Po funuse: Dystópia nefungujúcej rodiny
Svedectvo o tom, ako sa správame (a či s tým niečo urobiť)
Text: Tomáš Košárek
Otváranie tohtoročných finalistov Anasoft Litera s knihou Po funuse, malo prísľub ozvláštnenia slovenskej literatúry. Autor debutu Jakub Spevák, laureát prestížnych slovenských literárnych cien ako napríklad Poviedka alebo Akademický Prešov, v nej nekonvenčným spôsobom rozoberá témy smrti, straty a závisti v prostredí “tradičnej slovenskej rodiny“.
Bezcharakterné charaktery
Čo sa dá na novele jednoznačne pochváliť je autentická tragickosť individuálnych postáv. Autorovi sa darí úspešne analyzovať patetickosť a sebeckosť členov rodiny, ktorí sa združujú na kare otca. Navzdory spomienkam, ktoré majú byť v prvom rade venované zosnulému, každý primárne myslí na svoje záujmy a snaží sa ukoristiť pozornosť pre seba samého. Samotný protagonista, zosnulý otec, nezostáva výnimkou a napriek tomu, že je navonok nezúčastnený (poletujúci v atmosfére ako duša bez tela). Zúfalo dúfa, že si trúchliaci pripomenú najmä neho, pričom je rovnako sebecký ako zostatok rodiny, čo sa aj dozvedáme z pohľadu ostatných postáv. Svokra túži po vnúčencoch, tak ako syn túži po dostatočnom uznaní od otca, zatiaľ čo švagor túži po naplnení romantických aj sexuálnych túžob.
„Všimnem si, že nerozprávajú o sebe, ale o tých, ktorí tam nie sú. Asi o sebe vedia len toľko, čo viem o nich ja.“
Premena, veľmi iná od Kafku
Napriek pomerne krátkemu rozsahu sa autorovi darí budovať uveriteľnosť jednotlivých postáv. Pomocou krátkych výsekov jednotlivých členov rodiny (syna, švagra, svokry, manželky) si vieme utvoriť ucelenejší názor na otca, ktorému sa od diagnostiky zhubného nádora mení postavenie v rodine. Z autoritárskej hlavy rodiny sa stáva slabé, krehké dieťa, o ktoré sa treba postarať. Pochopiteľne sa mení aj postoj a správanie rodinných príslušníkov – svokra sa stane neznášanlivou, manželka apatickou. Na druhú stranu si však čitateľ nedokáže vytvoriť ucelený názor na dotyčné postavy, keďže kniha sa venuje najmä analýze vzťahu so zosnulým, ktorá nedáva priestor dodatočným osobnostným vlastnostiam a situáciám. Vďačným obohatením, ktoré v slovenských dielach často nie je vidieť, je queer tematika, avšak jej prítomnosť je chvíľami prílišná, preto pôsobí arbitrárne až umelo.
Béčkový koniec sveta
Čo však môžu čitatelia a čitateľky vnímať menej pozitívne, je koncept konca sveta, ktorý pôsobí unáhlene a nepremyslene. Napriek eventuálnej gradácii, prítomnej vo viacerých bodoch príbehu (búrka v doline, prietrž mračien, ktorú rodina ignoruje), je koniec sveta pomerne radikálne zakončenie novely, ktoré si vyžaduje precíznejšie vysvetlenie. V porovnaní s obdivuhodnými opismi v skoršej časti novely je záver, kde sa všetko deje na poslednú chvíľu, miernym sklamaním.
Po Funuse je skvelým príkladom, čo všetko vie moderná slovenská literatúra ponúknuť. Kniha sa číta plynulým a veľmi rýchlym tempom. Ukazuje nám, do akej miery sme reálne prepojení so svojou rodinou a nakoľko sa skrývame pod maskou pretvárky (a či sa je chceme do budúcna vôbec zbaviť). Pretože novela Po Funuse nerozpráva len o smrti doslovnej, ale aj metaforickej, a to v podobe rozkladu morálky, ktorá je v mnohých ohľadoch oveľa horšia.
Tento príspevok vznikol za pomoci recenzných výtlačkov, ktoré štedro poskytlo vydavateľstvo KK Bagala.
Názov: Po Funuse
Žáner: slovenská beletria
Autor: Jakub Spevák
Vydavateľstvo: KK Bagala
Rok vydania: 2022
Počet strán: 88
ISBN: 9788089973675