávalo niečo, zhmotňovali sme naše predstavy, písali, fotili a ilustrovali. Keď som uvidela grafiku prvého čísla, skoro som odpadla. Bolo prekrásne! A potom to prišlo. Trinásty január, pre iných bežná nedeľa, pre nás výnimočný deň. Klik, a je to. Publikovali sme prvé číslo online. Netušili sme čo sa stane. Zrazu sa na nás spustila smŕšť pozitívnych reakcií. Niečo sa vo mne pohlo. Emócia. Uvedomila som si, že to má zmysel.

Úspech, poďme ďalej!

Z pozitívneho feedbacku som žila ešte niekoľko dní. Nadšenie nás donútilo okamžite pracovať na druhom čísle. Stretávali sme sa, zlepšovali všetko možné, oslovili ďalších ľudí. Dvadsiaty štvrtý marec. Podarilo sa nám vydať ďalšie číslo, krajšie a kvalitnejšie ako to prvé. Fanúšikovská základňa sa zväčšovala, HMOTA rástla. Proces tvorby časopisu pokračoval, ale ja som už mala v mysli ďalšie nápady a predstavy. Prihlásila som HMOTU do programu LEAF Award.

LEAF Award je ročný program podpory a rozvoja, ktorý hľadá medzi 13-19 ročnými tých, ktorí sú šikovní a majú dobré srdce. Program rozvoja ušijeme každej šikovnej makovici na mieru a individuálne ju rozvíjame s tímom skúsených odborníkov, ktorých vie LEAF zabezpečiť vďaka množstvu partnerov medzi firmami, expertmi z najrôznejších oblastí a aj vďaka LEAF komunite. Projekty šikovných makovíc podporujeme aj finančne, a to do výšky 5000 eur.

Vyplnila som prihlášku, prešla som si niekoľkými pohovormi a vysokou dávkou stresu. Jedného dňa mi prišiel e-mail a zistila som, že HMOTA sa dostala až do finále. Sedem najlepších projektov z celého Slovenska. Skálala som od radosti. Podarilo sa nám to! Získali sme finančnú podporu vo výške 1000 eur a ročný rozvojový program. Splnený sen. Napadalo mi nekonečno rôznorodých nápadov ako zlepšiť časopis. Spísala som si zoznam, veľmi dlhý. Ale v mysli mi blikala najmä jedna myšlienka. Zhmotnenie HMOTY.

Ľahučké číslo a festivalové leto

Zmena prichádzala a ja som mala toľko motivácie ako nikdy predtým. Ešte pred začiatkom leta sme stihli vydať letné číslo a naplno sa ponorili do festivalového leta. Získali sme akreditácie na viacero festivalov, vyskúšali sme si pravú novinársku prax. Zhotovili sme niekoľko rozhovorov, nasaváli atmosféru a spoznávali sa. Uvedomila som si, že pre mňa je HMOTA láska. A aj keď mám kvôli nej nekonečné množstvo práce, dodáva zmysel môjmu životu. Tvorili sme ďalej, čakalo nás niečo veľké.

PRIESTOR a splnený sen

Siedmy september. Dotyk zhmotnenej práce. Ľudia, ktorí ťa inšpirujú a zároveň sú tvojími kamarátmi. Nádherné prostredie tvojho mesta, park dýchajúci kultúrou. Priestor. Čítali sme poéziu, moderovali rozhovor, mali vlastnú výstavu a predávali kúsky HMOTY. A to najdôležitejšie! Spoločne sme stáli na pódiu a pokrstili naše prvé tlačené číslo. Pozitívne reakcie. Eufória. A obrovská motivácia v tvorbe naďalej pokračovať a zlepšovať sa. Utvrdiť komunitu. Tešiť sa z úspechov a poučiť sa zo zlyhaní.

Záverečný citový výlev (deň po zhmotnení HMOTY)

Prvý cyklus časopisu HMOTA je dokončený. Štyri čísla za sebou, nekonečno pred sebou.

Mám pocit akoby sa jedna etapa môjho života včera dokončila, cítim sa byť absolútne úplná a naplnená. Pred rokom po ukončení šéfredaktorstva vo Vegete sa mi v hlavne zrodila mihotavá myšlienka vlastného časopisu o umení. Vznikla z ničoho. Sama som sa do toho pustila. Netušila som ako to celé vypáli. Moje predstavy sa ani zďaleka nepribližovali k podobe časopisu, aký vidíme dnes. Neverila som si, že to dokážem, ale chcela som to skúsiť. Nevedela som koľko práce za tým bude, čo všetko sa budem musieť naučiť (kedysi som bola len šéfredaktorkou, teraz robím všetko možné od marketingu, účtovníctva, získavania grantov po telefonáty do tlačiarní a organizáciu obrovského tímu). Dnes už je všetko inak a verím, že HMOTA má obrovský potenciál a mám s ňou vysoké ambície. Stále máme veľa chýb, ktoré chceme zlepšiť a stále máme kam časopis posúvať. Všetci to robíme dobrovoľne a s láskou. Komunita časopisu sú tie najkrajšie a najúprimnejšie priateľstvá, ktoré v živote mám. Ľudia. Oni sú skutočná podstata HMOTY. Nesmiem zabudnúť na môj kreatívny tím, ktorý mi obrovsky pomáha a celý tím časopisu, bez ktorého by ani jedno číslo nevzniklo. Chcem poďakovať všetkým, ktorí sa akokoľvek podieľali na tvorbe HMOTY alebo ju len finančne alebo slovne podporili. Som strašne moc do vás všetkých a #hmotajelaska