Zodpovedná kultúra: Nadchnúť, opraviť, ukázať

Pojem, ktorý si v tomto zmysle asi najčastejšie spájame s ohľadom na klimatickú krízu, bol počas diskusných panelov reflektovaný aj v kontexte nastupujúcej generácie kultúrneho pracovníctva, tvorby kultúrnych stratégií či obrany kultúrneho odvetvia v prípadoch ohrozenia demokracie. Aká je zodpovednosť kultúrnych iniciatív a voči komu ju majú? Ako môžu prispievať k posilňovaniu udržateľnosti, inklúzie a dialógu v časoch polykríz? Tieto otázky v dramaturgickom jadre podujatia sa zároveň opierali o východiská vytýčené v Stratégii kultúrneho a kreatívneho priemyslu 2030, ktorá bola vládou SR v roku 2023 schválená, avšak zostáva neimplementovaná.

Pojem, ktorý si v tomto zmysle asi najčastejšie spájame s ohľadom na klimatickú krízu, bol počas diskusných panelov reflektovaný aj v kontexte nastupujúcej generácie kultúrneho pracovníctva, tvorby kultúrnych stratégií či obrany kultúrneho odvetvia v prípadoch ohrozenia demokracie. Aká je zodpovednosť kultúrnych iniciatív a voči komu ju majú? Ako môžu prispievať k posilňovaniu udržateľnosti, inklúzie a dialógu v časoch polykríz? Tieto otázky v dramaturgickom jadre podujatia sa zároveň opierali o východiská vytýčené v Stratégii kultúrneho a kreatívneho priemyslu 2030, ktorá bola vládou SR v roku 2023 schválená, avšak zostáva neimplementovaná.

Od pivnice po povalu

Od pivnice po povalu

Dobrým štartom konferencie realizovanej s podporou Európskej únie bol blok zameraný na zodpovednosť mladej generácie, ktorý predstavil rôzne iniciatívy a platformy organizované mladými ľuďmi. Vo viacerých prípadoch išlo o grass-rootové DIY aktivity zamerané najmä na vytváranie priestoru pre prezentáciu mladej tvorby v opustených a zanedbaných priestoroch. 

Young Office v Žiline však predstavoval príklad projektu podporeného programom Erasmus a realizovaného v spolupráci s etablovaný združením Truc Sphérique, český Vedneměsíčník zas udržuje svoje publikačné dobrovoľnícke aktivity už 15 rokov – aktuálne napríklad aj v spolupráci s EHMK České Budějovice. Niektoré z podujatí sú vyslovene zamerané na medzigeneračnú spoluprácu, v iných prípadoch vzniká spontánne – poskytnutím know-how či technického vybavenia a zázemia. 

Pomenovaná však bola aj vzájomná inšpirácia medzi mladými organizátormi a organizátorkami, pričom dnes už neaktívne zoskupenie Sirotinec bolo svojimi výstavnými aktivitami zahájenými v roku 2017 podnetom aj pre kolektívne výstavy Osvit či Rozptyl, z ktorých dnes vychádzajú aktivity združenia Vox Loci i hudobného a vizuálneho umelca a organizátora Richarda Hronského. 

Motiváciou vystavovať v priestoroch ako sú pivnice (ako v prípade prešovského Ťažiska) či podkrovie činžiaku (ako pražský Byt 11) sa zdá byť predovšetkým túžba dať priestor a príležitosť tým, ktorí majú čo povedať, spájať sa s podobne nadšenými ľuďmi, a zároveň robiť veci po svojom, bez potreby spĺňať očakávania a predstavy pedagógov či širšieho umeleckého prostredia.

Dobrým štartom konferencie realizovanej s podporou Európskej únie bol blok zameraný na zodpovednosť mladej generácie, ktorý predstavil rôzne iniciatívy a platformy organizované mladými ľuďmi. Vo viacerých prípadoch išlo o grass-rootové DIY aktivity zamerané najmä na vytváranie priestoru pre prezentáciu mladej tvorby v opustených a zanedbaných priestoroch. 

Young Office v Žiline však predstavoval príklad projektu podporeného programom Erasmus a realizovaného v spolupráci s etablovaný združením Truc Sphérique, český Vedneměsíčník zas udržuje svoje publikačné dobrovoľnícke aktivity už 15 rokov – aktuálne napríklad aj v spolupráci s EHMK České Budějovice. Niektoré z podujatí sú vyslovene zamerané na medzigeneračnú spoluprácu, v iných prípadoch vzniká spontánne – poskytnutím know-how či technického vybavenia a zázemia. 

Pomenovaná však bola aj vzájomná inšpirácia medzi mladými organizátormi a organizátorkami, pričom dnes už neaktívne zoskupenie Sirotinec bolo svojimi výstavnými aktivitami zahájenými v roku 2017 podnetom aj pre kolektívne výstavy Osvit či Rozptyl, z ktorých dnes vychádzajú aktivity združenia Vox Loci i hudobného a vizuálneho umelca a organizátora Richarda Hronského. 

Motiváciou vystavovať v priestoroch ako sú pivnice (ako v prípade prešovského Ťažiska) či podkrovie činžiaku (ako pražský Byt 11) sa zdá byť predovšetkým túžba dať priestor a príležitosť tým, ktorí majú čo povedať, spájať sa s podobne nadšenými ľuďmi, a zároveň robiť veci po svojom, bez potreby spĺňať očakávania a predstavy pedagógov či širšieho umeleckého prostredia.

Čo prináša kultúrne centrum?

Čo prináša kultúrne centrum?

Od aktivít založených predovšetkým na entuziazme a vzájomnosti sa fokus konferencie následne posunul k strategickejším aspektom kultúrnej prevádzky. V prvej časti bloku nazvaného Zodpovednosť kultúrnych inštitúcií diskutovali Ľudovít Nápoky zo siete Anténa, kultúrna manažérka Kina Úsmev Barbora Andor Tóthová, a riaditeľ EHMK Trenčín 2026 Stanislav Krajči. Andor Tóthová predstavila svoje výskumné aktivity zamerané na spill-over efekty kultúrnych centier. Upozornila, že rôzne kapacity vytvárajú rôzne efekty, podľa možností a zamerania kultúrnych centier – môže ísť o regeneráciu komunít či priestorov, zvyšovanie angažovanosti, zdravie a wellbeing, vzdelávanie či ekológiu. Ako neskôr spomenula aj kultúrna manažérka Mária Beňačková Rišková, kultúrne organizácie prispievajú napríklad k udržateľnosti zveľaďovaním starých budov namiesto výstavby nových – zatiaľ však bez systematickej podpory štátu. Problémom sú na Slovensku systémové bariéry a nízka miera uznania lokálnymi autoritami, ktoré limitujú možnosť kultúrnych aktérov prispievať k lokálnym a národným stratégiám. Príkladom dobrej praxe je platforma Andor Tóthovej a Zuzany Révészovej Caring Culture, v rámci ktorej prepojili ľudí z úradov a kultúrnych inštitúcií v dialógoch aj okrúhlych stoloch, vďaka čomu sa zvýšilo porozumenie vzájomným potrebám. Výsledkom je aj navýšenie grantovej schémy pre kultúru mesta Košice a vytvorenie prvej grantovej schémy pre nezriaďovanú kultúru od VÚC. 

Ľudovít Nápoký, ktorý vedie kultúrne centrum A4 vrátane medzinárodných projektov podporených Kreatívnou Európou, osvetlil, ako vníma tému zodpovednosti zo svojej pozície: v prípade kultúrneho centra má zodpovednosť za podnetnú dramaturgiu, zodpovednosť voči publiku a komunite v zmysle otvorenosti, dostupnosti, inklúzie a dialógu, voči umelectvu, ktorému má prinášať priestor na rozvoj inovácií, experiment a slobodnú tvorbu, ale aj voči spoločnosti a štátu, nakoľko kultúrne centrum má byť dôveryhodnou a transparentnou inštitúciou efektívne využívajúcou verejné zdroje.

Od aktivít založených predovšetkým na entuziazme a vzájomnosti sa fokus konferencie následne posunul k strategickejším aspektom kultúrnej prevádzky. V prvej časti bloku nazvaného Zodpovednosť kultúrnych inštitúcií diskutovali Ľudovít Nápoky zo siete Anténa, kultúrna manažérka Kina Úsmev Barbora Andor Tóthová, a riaditeľ EHMK Trenčín 2026 Stanislav Krajči. Andor Tóthová predstavila svoje výskumné aktivity zamerané na spill-over efekty kultúrnych centier. Upozornila, že rôzne kapacity vytvárajú rôzne efekty, podľa možností a zamerania kultúrnych centier – môže ísť o regeneráciu komunít či priestorov, zvyšovanie angažovanosti, zdravie a wellbeing, vzdelávanie či ekológiu. Ako neskôr spomenula aj kultúrna manažérka Mária Beňačková Rišková, kultúrne organizácie prispievajú napríklad k udržateľnosti zveľaďovaním starých budov namiesto výstavby nových – zatiaľ však bez systematickej podpory štátu. Problémom sú na Slovensku systémové bariéry a nízka miera uznania lokálnymi autoritami, ktoré limitujú možnosť kultúrnych aktérov prispievať k lokálnym a národným stratégiám. Príkladom dobrej praxe je platforma Andor Tóthovej a Zuzany Révészovej Caring Culture, v rámci ktorej prepojili ľudí z úradov a kultúrnych inštitúcií v dialógoch aj okrúhlych stoloch, vďaka čomu sa zvýšilo porozumenie vzájomným potrebám. Výsledkom je aj navýšenie grantovej schémy pre kultúru mesta Košice a vytvorenie prvej grantovej schémy pre nezriaďovanú kultúru od VÚC. 

Ľudovít Nápoký, ktorý vedie kultúrne centrum A4 vrátane medzinárodných projektov podporených Kreatívnou Európou, osvetlil, ako vníma tému zodpovednosti zo svojej pozície: v prípade kultúrneho centra má zodpovednosť za podnetnú dramaturgiu, zodpovednosť voči publiku a komunite v zmysle otvorenosti, dostupnosti, inklúzie a dialógu, voči umelectvu, ktorému má prinášať priestor na rozvoj inovácií, experiment a slobodnú tvorbu, ale aj voči spoločnosti a štátu, nakoľko kultúrne centrum má byť dôveryhodnou a transparentnou inštitúciou efektívne využívajúcou verejné zdroje.

Kto je tu nezávislý?

Kto je tu nezávislý?

Diskusia sa dotkla aj pojmu „nezávislá kultúra“, ktorý podľa diskutujúcich nie je veľmi šťastným pomenovaním. Krajči argumentoval, že každý typ kultúrnej inštitúcie je niekým zriaďovaný, či už štátom alebo komunitou, a s tým je spojená aj príslušná zodpovednosť a povinnosti. Zahraničná prax ponúka pomenovania ako grass root organizácia či community based, v slovenskom prostredí však zatiaľ nie sú ustálené. Súvisiaca miera závislosti od verejných financií je podľa Krajčiho výsledkom nedotiahnutých reforiem prostredia, resp. série zákonov a opatrení, ktoré by umožňovali udržateľné viaczdrojové financovanie kultúrnych aktivít, ako je napríklad štatút umelca či zákon o sponzoringu. Nápoký zdôraznil, že podpora kultúrnych centier z verejných zdrojov je nevyhnutná, nakoľko predstavujú efektívnu infraštruktúru pre typ kultúry, ktorý inde nie je zastúpený. Napokon, nielen výskum Andor Tóthovej, ale rozsiahle dáta z celého sveta konštatujú robustné pozitívne efekty, ktoré kultúrne centrá a ich aktivity prinášajú verejnosti.

Diskusia sa dotkla aj pojmu „nezávislá kultúra“, ktorý podľa diskutujúcich nie je veľmi šťastným pomenovaním. Krajči argumentoval, že každý typ kultúrnej inštitúcie je niekým zriaďovaný, či už štátom alebo komunitou, a s tým je spojená aj príslušná zodpovednosť a povinnosti. Zahraničná prax ponúka pomenovania ako grass root organizácia či community based, v slovenskom prostredí však zatiaľ nie sú ustálené. Súvisiaca miera závislosti od verejných financií je podľa Krajčiho výsledkom nedotiahnutých reforiem prostredia, resp. série zákonov a opatrení, ktoré by umožňovali udržateľné viaczdrojové financovanie kultúrnych aktivít, ako je napríklad štatút umelca či zákon o sponzoringu. Nápoký zdôraznil, že podpora kultúrnych centier z verejných zdrojov je nevyhnutná, nakoľko predstavujú efektívnu infraštruktúru pre typ kultúry, ktorý inde nie je zastúpený. Napokon, nielen výskum Andor Tóthovej, ale rozsiahle dáta z celého sveta konštatujú robustné pozitívne efekty, ktoré kultúrne centrá a ich aktivity prinášajú verejnosti.

Z dokumentu do praxe

Z dokumentu do praxe

Druhý deň konferencie sa venoval širším perspektívam – zhrnul zodpovednosť v kontexte kultúrnych politík aj odolnosti kultúry voči devastačným politickým zásahom. Zastúpená bola slovenská platforma Otvorená kultúra aj kultúrny publicista Gergely Nagy, ktorý priblížil maďarské skúsenosti. V rámci kultúrnych politík bola hlavným motívom téma kultúrnych stratégií a ich vyjednávania. Prezident Kulturní a kreativní federace ČR Jakub Bakule zdôraznil, že rovnako ako v iných rezortoch je potrebné aj kultúrnu stratégiu prejednávať v parlamente, a kritizoval tendenciu k bilaterálnym jednaniam – efektívnejšie ako vyjednávania za jednotlivé umelecké odvetvia, je spoločné úsilie. Federáciu v Česku založili aj s motiváciou vytvoriť pre ministerstvo kultúry relevantného partnera súhrnne reprezentujúceho sektor. Vyjednávania by mali byť kontinuálne, podľa Bakule je potrebné systematické vzdelávanie zodpovedného ministerstva o problémoch sektora. 

Mária Beňačková Rišková, ktorá bola editorkou slovenskej kultúrnej stratégie, zdôraznila, že ide o dokument, ktorý je nadstranícky, má dlhodobú perspektívu a vychádza z analytického popisu stavu. Vníma, že odborná verejnosť má o stratégiu záujem, kultúrni aktéri sa sami hlásia so záujmom ju spoznať. Zuzana Novotová Godálová chápe stratégiu ako navigačný kompas, za sieť Anténa, ktorej predsedá, hovorila o snahe vytvoriť spoločný jazyk pre rôznorodé kultúrne centrá. Cieľom takéhoto zjednotenia by malo byť zlepšenie pozície kultúrnych centier, ktoré v jednotlivých obciach a mestách po Slovensku vytvárajú kľúčovú infraštruktúru, avšak často sú pri participatívnych rozpočtoch v lokálnej súťaži v nevýhodnej pozícii. Ich ukotvenie v strategických dokumentoch mesta by mohlo prispieť k stabilnému rozpočtu či symbolickému nájmu, tak ako je už v niektorých slovenských mestách úspešne overenou praxou.

Autorka pracuje v Kancelárii Kreatívnej Európy Slovensko.

Druhý deň konferencie sa venoval širším perspektívam – zhrnul zodpovednosť v kontexte kultúrnych politík aj odolnosti kultúry voči devastačným politickým zásahom. Zastúpená bola slovenská platforma Otvorená kultúra aj kultúrny publicista Gergely Nagy, ktorý priblížil maďarské skúsenosti. V rámci kultúrnych politík bola hlavným motívom téma kultúrnych stratégií a ich vyjednávania. Prezident Kulturní a kreativní federace ČR Jakub Bakule zdôraznil, že rovnako ako v iných rezortoch je potrebné aj kultúrnu stratégiu prejednávať v parlamente, a kritizoval tendenciu k bilaterálnym jednaniam – efektívnejšie ako vyjednávania za jednotlivé umelecké odvetvia, je spoločné úsilie. Federáciu v Česku založili aj s motiváciou vytvoriť pre ministerstvo kultúry relevantného partnera súhrnne reprezentujúceho sektor. Vyjednávania by mali byť kontinuálne, podľa Bakule je potrebné systematické vzdelávanie zodpovedného ministerstva o problémoch sektora. 

Mária Beňačková Rišková, ktorá bola editorkou slovenskej kultúrnej stratégie, zdôraznila, že ide o dokument, ktorý je nadstranícky, má dlhodobú perspektívu a vychádza z analytického popisu stavu. Vníma, že odborná verejnosť má o stratégiu záujem, kultúrni aktéri sa sami hlásia so záujmom ju spoznať. Zuzana Novotová Godálová chápe stratégiu ako navigačný kompas, za sieť Anténa, ktorej predsedá, hovorila o snahe vytvoriť spoločný jazyk pre rôznorodé kultúrne centrá. Cieľom takéhoto zjednotenia by malo byť zlepšenie pozície kultúrnych centier, ktoré v jednotlivých obciach a mestách po Slovensku vytvárajú kľúčovú infraštruktúru, avšak často sú pri participatívnych rozpočtoch v lokálnej súťaži v nevýhodnej pozícii. Ich ukotvenie v strategických dokumentoch mesta by mohlo prispieť k stabilnému rozpočtu či symbolickému nájmu, tak ako je už v niektorých slovenských mestách úspešne overenou praxou.

Pojem, ktorý si v tomto zmysle asi najčastejšie spájame s ohľadom na klimatickú krízu, bol počas diskusných panelov reflektovaný aj v kontexte nastupujúcej generácie kultúrneho pracovníctva, tvorby kultúrnych stratégií či obrany kultúrneho odvetvia v prípadoch ohrozenia demokracie. Aká je zodpovednosť kultúrnych iniciatív a voči komu ju majú? Ako môžu prispievať k posilňovaniu udržateľnosti, inklúzie a dialógu v časoch polykríz? Tieto otázky v dramaturgickom jadre podujatia sa zároveň opierali o východiská vytýčené v Stratégii kultúrneho a kreatívneho priemyslu 2030, ktorá bola vládou SR v roku 2023 schválená, avšak zostáva neimplementovaná.

Pojem, ktorý si v tomto zmysle asi najčastejšie spájame s ohľadom na klimatickú krízu, bol počas diskusných panelov reflektovaný aj v kontexte nastupujúcej generácie kultúrneho pracovníctva, tvorby kultúrnych stratégií či obrany kultúrneho odvetvia v prípadoch ohrozenia demokracie. Aká je zodpovednosť kultúrnych iniciatív a voči komu ju majú? Ako môžu prispievať k posilňovaniu udržateľnosti, inklúzie a dialógu v časoch polykríz? Tieto otázky v dramaturgickom jadre podujatia sa zároveň opierali o východiská vytýčené v Stratégii kultúrneho a kreatívneho priemyslu 2030, ktorá bola vládou SR v roku 2023 schválená, avšak zostáva neimplementovaná.

Od pivnice po povalu

Od pivnice po povalu

Dobrým štartom konferencie realizovanej s podporou Európskej únie bol blok zameraný na zodpovednosť mladej generácie, ktorý predstavil rôzne iniciatívy a platformy organizované mladými ľuďmi. Vo viacerých prípadoch išlo o grass-rootové DIY aktivity zamerané najmä na vytváranie priestoru pre prezentáciu mladej tvorby v opustených a zanedbaných priestoroch. 

Young Office v Žiline však predstavoval príklad projektu podporeného programom Erasmus a realizovaného v spolupráci s etablovaný združením Truc Sphérique, český Vedneměsíčník zas udržuje svoje publikačné dobrovoľnícke aktivity už 15 rokov – aktuálne napríklad aj v spolupráci s EHMK České Budějovice. Niektoré z podujatí sú vyslovene zamerané na medzigeneračnú spoluprácu, v iných prípadoch vzniká spontánne – poskytnutím know-how či technického vybavenia a zázemia. 

Pomenovaná však bola aj vzájomná inšpirácia medzi mladými organizátormi a organizátorkami, pričom dnes už neaktívne zoskupenie Sirotinec bolo svojimi výstavnými aktivitami zahájenými v roku 2017 podnetom aj pre kolektívne výstavy Osvit či Rozptyl, z ktorých dnes vychádzajú aktivity združenia Vox Loci i hudobného a vizuálneho umelca a organizátora Richarda Hronského. 

Motiváciou vystavovať v priestoroch ako sú pivnice (ako v prípade prešovského Ťažiska) či podkrovie činžiaku (ako pražský Byt 11) sa zdá byť predovšetkým túžba dať priestor a príležitosť tým, ktorí majú čo povedať, spájať sa s podobne nadšenými ľuďmi, a zároveň robiť veci po svojom, bez potreby spĺňať očakávania a predstavy pedagógov či širšieho umeleckého prostredia.

Dobrým štartom konferencie realizovanej s podporou Európskej únie bol blok zameraný na zodpovednosť mladej generácie, ktorý predstavil rôzne iniciatívy a platformy organizované mladými ľuďmi. Vo viacerých prípadoch išlo o grass-rootové DIY aktivity zamerané najmä na vytváranie priestoru pre prezentáciu mladej tvorby v opustených a zanedbaných priestoroch. 

Young Office v Žiline však predstavoval príklad projektu podporeného programom Erasmus a realizovaného v spolupráci s etablovaný združením Truc Sphérique, český Vedneměsíčník zas udržuje svoje publikačné dobrovoľnícke aktivity už 15 rokov – aktuálne napríklad aj v spolupráci s EHMK České Budějovice. Niektoré z podujatí sú vyslovene zamerané na medzigeneračnú spoluprácu, v iných prípadoch vzniká spontánne – poskytnutím know-how či technického vybavenia a zázemia. 

Pomenovaná však bola aj vzájomná inšpirácia medzi mladými organizátormi a organizátorkami, pričom dnes už neaktívne zoskupenie Sirotinec bolo svojimi výstavnými aktivitami zahájenými v roku 2017 podnetom aj pre kolektívne výstavy Osvit či Rozptyl, z ktorých dnes vychádzajú aktivity združenia Vox Loci i hudobného a vizuálneho umelca a organizátora Richarda Hronského. 

Motiváciou vystavovať v priestoroch ako sú pivnice (ako v prípade prešovského Ťažiska) či podkrovie činžiaku (ako pražský Byt 11) sa zdá byť predovšetkým túžba dať priestor a príležitosť tým, ktorí majú čo povedať, spájať sa s podobne nadšenými ľuďmi, a zároveň robiť veci po svojom, bez potreby spĺňať očakávania a predstavy pedagógov či širšieho umeleckého prostredia.

Čo prináša kultúrne centrum?

Čo prináša kultúrne centrum?

Od aktivít založených predovšetkým na entuziazme a vzájomnosti sa fokus konferencie následne posunul k strategickejším aspektom kultúrnej prevádzky. V prvej časti bloku nazvaného Zodpovednosť kultúrnych inštitúcií diskutovali Ľudovít Nápoky zo siete Anténa, kultúrna manažérka Kina Úsmev Barbora Andor Tóthová, a riaditeľ EHMK Trenčín 2026 Stanislav Krajči. Andor Tóthová predstavila svoje výskumné aktivity zamerané na spill-over efekty kultúrnych centier. Upozornila, že rôzne kapacity vytvárajú rôzne efekty, podľa možností a zamerania kultúrnych centier – môže ísť o regeneráciu komunít či priestorov, zvyšovanie angažovanosti, zdravie a wellbeing, vzdelávanie či ekológiu. Ako neskôr spomenula aj kultúrna manažérka Mária Beňačková Rišková, kultúrne organizácie prispievajú napríklad k udržateľnosti zveľaďovaním starých budov namiesto výstavby nových – zatiaľ však bez systematickej podpory štátu. Problémom sú na Slovensku systémové bariéry a nízka miera uznania lokálnymi autoritami, ktoré limitujú možnosť kultúrnych aktérov prispievať k lokálnym a národným stratégiám. Príkladom dobrej praxe je platforma Andor Tóthovej a Zuzany Révészovej Caring Culture, v rámci ktorej prepojili ľudí z úradov a kultúrnych inštitúcií v dialógoch aj okrúhlych stoloch, vďaka čomu sa zvýšilo porozumenie vzájomným potrebám. Výsledkom je aj navýšenie grantovej schémy pre kultúru mesta Košice a vytvorenie prvej grantovej schémy pre nezriaďovanú kultúru od VÚC. 

Ľudovít Nápoký, ktorý vedie kultúrne centrum A4 vrátane medzinárodných projektov podporených Kreatívnou Európou, osvetlil, ako vníma tému zodpovednosti zo svojej pozície: v prípade kultúrneho centra má zodpovednosť za podnetnú dramaturgiu, zodpovednosť voči publiku a komunite v zmysle otvorenosti, dostupnosti, inklúzie a dialógu, voči umelectvu, ktorému má prinášať priestor na rozvoj inovácií, experiment a slobodnú tvorbu, ale aj voči spoločnosti a štátu, nakoľko kultúrne centrum má byť dôveryhodnou a transparentnou inštitúciou efektívne využívajúcou verejné zdroje.

Od aktivít založených predovšetkým na entuziazme a vzájomnosti sa fokus konferencie následne posunul k strategickejším aspektom kultúrnej prevádzky. V prvej časti bloku nazvaného Zodpovednosť kultúrnych inštitúcií diskutovali Ľudovít Nápoky zo siete Anténa, kultúrna manažérka Kina Úsmev Barbora Andor Tóthová, a riaditeľ EHMK Trenčín 2026 Stanislav Krajči. Andor Tóthová predstavila svoje výskumné aktivity zamerané na spill-over efekty kultúrnych centier. Upozornila, že rôzne kapacity vytvárajú rôzne efekty, podľa možností a zamerania kultúrnych centier – môže ísť o regeneráciu komunít či priestorov, zvyšovanie angažovanosti, zdravie a wellbeing, vzdelávanie či ekológiu. Ako neskôr spomenula aj kultúrna manažérka Mária Beňačková Rišková, kultúrne organizácie prispievajú napríklad k udržateľnosti zveľaďovaním starých budov namiesto výstavby nových – zatiaľ však bez systematickej podpory štátu. Problémom sú na Slovensku systémové bariéry a nízka miera uznania lokálnymi autoritami, ktoré limitujú možnosť kultúrnych aktérov prispievať k lokálnym a národným stratégiám. Príkladom dobrej praxe je platforma Andor Tóthovej a Zuzany Révészovej Caring Culture, v rámci ktorej prepojili ľudí z úradov a kultúrnych inštitúcií v dialógoch aj okrúhlych stoloch, vďaka čomu sa zvýšilo porozumenie vzájomným potrebám. Výsledkom je aj navýšenie grantovej schémy pre kultúru mesta Košice a vytvorenie prvej grantovej schémy pre nezriaďovanú kultúru od VÚC. 

Ľudovít Nápoký, ktorý vedie kultúrne centrum A4 vrátane medzinárodných projektov podporených Kreatívnou Európou, osvetlil, ako vníma tému zodpovednosti zo svojej pozície: v prípade kultúrneho centra má zodpovednosť za podnetnú dramaturgiu, zodpovednosť voči publiku a komunite v zmysle otvorenosti, dostupnosti, inklúzie a dialógu, voči umelectvu, ktorému má prinášať priestor na rozvoj inovácií, experiment a slobodnú tvorbu, ale aj voči spoločnosti a štátu, nakoľko kultúrne centrum má byť dôveryhodnou a transparentnou inštitúciou efektívne využívajúcou verejné zdroje.

Kto je tu nezávislý?

Kto je tu nezávislý?

Diskusia sa dotkla aj pojmu „nezávislá kultúra“, ktorý podľa diskutujúcich nie je veľmi šťastným pomenovaním. Krajči argumentoval, že každý typ kultúrnej inštitúcie je niekým zriaďovaný, či už štátom alebo komunitou, a s tým je spojená aj príslušná zodpovednosť a povinnosti. Zahraničná prax ponúka pomenovania ako grass root organizácia či community based, v slovenskom prostredí však zatiaľ nie sú ustálené. Súvisiaca miera závislosti od verejných financií je podľa Krajčiho výsledkom nedotiahnutých reforiem prostredia, resp. série zákonov a opatrení, ktoré by umožňovali udržateľné viaczdrojové financovanie kultúrnych aktivít, ako je napríklad štatút umelca či zákon o sponzoringu. Nápoký zdôraznil, že podpora kultúrnych centier z verejných zdrojov je nevyhnutná, nakoľko predstavujú efektívnu infraštruktúru pre typ kultúry, ktorý inde nie je zastúpený. Napokon, nielen výskum Andor Tóthovej, ale rozsiahle dáta z celého sveta konštatujú robustné pozitívne efekty, ktoré kultúrne centrá a ich aktivity prinášajú verejnosti.

Diskusia sa dotkla aj pojmu „nezávislá kultúra“, ktorý podľa diskutujúcich nie je veľmi šťastným pomenovaním. Krajči argumentoval, že každý typ kultúrnej inštitúcie je niekým zriaďovaný, či už štátom alebo komunitou, a s tým je spojená aj príslušná zodpovednosť a povinnosti. Zahraničná prax ponúka pomenovania ako grass root organizácia či community based, v slovenskom prostredí však zatiaľ nie sú ustálené. Súvisiaca miera závislosti od verejných financií je podľa Krajčiho výsledkom nedotiahnutých reforiem prostredia, resp. série zákonov a opatrení, ktoré by umožňovali udržateľné viaczdrojové financovanie kultúrnych aktivít, ako je napríklad štatút umelca či zákon o sponzoringu. Nápoký zdôraznil, že podpora kultúrnych centier z verejných zdrojov je nevyhnutná, nakoľko predstavujú efektívnu infraštruktúru pre typ kultúry, ktorý inde nie je zastúpený. Napokon, nielen výskum Andor Tóthovej, ale rozsiahle dáta z celého sveta konštatujú robustné pozitívne efekty, ktoré kultúrne centrá a ich aktivity prinášajú verejnosti.

Z dokumentu do praxe

Z dokumentu do praxe

Druhý deň konferencie sa venoval širším perspektívam – zhrnul zodpovednosť v kontexte kultúrnych politík aj odolnosti kultúry voči devastačným politickým zásahom. Zastúpená bola slovenská platforma Otvorená kultúra aj kultúrny publicista Gergely Nagy, ktorý priblížil maďarské skúsenosti. V rámci kultúrnych politík bola hlavným motívom téma kultúrnych stratégií a ich vyjednávania. Prezident Kulturní a kreativní federace ČR Jakub Bakule zdôraznil, že rovnako ako v iných rezortoch je potrebné aj kultúrnu stratégiu prejednávať v parlamente, a kritizoval tendenciu k bilaterálnym jednaniam – efektívnejšie ako vyjednávania za jednotlivé umelecké odvetvia, je spoločné úsilie. Federáciu v Česku založili aj s motiváciou vytvoriť pre ministerstvo kultúry relevantného partnera súhrnne reprezentujúceho sektor. Vyjednávania by mali byť kontinuálne, podľa Bakule je potrebné systematické vzdelávanie zodpovedného ministerstva o problémoch sektora. 

Mária Beňačková Rišková, ktorá bola editorkou slovenskej kultúrnej stratégie, zdôraznila, že ide o dokument, ktorý je nadstranícky, má dlhodobú perspektívu a vychádza z analytického popisu stavu. Vníma, že odborná verejnosť má o stratégiu záujem, kultúrni aktéri sa sami hlásia so záujmom ju spoznať. Zuzana Novotová Godálová chápe stratégiu ako navigačný kompas, za sieť Anténa, ktorej predsedá, hovorila o snahe vytvoriť spoločný jazyk pre rôznorodé kultúrne centrá. Cieľom takéhoto zjednotenia by malo byť zlepšenie pozície kultúrnych centier, ktoré v jednotlivých obciach a mestách po Slovensku vytvárajú kľúčovú infraštruktúru, avšak často sú pri participatívnych rozpočtoch v lokálnej súťaži v nevýhodnej pozícii. Ich ukotvenie v strategických dokumentoch mesta by mohlo prispieť k stabilnému rozpočtu či symbolickému nájmu, tak ako je už v niektorých slovenských mestách úspešne overenou praxou.

Druhý deň konferencie sa venoval širším perspektívam – zhrnul zodpovednosť v kontexte kultúrnych politík aj odolnosti kultúry voči devastačným politickým zásahom. Zastúpená bola slovenská platforma Otvorená kultúra aj kultúrny publicista Gergely Nagy, ktorý priblížil maďarské skúsenosti. V rámci kultúrnych politík bola hlavným motívom téma kultúrnych stratégií a ich vyjednávania. Prezident Kulturní a kreativní federace ČR Jakub Bakule zdôraznil, že rovnako ako v iných rezortoch je potrebné aj kultúrnu stratégiu prejednávať v parlamente, a kritizoval tendenciu k bilaterálnym jednaniam – efektívnejšie ako vyjednávania za jednotlivé umelecké odvetvia, je spoločné úsilie. Federáciu v Česku založili aj s motiváciou vytvoriť pre ministerstvo kultúry relevantného partnera súhrnne reprezentujúceho sektor. Vyjednávania by mali byť kontinuálne, podľa Bakule je potrebné systematické vzdelávanie zodpovedného ministerstva o problémoch sektora. 

Mária Beňačková Rišková, ktorá bola editorkou slovenskej kultúrnej stratégie, zdôraznila, že ide o dokument, ktorý je nadstranícky, má dlhodobú perspektívu a vychádza z analytického popisu stavu. Vníma, že odborná verejnosť má o stratégiu záujem, kultúrni aktéri sa sami hlásia so záujmom ju spoznať. Zuzana Novotová Godálová chápe stratégiu ako navigačný kompas, za sieť Anténa, ktorej predsedá, hovorila o snahe vytvoriť spoločný jazyk pre rôznorodé kultúrne centrá. Cieľom takéhoto zjednotenia by malo byť zlepšenie pozície kultúrnych centier, ktoré v jednotlivých obciach a mestách po Slovensku vytvárajú kľúčovú infraštruktúru, avšak často sú pri participatívnych rozpočtoch v lokálnej súťaži v nevýhodnej pozícii. Ich ukotvenie v strategických dokumentoch mesta by mohlo prispieť k stabilnému rozpočtu či symbolickému nájmu, tak ako je už v niektorých slovenských mestách úspešne overenou praxou.

Autorka pracuje v Kancelárii Kreatívnej Európy Slovensko.