Rozhodneš sa žiť ako tvor alebo tovar ?

(táto poviedka bola publikovaná v zimnom vydaní časopisu HMOTA v roku 2019 – KONZUM)

(potopa)

         Za bielym stolom, kovovou vidličkou, rozoberám ustrice a otázky. Mohla by som byť jemnejšia, používať obrúsok pri odpovediach. Nečudo, že mi spadnuté ustrice pod stolom idú už po prstoch. More otázok a živočíchov, kto vie či sa zachránim pri kuchynskej potope. Bez nôh a bez návodu sa mi bude ťažko plávať, utopím sa s vlastným riešením? Akvárium v mojej kuchyni by nebolo ani podozrivé, ľudia vedia, ako rada plávam proti prúdu. Zavriem oči, čas plynie a ja snívam o potope, kvôli ktorej by som nemusela ísť ráno do práce. So smútkom, radšej by som sa topila vo vlastných myšlienkach ako v cudzích peniazoch.

          Ranné slnko, nočná košeľa. Ďalší deň medzi živočíchmi, kiežby som stretávala iba  moje milé ustrice. Vyrážam do hmly, v očiach sa mi nič neligoce, na hlave modrá čapica a v hlave odpovede. Vraciam sa do tej istej reštaurácie každý deň, komercia, bez úsmevu. Tvárime sa, že slúžime a pritom neveríme na dôstojnosť. „Dvadsať tanierov, desať kíl surového mäsa, päť čiernych nádob s ustricami. Vyhoď ten chlieb, kúpime iný. Čo si prosíte? Vezmite si, nevadí ak to nebudete chcieť. ” Predjedlá, jedlá, predjedlá, jedlá. Klamstvá, neslúžime vám, ničíme vám morálku

          Čarovné slovíčka, kiežby nás učili i čarovným činom. Odpad, prepad, dopad na spoločnosť. Zatvorené oči pre vlastné pohodlie. Hlad sledujeme z diaľky s horúcim zemiakom v rukách a nič nás nepáli. Hostina a po hostine odpad. Bi-o-lo-gic-ký. Obchodujeme s hladom, nie sme však Zeus ani Prometeus, myslíme si že sme strojcami vlastného pohodlia a pritom sme len tovarom. Spoločenský odpad – biologický. Kupujeme chlieb, zvieratá bez duše, fikciu a či realitu, malinové koláče, lopatu bez snehu. Kupujeme a pritom sa chceme vykúpiť. Na svet vhodený tvor žijúci ako tovar. Človeče, snáď neveríš na vykúpenie.

          Domácnosť – desať fliaš mlieka pre jednu spoločenskú jednotku, po spotrebe skončia v záchode ako ich priority tvorené z nerozvážnosti. Kupované pre prípad núdze. Jediné nutné rozhodnutie je poslať najmladšieho člena spoločenskej jednotky vyniesť odpadový kôš plný papierov a jablkovej štrúdle, nad ktorou sa najstarší člen spoločenskej jednotky upotenými rukami natrápil. Bez dopadu, rodina tvorená na báze odpadu.

          Chceli by sme mať krídla a pritom sa plazíme. Milujeme ako s nami obchodujú. Milujeme pocit istoty a kontroly nad našim životom. Hlad nás nestraší, čo nás špiní prekryjeme drahým parfumom a zavrieme oči. Ten istý systém a my sme jeho tovarom. Pohodlie, sladké pohodlie. Pravda je trpká a preto je výhodnejšie si popáliť jazyk na drahom bylinkovom čaji, na jeho kúpu sme už zabudli. Máme možnosti, preto netvoríme. Zabúdame na to, kto sme a stávame sa súčasťou systému. Snažíme sa kúpiť si spokojnosť. Akí sme len lacní, ak hľadáme spokojnosť v obchode.

          Večerné hodiny, prichádzam domov. Moje milé ustrice, celý deň na mňa pod stolom čakali! Vyzlečiem svoj kabát, sadnem si za stôl a premýšľam aké krásne je tvoriť. Zavriem oči, napustím si kuchyňu a topím sa vo vlastných myšlienkach. Hladina stúpa, praská potrubie a voda tečie plným prúdom. Ach, ešte že som sa naučila plávať proti prúdu!