Viedenský mesiac svieti najjasnejšie

Potulky – časť prvá (kaviarne,parky)

          Posledný pohľad z okna na hviezdnu oblohu vykúzli spokojné slzy na mramorovej parapete. Viedenský vánok mi ich jemne prisuší na obe líca, aby si ich moja tvár vždy pamätala. Tvoj mesiac, Viedeň moja, vidím stále. Nezáleží na tom kde som a kam ma cudzí vánok odvial. Tvoj mesiac svieti najjasnejšie a ja viem, že svieti pre mňa. Vo svete širokom mi svieti na cestu domov, ako takej zatúlanej hviezdičke. Záhady vesmírne, zatváram okno a padám do perín. Zajtra ma totiž čakajú moje milované potulky Viedňou.

Café Kafka

(Capistrangasse 8)

          Miesto, kde skončili všetky moje večerné kroky a myšlienky. Môjmu srdcu najbližšia, kaviareň. Alebo dimenzia? Kafkova Premena, modrá košeľa a tri kroky k sebe. S malou dušičkou vždy dúfam, že sa mi tam ujde stôl, pretože toto miesto je vždy plné ľudí. Kiežby tu čas neutekal tak rýchlo, kiežby som si tam mohla chodiť každú nedeľu zaplávať do kávy.

Burggasse 24

          Dažďové kvapky ma raz prenasledovali celú cestu až sem.  Tri atramentové škvrny, posledná šálka kávy a tancujúce kvapky za oknom. Sedím na mojom obľúbenom mieste, pozorujem ako sviečka pomaly zhasína a moje myšlienky sú zrazu tak nezvyčajne pokojné. Zvláštne, akoby mi kombinácia maté a rastlín všade navôkol hrala vizuálne melódie. Pridanou hodnotou tejto útulnej kaviarne je, že jej súčasťou je aj vintage shop. Čo viac si priať?

Café Central

(Herrengasse 14)

          Krok späť do histórie, Café Central sa stalo hlavným miestom, kde sa koncom devätnásteho storočia stretávali viedenský spisovatelia a novinári ako Theodor Herzl a Alfred Polgar. V budove bývalej banky a burzy sa dnes podávajú typické viedenské jedlá a dezerty ako Wiener Apfelstrudel, Kaiserschmarrn, ale aj známy rakúsky bylinkový nápoj Almdudler. Alebo je vám viac po chuti Kaiser Spritzer?

Café Hawelka

(Dorotheergasse 6)

          Znova pár krokov späť, teraz však ľavou nohou do doby, ktorá sa vo Viedni nazýva Jugendstil. Odpijem si z kávy, otvorím knihu a čítam:

“…Leopold Hawelka a jeho manželka Josefine si otvorili prvú kaviareň hneď dva dni po ich svadbe. Začiatky však boli ťažké, Hawelka počas vojny v roku 1939 narukoval do Nemecka. Po návrate do Viedne našiel kaviareň v neporušenom stave a tak sa ju rozhodol otvoriť. Po niekoľkých rokoch sa kaviareň stala hlavným miestom, kde sa stretávali umelci a novinári. Pred pár rokmi obsluhoval hosťov sám Leopold Hawelka…” Zrazu ma preruší obsluha s otázkou, či by mi nevadilo zdieľať stôl s niekým iným. Nevadilo, v Café Hawelka vždy očakávam nečakanú návštevu.

Ďalšie kaviarne, ktoré stoja za návštevu: Liebling, , Café Jelinek, Café 7stern

Burggarten

(rozsiahly verejný park, hneď vedľa Ringstraße)

          Pohladenie červených muškátov a slnka, ktoré sa každé letné ráno odráža od sochy Mozarta. Sedím v tráve, vedľa mňa jazierko a dva čokoládové croissanty. Kniha, raňajky v tráve, výhľad na Palmenhaus a toľko voľnosti! Tak rada tu vždy čerpám nové sily do dňa. Ležím v objatí Viedne a zaspávam. Aké krásne je zobúdzať sa s hlavou v oblakoch a s nohami na zemi. V parku a zároveň v centre toho najľúbeznejšieho mesta. Neďaleko Burggarten sa nachádza ďalší verejný park – Volksgarten.

Stadtpark

(rozsiahly verejný park, Parkring 1)

           Strauss, Bruckner, Schubert a tisíc melódií pod slnkom. Sochy slávnych skladateľov klasicistickej hudby ako na dlani. V blízkosti Stadtparku sa nachádza múzeum vizuálneho umenia MAK.

           Cestou naspäť si vezmem zmrzlinu a odtancujem s čokoládovým úsmevom k električke. Ako sladko chutia potulky Viedňou. Krokom možno neistým a predsa s istotou, že mi mesiac svieti na cestu domov. Padám do perín a snívam o ďalších potulkách. Zajtra si ťa znova pritúlim,

Viedeň moja.