Christian Paigneau: Československej novej vlne sa dá rozumieť i bez znalosti jazyka

Francúzsky režisér Christian Paigneau nakrútil celovečerný dokumentárny film, ktorý divákom objasňuje spoločenský, umelecký aj politický kontext československej novej vlny – generácie, ktorá je známa tým, že navzdory dobe, ukázala plný potenciál autorskej tvorby i nové výrazové možnosti filmu. Snímka Československá rozprávka je prehliadkou zlatej éry lokálnej kinematografie plná archívnych záberov avantgardných autorov a autoriek. A práve fascinácia týmto obdobím nás zaujala, preto sme sa na tohtoročnom Art Film Feste s režisérom Christianom Paigneau osobne porozprávali.

Ako vznikol nápad spracovať tému československej novej vlny do dokumentárneho filmu?

Od začiatku som chcel prerozprávať vznik filmu v Československu a počas piatich rokov som zbieral materiál. Zameral som sa najmä na film Nech žije republika od scenáristu Jána Procházku. Nerátal som od začiatku s tým, že urobím dokumentárny film, ale nakoniec zo zozbieraného materiálu vzniklo to, čo z toho vzniklo.

Ako prebiehal proces zbierania materiálu? 

Zo začiatku to bolo komplikované. Tým, že nerozumiem českému ani slovenskému jazyku, sledoval som len filmové obrázky. Veľa som navštevoval České centrum v Paríži, kde som si tieto filmy napozeral. Obdobie novej vlny bolo veľmi bohaté, vyšlo niečo okolo 30-40 filmov. Rád by som spomenul, že sme okrem filmových archívov kontaktovali aj tie politické, zbierali sme dokumenty, nahrávky od ŠTB a podobných politických subjektov. 

Čím vás vtedajšia autorská tvorba zaujala? 

Ako som už spomínal, filmom som nerozumel a vnímal som len ich vizualitu a symboly. Ale aj napriek tomu, že bolo Československo v totalitnom režime s tvrdou cenzúrou, som si všimol, že filmom sa dá porozumieť aj bez toho, aby človek povedal čo i len slovo. Zaujímal ma najmä scenárista Jan Procházka, pretože vďaka nemu môžeme pochopiť takmer celú históriu českého filmu. Najlepšie vedel dejom sprostredkovať to, čo sa práve s krajinou dialo kvôli režimu. 

Aký vnímate rozdiel medzi vtedajšou a súčasnou filmovou tvorbou? 

V minulosti bolo po finančnej stránke jednoduchšie natáčať autorské filmy, pretože boli financované štátom, i keď pod krutým totalitným režimom. V súčasnosti štát menej podporujú autorskú tvorbu. 

Máte favoritov aj z novovlnej a súčasnej filmovej tvorby v Česku a na Slovensku? 

Áno, pre mňa je to Pavel Juráček, Jan Němec, Jaroslav Papoušek. Zo slovenských tvorcov mám rád Juraja Jakubiska. Čo sa týka dnešných režisérov, poznám najmä českých, oslovili ma Václav Kadrnka, Bohdan Sláma a Petr Václav. Zo slovenských najmä Peter Kerekes.