Obohatenie zmyslu sveta

          Ľudia bývajú často odsúdení za to, že sú odlišní. Spoločnosť na nich ukazuje prstom. Nie je však v skutočnosti krásne líšiť sa? 

          Ak nemáš dokonalú postavu alebo sa pohybuješ medzi ľuďmi čiernej pleti, máš vyholenú hlavu či biele škvrny na tvári môžeš sa behom sekundy stať odsúdeným. A toto bolo len niekoľko príkladov, pretože netolerovaná inakosť sa vyskytuje v najrôznejších podobách. Predsudky spôsobujú to, že sa v v prítomnosti ľudí cítiš zle. Spoločnosť inakosť odsudzuje, nedokáže si ju nevšimnúť. A práve naopak, niektorí z nás vnímajú pestrofarebnú inakosť ako súčasť života a páči sa im. Nikdy nevieme, čo sa skrýva za slovom odlišnosť. Nikdy presne nebudeme vedieť čo sa odohráva v cudzích životoch. A nikdy nám nebude známe prečo všetci ľudia vyzerajú inak. A vlastne, čo znamená v tomto význame byť normálny? Byť biely, mať krásnu postavu, byť heterosexuál, nemať žiadne postihnutie a jesť výrobky zo zvierat?

          Žijeme spoločne na jednej Zemi, ale každý máme v sebe kúsok inakosti. Povahový či výzorový. Na tom nezáleží. Odlišnosť by nás mala spájať, no my sa navzájom separujeme. Sme divergentní a nikdy sa to nezmení. Prečo si potom medzi sebou ubližujeme? Vnímajme inakosť pozitívne a myslime na slovíčko „neodsudzovať“. Mám pocit, že ak toto všetci začneme praktizovať, život bude pre mnohých lepší a jednoduchší.

          Spoločnosť zvykne často kritizovať najmä ľudí inej sexuálnej orientácie. Názory sa líšia. Ako napríklad: „Nesúhlasím s tým aby mali svadbu. Nesúhlasím s tým aby mali deti. Videli ste ich držať sa za ruky? Dokonca  sa aj bozkávali. Nie je to choré?”. Ani nedokážeme predstaviť, aké to títo ľudia majú vo svojich životoch ťažké, keď ich ľudia vnímajú ako iných. Láska je zvláštna a zároveň tak očarujúco krásna. Prečo ju ničiť a zakazovať tento pocit ostatným?

Všetci sa nazývame ľuďmi a pritom, málokto má v sebe ľudskosť.

          Za všetko môže neustála potreba dosiahnuť niečo neprirodzené – dokonalosť. Narodili sme sa na tomto svete ako ľudia, ktorí majú v sebe rôznorodosť a pestrosť. Keby sme boli všetci rovnakí, či už povahovo alebo výzorovo, svet by bol až moc jednoduchý a nudný. Inakosť dáva svetu nekonečnú pestrosť.

          Hádžeme ľudí, ktorí sú odlišní do krabíc a triedime si ich podľa inakosti, neprirodzenosti pre tento svet, pre nás. „Je iní ako všetci naokolo, vyčnieva z davu.“ Inakosť by nás mala spájať a nie rozdeľovať. Neubližujme si za to, že sme rozdielni. Nebojme sa slova inakosť. Byť odlišný je krásne. Byť iný nie je nudné. Práve naopak. Je to slovo, ktoré obohacuje zmysel tohto sveta. Pestrofarebná inakosť vyfarbuje všetky druhy fádnosti v našom živote.