Kto je skutočnou obeťou vo svete, kde sa každý   drží vlastnej pravdy?

Obeť (réžia: Michal Blaško, 2022)

Celovečerný debut slovenského režiséra Michala Blaška Obeť, uvedený na festivale v Benátkach, analyzuje zložitú rovnicu medzi strachom, materskou láskou a politicko-spoločenským postojom k menšinám. Spúšťačom krehkej situácie, ktorá sa takmer okamžite vymkne spod kontroly a stáva sa medializovanou udalosťou, je obyčajné až mimovoľné klamstvo. Rovnica ale nemá jednoduché riešenie a otvára sa analýze na celospoločenskej i osobnej roviny – na úrovni jednej neveľkej rodiny.

Slobodná matka Irina s dospievajúcim synom Igorom sú pôvodom z Ukrajiny, ale spoločne žijú v prostredí českého malomesta. Zatiaľ, čo Igor študuje a venuje sa profesionálnej gymnastike, jeho matka robí všetko preto, aby obaja získali české občianstvo. Zarába na živobytie, premýšľa o vlastnom biznise a vo voľnom čase si robí certifikát z českého jazyka. Všetko prebieha podľa plánu. Séria konfliktov sa začína v momente, keď sa dokaličený Igor ocitne na nemocničnom lôžku v bezvedomí. Irina, ktorá medzičasom vybavovala potrebné dokumenty na Ukrajine, mieri späť do Česka. Vzápätí štartuje jej nezastaviteľný materský inštinkt, ktorý reflexívne pracuje ako motor na plné obrátky. Začína sa boj s neviditeľnou spravodlivosťou a výčitkami – kto stojí za Igorovými fatálnymi zraneniami?

Podozrivými sa automaticky stávajú Rómovia žijúci v okolí. Nielenže sú zdrojom susedských konfliktov a niektorí majú záznamy v registri trestov, rovnako sú vyhovujúcou zámienkou pre mediálnu šou. Pravidlá hry sa menia, raketovou rýchlosťou sa rozbehne kampaň v mene spravodlivosti, a to ešte predtým, než sa ktokoľvek dozvie dostatok relevantných informácií. Udialo by sa to aj bez ohľadu na rasovú príslušnosť páchateľov? Takmer okamžite sa začína trestné stíhanie, prípad sa intenzívne medializuje, organizuje sa demonštrácia a starostka využije situáciu, aby si vylepšila vlastný imidž – a toto všetko prebehne ešte skôr, než sa Igor dokáže zotaviť, rozpamätať a vysloviť viac než pár nezrozumiteľných slov. Ale na pravdu je už neskoro, hoci zdrojom krivého obvinenia bol strach.

S odhaľovaním faktov sa film neponáhľa, v kontraste s rýchlosťou mediálnej reality volí pomalé rozvláčne tempo a nenásilným spôsobom dotvára prirodzené napätie, ktoré je všadeprítomné. Matka bojuje s výčitkami svedomia, balansuje na pomedzí strachu z dôsledkov klamstva a prísľubom, že syna ochráni. Pokračuje hrou v krehkej mediálnej bubline, ktorá môže kedykoľvek prasknúť a nadobro zničiť ich životy, ale zároveň obracia zdanlivo jednostranný boj za spravodlivosť s prosbou o vyslobodenie ich krivo obvineného rómskeho suseda. Trhlina medzi lžou a skutočnými udalosťami sa postupne zväčšuje, zdá sa, že dochádza čas jej únosnosti. Kde sa končia hranice zdanlivo nevinného klamstva, ktoré môže po odhalení skončiť absolútnym fiaskom?

Obeť elegantne demonštruje, že obeťou sa môže stať každý, a to v rozličných zmysloch:

Zdanlivou obeťou môže byť ten, kto sa za ňu neprávom označí a ťaží z toho benefity.

Skutočnou obeťou môže byť ten, ktorého klamstvo druhého privedie za mreže.

Sám sebe vnútornou obeťou môže byť ten, kto chráni druhého človeka bez ohľadu na to, že klame.

Vo svete klamstiev a poloprávd sú teda obeťami všetci.