Dušan Vlk: Počúvajú ma všetci precitlivení pre túto spoločnosť

S Dušanom Vlkom som sa stretla 10 minút po jeho koncerte na festivale Pohoda, kedy sa mu na tvári miešal pot so slzami šťastia a dojatia z reakcie publika na jeho hudobný výkon. 26-ročný Denis, umeleckým pseudonymom Dušan Vlk, hudbu tvorí už viac ako 8 rokov a do uší poslucháčov sa vryl najmä autentickými textami s nádychom temnoty a citlivosti. Dušan už sedí spotený na sedačke v backstagei a je pripravený zdieľať kúsok svojho ja s našimi čitateľmi. 

Ako sa cítiš po svojom doteraz najväčšom koncerte na festivale Pohoda 2023?

Fu. Tým, že sa to stalo pred pár minútami, som z toho roztrasený a emocionálne nestabilný. Bolo to asi najlepšie, čo som zažil. Nechcem plakať do kamery. (smiech) Boli tam všetci moji kamoši, moja žena a nepochopiteľne veľa ľudí. A bolo to dobré. Strašne dobré.

Prečo nepochopiteľne? 

My na to nie sme zvyknutí, nerátali sme s tým, že nás bude veľa ľudí počúvať. Pred začiatkom koncertu som vykúkal, či vôbec niekto prišiel. Potom som vyšiel na prvú pesničku a fu, niekto tam bol. Kristepane, bolo tam strašne veľa ľudí. Najlepší, najhlbší, najkrajší hudobný zážitok za celých 10 rokov, čo robím hudbu.

Ako by si sa žánrovo definoval? 

Som súčasťou slovenskej alternatívnej undergroundovej scény, ktorá sa nedá definovať konkrétnym žánrom. Možno nejaký punk-rap, emo-rap, niečo také. (smiech) 

Prečo patrí tvoja tvorba do undergroundu?  

Pretože riešim témy, ktoré sa mainstreamovo úplne neriešia. Dávam dôraz na hlbšie emócie, ktoré častokrát neviem, či sa iní interpreti boja ukázať alebo je to téma, ktorej sa prirodzene vyhýbajú. Ale generácia, ktorá ma počúva a určite aj mladší ľudia, jednoducho sa viacerí trápime rovnako. 

Kto konkrétne počúva tvoju hudbu? 

To sú presne títo vyvrheli. Všetky deti zo zadných lavíc, každý, koho ojebala dospelosť a väznil korporát. Všetci precitlivení pre túto spoločnosť.

V najnovšej skladbe spolupracuješ s Flegmom. Ako prebiehala vaša spolupráca?

Nebolo to nič extra plánované. Začalo to impulzom od nášho kamaráta Sonny Haze, ktorý k tomuto tracku robil hudbu. Flegma mi poslal jeho slohu, ja som tam svoj part dopísal. Veľmi som chcel k tomu natočiť videoklip, zo začiatku len pre svoju časť. Flegma sa k tomu postavil tak, že by z toho mohol byť celkom dobrý klip. Bola to moja najväčšia skúsenosť s točením profesionálneho klipu. Mišo Adhok, Flegmov kamarát, to celé so štábom ľudí ošéfoval za extrémne rýchly čas a za drsných podmienok.

Súvisí miera undergroundovosti od počtu prehratí a poslúchačov?

Podľa mňa je úplne jedno, koľko ľudí ťa počúva a koľko prachov máš. Stále môžeš byť underground a fajn z toho vyžiť. Pre mňa je dôležitá tá myšlienka. Nespravíš asi track v spolupráci s veľkou korporátnou firmou, to už nie je veľmi underground. Sú však príklady aj medzi populárnymi interpretmi, ktorí sa nezapredali korporátom, a počúvajú ich masy dojebaných ľudí. Ako som ja. (smiech) 

Tvoríš s pocitom, že sa hudbou voči niečomu vyhraňuješ? 

Vo veľa veciach, to koniec koncov definuje aj to, že je to underground. Verím tomu, že je to hudba, ktorá za niečo bojuje. Za niečo dobré.

Kto ťa hudobne vychoval, kto ťa ovplyvňuje dnes a koho ovplyvňuje tvoja tvorba? 

Mám rád starú hudbu, slovenskú aj zahraničnú, Wu-tang-clan, Notorious B.I.G. a bez Mareka Brezovského by nebol Dušan Vlk. Mám rád emo-core, metal-core. Ešte neviem, či som v tej fáze, že niekoho ovplyvňujem. Sem tam počujem hudbu mladších ľudí a vnímam tam sound Dušana Vlka. Možno sa otvára vlna temných a smutných interpretov. Pozdravujem moje deti z Košíc.

V akom rozpoložení vnímaš najintenzívnejšiu tvorivú produktivitu?  

V každom. Každé rozpoloženie je dôležité. Smutné pesničky vznikajú, keď som smutný, občas. Nahnevané pesničky vznikajú, keď som nahnevaný, často. Každé rozpoloženie sa dá využiť, hocikedy. 

Máš pocit istého zocelenia slovenského undergroundu?

Určite mám. Všetci moji kamaráti, čo robia hudbu, sme jasná komunita, bez ohľadu na vek a žáner. Ja si myslím, že každý vie, že tu nejaká undergroundová alternatíva existuje, už sa to nedá úplne držať v tajnosti. Niekedy sa tešíme, že vzniká nejaká vlna a možno si to len namýšľame, ale niekam určite smerujeme. Možno to bude dobré a možno to celé o týždeň padne. Uvidíme.