Seriál o tom, že je v poriadku nebyť v poriadku

          SKAM je nórsky seriál v produkcii NRK P3 (2015 do 2017), o každodennom živote mladých ľudí na Hartvig Nissen School. Každá séria sa venuje inému problému dnešnej spoločnosti, ako napríklad problémy vo vzťahoch, poruchy príjmu potravy, problémy s duševným zdravím, coming out, zakázaná láska či náboženstvo. V každej sérii je iná hlavná postava, ktorá rozpráva o svojich problémoch. V posledných dvoch sériách sa príbeh točí okolo dvoch “iných” postáv, mladého homosexuála Isaka a Sany z moslimskej rodiny.

„Niekto sa mi páči. A nie je to dievča.“

          Vzťah Isaka, ktorý sa zo všetkých síl snaží byť normálny a zapadnúť do sivého priemeru , a Evena, milovníka najrôznejších štýlov hudby, najzvláštnejších kombinácií jedál a jednoduchých komixových kresieb,  je tak úžasný, že to ani nejde opísať slovami, keby som však predsa len mala vybrať slovo, ktoré by ich opísalo najvýstižnejšie, bola by to prirodzenosť. Prirodzené objatia, úsmevy, bozky, nič predramatizované, ako to často na televíznych obrazovkách býva. No ani ich vzťah nebol celkom bezproblémový. Keď Even zatají Isakovi niektoré dôležité fakty o sebe samom a Isak sa o nich dozvie (nie veľmi príjemným spôsobom), už-už sa zdalo, že sa proti nim obrátil celý svet. Isak však neprestal bojovať o „muža svojich snov“ a Evenovi odpustil všetky malé lži. Isak a Even mali najkrajší vzťah, aký som vo filme alebo seriáli videla. Neopísateľne krásny. Iný. Prirodzený.

„Nenávisť nepochádza z náboženstva, ale zo strachu.“

          Sana Bakkousch, ambiciózne mladé dievča, poctivá študentka strednej školy, dobrá kamarátka a okrem iného, moslimka žijúca v Nórsku. Sana je dievčaťom, ktoré by som chcela za kamarátku. Aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá, vždy si zastala svojich kamarátov, niekedy dokonca na úkor seba samej. No aj keď sa niekedy mohlo zdať, že ustavične sebavedomá Sana má svoj život absolútne pod kontrolou, nie vždy to tak bolo. Aj ona bola len obyčajný smrteľník a občas robila veci, ktoré síce v danej chvíli považovala za správne, no nakoniec sa javili ako chyby. Chvíľami odstrkovala svojich priateľov a nechcela zložiť masku dievčaťa, ktoré nikdy nepotrebuje pomôcť. No to nemôže trvať večne, najmä nie, keď stojíte pred rozhodnutiami, ktoré ovplyvnia celý váš život.

„Každý, koho stretneš, bojuje svoju bitku, o ktorej nič nevieš. Buď milý. Vždy.“

          Tento citát mala na stene zavesený Noora, hlavná hrdinka druhej série. Každý z nás, bojuje svoje bitky, o ktorých ostatní nič nevedia. Každý z nás je iný, má iné názory na náš svet, inak sa rozhoduje o veciach, ktoré sa mu denne stavajú do cesty. A nikoho kvôli tomu nesmieme odsudzovať. Keby vidíme svet čiernobielo, nikdy by sme nemohli vidieť dúhu. A keby nevnímame rozmanitosť ľudí, nikdy by sme nemohli vidieť krásu inakosti.

„Iba jedna vec je istá. Život je teraz.“

          SKAM bol najkrajší seriál, aký som v posledných mesiacoch videla. Príbehy postáv boli tak uveriteľné, že som sa niekedy cítila akoby som žila ich životy, robila ich rozhodnutia, cítila ich bolesti a radosti. Chcelo sa mi plakať, keď plakali oni, smiať sa, keď sa smiali, niekedy som dokonca plakala od šťastia, najmä na konci sérií, kedy ma vždy zahrialo pri srdci. Všetky hlavné postavy v SKAMe boli tak čisté a krásne, mala som chuť ich chrániť pred všetkými  zlými vecami, ktoré sa v ich životoch diali. Snažili sa žiť svoje životy najlepšie ako vedeli, ale aj tak robili chyby, ako všetci obyčajní ľudia. Správali sa prirodzene, ako normálni mladí ľudia všade po celom svete, nie ako nejaké superbytosti s perfektnými známkami, kamarátmi, životmi. A to sa mi na celom SKAMe páčilo najviac. Prirodzenosť.