Rím: Krása fresiek a každodennosti

          Rím je mesto, ktoré menili umelci, ale aj obyčajní obyvatelia. Prepletá antiku s barokom, renesanciu so súčasným umením. Stalo sa obrovskou galériou a múzeom s píniami a slnečnými škvrnami. Živý organizmus popísaný veršami Ovídiových Metamorfóz, ktoré zhmotnil v sochách Bernini. S tisíckami ľudí hľadím na nádheru Michelangelovej fresky so stvorením sveta. Vytvára krásu aj z každodennosti a chaosu. Roma, la città eterna. 

Chaos a cappuccino

          Rozospatá sedím v malej kaviarni, uzatvorená vo vôni kávy, mandľových koláčikov a zvukoch sladkej taliančiny. Prikladám pery k pene svojho ranného cappuccina. Moja zastavená prítomnosť kontrastuje s vedomím, že svet okolo mňa je ustavične v pohybe. Za oknom kľučkujú skútre, prebieha každodenná módna prehliadka miestnych obyvateľov, turisti sa ponáhľajú za fotografiami Kolosea, zamestnanci múzea zbierajú v záhrade zo stromov pomaranče. Smerujem za kilometrami fontán, sôch a krásy. V dave som iba obyčajný bezmenný turista, ktorý sa náhodou objaví na zábere Panteónu.

L´alta moda a underground

          Po sieste v parku Borghese zostupujem po 135 španielskych schodoch. Vo vzduchu sa vznáša zlatý slnečný prach. S pizzou v ruke prechádzam okolo výkladov luxusných módnych domov na Piazza di Spagna. L´alta moda a elegancia sa postupne stráca. Ulice sa zužujú a tmavnú. Oranžové steny budov tvoria podklad pre pouličnú galériu nápisov, nálepiek a printov. Objavujem malé obchody nezávislých značiek. Za miestnosťou s kreatívnym interiérom a alternatívnou hudbou sa ukrýva patio plné rastlín. 

Stmievanie a spaghetti

          Mechanicky namotávam spaghetti na vidličku a rozhliadam sa okolo seba. Som v eklektickej štvrti Monti. Malé námestie s fontánou je plné kvetináčov s oleandrami a ľudí, ktorí si vychutnávajú letný večer s pohárom bieleho vína. Obzerám sa za nápisom. Vivere e mangiare con amore. 

          Po dlhej talianskej večeri sa prebúdza ďalšia forma mesta, z rozhovorov pri tanieroch plných jedla sa tvorí nočný ruch. Strácam sa v labyrinte tmy, chaosu a svetiel. Cestu osvetľujú neónové nápisy minimarketov, na šnúrach sú rozvešané žiarovky.

Mesiac nad kupolami

          Vychádzam po schodoch na Quirinale. Stojím oproti ikonickej siluete San Pietro zaliatej najkrajšími odtieňmi ružovej. Dvíham hlavu k tmavomodrému zamatu a hľadám súhvezdia, ktoré nedokázal prežiariť ani svetelný smog večného mesta.

„Chi roma non vede, nulla crede.”