Mikrokozmos živých snov a magického realizmu
Mikrokozmos živých snov a magického realizmu
Čo okom nevidíš (Mariana Leky, Ikar, 2023)
Čo okom nevidíš (Mariana Leky, Ikar, 2023)
5. mája 2024
Laura Bilíková
5. mája 2024
Laura Bilíková

Poverami pretkaný román Čo okom nevidíš (Ikar, 2023) otvára truhly bolestí, ktoré nás denno-denne mátajú, no pred svetom sa nám ich darí úspešne skrývať. Nemecká spisovateľka Mariana Leky vyrozprávala magický príbeh o odvahe prekročiť pomyselný prah zaužívaných starostí a splniť si sny, o ktorých často ani nevieme, že ich máme.

Poverami pretkaný román Čo okom nevidíš (Ikar, 2023) otvára truhly bolestí, ktoré nás denno-denne mátajú, no pred svetom sa nám ich darí úspešne skrývať. Nemecká spisovateľka Mariana Leky vyrozprávala magický príbeh o odvahe prekročiť pomyselný prah zaužívaných starostí a splniť si sny, o ktorých často ani nevieme, že ich máme.

Čo okom nevidíš: Mikrokozmos živých snov a magického realizmu
Autorka: Laura Bilíková

V nenápadnej dedinke Westerwald sa dejú neobyčajné veci – v okolitých lesoch číhajú divožienky a keď sa babičke Selme sníva o záhadnej okapii, na druhý deň niekto zomrie.

Hlavná hrdinka Luisa v tomto poverčivom prostredí kľučkuje medzi skrytými starosťami svojich blízkych – všíma si, ako dedinského optika trápi utajená láska k jej babičke Selme, telefonuje otcovi, ktorý sa pod vplyvom psychoterapie vybral na druhý koniec sveta, kým druhým okom pozoruje matku, ktorá má aféru s miestnym zmrzlinárom.

Bizarné povery a situácie sú kľúčovou esenciou príbehu, ktorá je charakteristická pre písanie Mariany Leky – nachádza nepravdepodobné spojenia, ktoré dýchajú magickým realizmom a z čítania robia úsmevný zážitok.

V nenápadnej dedinke Westerwald sa dejú neobyčajné veci – v okolitých lesoch číhajú divožienky a keď sa babičke Selme sníva o záhadnej okapii, na druhý deň niekto zomrie.

Hlavná hrdinka Luisa v tomto poverčivom prostredí kľučkuje medzi skrytými starosťami svojich blízkych – všíma si, ako dedinského optika trápi utajená láska k jej babičke Selme, telefonuje otcovi, ktorý sa pod vplyvom psychoterapie vybral na druhý koniec sveta, kým druhým okom pozoruje matku, ktorá má aféru s miestnym zmrzlinárom.

Bizarné povery a situácie sú kľúčovou esenciou príbehu, ktorá je charakteristická pre písanie Mariany Leky – nachádza nepravdepodobné spojenia, ktoré dýchajú magickým realizmom a z čítania robia úsmevný zážitok.



Menej nikdy nevetraných práv, viac sveta
Menej nikdy nevetraných práv, viac sveta

Počas školy začne zakríknutá Luisa pracovať v kníhkupectve najbližšieho mesta. Aspoň na chvíľu má čas a priestor odstrihnúť sa od šumu dediny, s ktorou sa počas dospievania zrástla. Všetko, čo kedy poznala, totiž prebýva vo Westerwalde, v ktorom sa ľudia nehýbu, len zostávajú.

Osudovosť je základným pilierom príbehu. A proti nej sa chcú tamojší obyvatelia vyzbrojiť. So strachom z blížiaceho sa konca, ktorý predpovedala babička Selma, prichádza aj posledný moment, kedy môžu oslobodiť svoje nikdy nevetrané pravdy.

Ustráchaní obyvatelia Westerwaldu sa nikdy neodvážili vysloviť otázky, ktoré v nich prebývali dlhé roky a nevyliečili svoje zapuzdrené bolesti, ktoré si tak dôkladne hýčkali. Až keď sa k nim priblíži smrť, začnú písať fatalistické listy, v ktorých je príliš veľa „vždy“ a „nikdy“. Tie isté listy, ktoré na druhý deň vyberajú z poštárovej tašky.

„Musíš k sebe vpustiť viac sveta,“ hovorí Luise jej otec, ktorý sa ako jeden z mála v dedine posunul niekam ďalej. Aj ona podľahla nehybnej sile Westerwaldu, keď tvrdí, že sa ešte nikdy pre nič nerozhodla a všetko sa jej skôr prihodilo.

Ale aj Luisa chce zažiť svoje dobrodružstvo. Vie, že je zrodená pre sedem morí, nie pre štyri steny svojej nehybnej dediny. A niekedy stačí málo k tomu, aby sme (v sebe) objavili celý nový svet – vyvetrať pravdu.

Počas školy začne zakríknutá Luisa pracovať v kníhkupectve najbližšieho mesta. Aspoň na chvíľu má čas a priestor odstrihnúť sa od šumu dediny, s ktorou sa počas dospievania zrástla. Všetko, čo kedy poznala, totiž prebýva vo Westerwalde, v ktorom sa ľudia nehýbu, len zostávajú.

Osudovosť je základným pilierom príbehu. A proti nej sa chcú tamojší obyvatelia vyzbrojiť. So strachom z blížiaceho sa konca, ktorý predpovedala babička Selma, prichádza aj posledný moment, kedy môžu oslobodiť svoje nikdy nevetrané pravdy.

Ustráchaní obyvatelia Westerwaldu sa nikdy neodvážili vysloviť otázky, ktoré v nich prebývali dlhé roky a nevyliečili svoje zapuzdrené bolesti, ktoré si tak dôkladne hýčkali. Až keď sa k nim priblíži smrť, začnú písať fatalistické listy, v ktorých je príliš veľa „vždy“ a „nikdy“. Tie isté listy, ktoré na druhý deň vyberajú z poštárovej tašky.

„Musíš k sebe vpustiť viac sveta,“ hovorí Luise jej otec, ktorý sa ako jeden z mála v dedine posunul niekam ďalej. Aj ona podľahla nehybnej sile Westerwaldu, keď tvrdí, že sa ešte nikdy pre nič nerozhodla a všetko sa jej skôr prihodilo.

Ale aj Luisa chce zažiť svoje dobrodružstvo. Vie, že je zrodená pre sedem morí, nie pre štyri steny svojej nehybnej dediny. A niekedy stačí málo k tomu, aby sme (v sebe) objavili celý nový svet – vyvetrať pravdu.



Objavné pravdy v kontrastoch bytia
Objavné pravdy v kontrastoch bytia

Čo okom nevidíš je syntézou všetkého láskavého i nepríjemného, čo nás v živote stretne. Tieto príznačné kontrasty autorka vštiepila snáď všetkým postavám, ktorých prapodivné vlastnosti neprestávajú prekvapovať.

Napriek tomu k sa s nimi dokážeme stotožniť, pričom spúšťačom empatie je aj dôraz na silu spolupatričnosti a hlbokých vzťahov. A hoci leitmotívom knihy je láska a smrť, autorke sa vďaka všadeprítomný humor darí zachovať odľahčený charakter diela.

Mariana Leky vyrozprávala dojímavý coming-of-age príbeh o tom, že naše najväčšie bolesti nemožno vyliečiť hrejivými náplasťami či výjazdmi do zahraničia. Skutočná mágia niekedy spočíva v prostej pravde. K sebe i druhým.

Čo okom nevidíš je syntézou všetkého láskavého i nepríjemného, čo nás v živote stretne. Tieto príznačné kontrasty autorka vštiepila snáď všetkým postavám, ktorých prapodivné vlastnosti neprestávajú prekvapovať.

Napriek tomu k sa s nimi dokážeme stotožniť, pričom spúšťačom empatie je aj dôraz na silu spolupatričnosti a hlbokých vzťahov. A hoci leitmotívom knihy je láska a smrť, autorke sa vďaka všadeprítomný humor darí zachovať odľahčený charakter diela.

Mariana Leky vyrozprávala dojímavý coming-of-age príbeh o tom, že naše najväčšie bolesti nemožno vyliečiť hrejivými náplasťami či výjazdmi do zahraničia. Skutočná mágia niekedy spočíva v prostej pravde. K sebe i druhým.

Zdroj: Laura Bilíková

V nenápadnej dedinke Westerwald sa dejú neobyčajné veci – v okolitých lesoch číhajú divožienky a keď sa babičke Selme sníva o záhadnej okapii, na druhý deň niekto zomrie.

Hlavná hrdinka Luisa v tomto poverčivom prostredí kľučkuje medzi skrytými starosťami svojich blízkych – všíma si, ako dedinského optika trápi utajená láska k jej babičke Selme, telefonuje otcovi, ktorý sa pod vplyvom psychoterapie vybral na druhý koniec sveta, kým druhým okom pozoruje matku, ktorá má aféru s miestnym zmrzlinárom.

Bizarné povery a situácie sú kľúčovou esenciou príbehu, ktorá je charakteristická pre písanie Mariany Leky – nachádza nepravdepodobné spojenia, ktoré dýchajú magickým realizmom a z čítania robia úsmevný zážitok.

V nenápadnej dedinke Westerwald sa dejú neobyčajné veci – v okolitých lesoch číhajú divožienky a keď sa babičke Selme sníva o záhadnej okapii, na druhý deň niekto zomrie.

Hlavná hrdinka Luisa v tomto poverčivom prostredí kľučkuje medzi skrytými starosťami svojich blízkych – všíma si, ako dedinského optika trápi utajená láska k jej babičke Selme, telefonuje otcovi, ktorý sa pod vplyvom psychoterapie vybral na druhý koniec sveta, kým druhým okom pozoruje matku, ktorá má aféru s miestnym zmrzlinárom.

Bizarné povery a situácie sú kľúčovou esenciou príbehu, ktorá je charakteristická pre písanie Mariany Leky – nachádza nepravdepodobné spojenia, ktoré dýchajú magickým realizmom a z čítania robia úsmevný zážitok.

Menej nikdy nevetraných práv, viac sveta
Menej nikdy nevetraných práv, viac sveta

Počas školy začne zakríknutá Luisa pracovať v kníhkupectve najbližšieho mesta. Aspoň na chvíľu má čas a priestor odstrihnúť sa od šumu dediny, s ktorou sa počas dospievania zrástla. Všetko, čo kedy poznala, totiž prebýva vo Westerwalde, v ktorom sa ľudia nehýbu, len zostávajú.

Osudovosť je základným pilierom príbehu. A proti nej sa chcú tamojší obyvatelia vyzbrojiť. So strachom z blížiaceho sa konca, ktorý predpovedala babička Selma, prichádza aj posledný moment, kedy môžu oslobodiť svoje nikdy nevetrané pravdy.

Ustráchaní obyvatelia Westerwaldu sa nikdy neodvážili vysloviť otázky, ktoré v nich prebývali dlhé roky a nevyliečili svoje zapuzdrené bolesti, ktoré si tak dôkladne hýčkali. Až keď sa k nim priblíži smrť, začnú písať fatalistické listy, v ktorých je príliš veľa „vždy“ a „nikdy“. Tie isté listy, ktoré na druhý deň vyberajú z poštárovej tašky.

„Musíš k sebe vpustiť viac sveta,“ hovorí Luise jej otec, ktorý sa ako jeden z mála v dedine posunul niekam ďalej. Aj ona podľahla nehybnej sile Westerwaldu, keď tvrdí, že sa ešte nikdy pre nič nerozhodla a všetko sa jej skôr prihodilo.

Ale aj Luisa chce zažiť svoje dobrodružstvo. Vie, že je zrodená pre sedem morí, nie pre štyri steny svojej nehybnej dediny. A niekedy stačí málo k tomu, aby sme (v sebe) objavili celý nový svet – vyvetrať pravdu.

Počas školy začne zakríknutá Luisa pracovať v kníhkupectve najbližšieho mesta. Aspoň na chvíľu má čas a priestor odstrihnúť sa od šumu dediny, s ktorou sa počas dospievania zrástla. Všetko, čo kedy poznala, totiž prebýva vo Westerwalde, v ktorom sa ľudia nehýbu, len zostávajú.

Osudovosť je základným pilierom príbehu. A proti nej sa chcú tamojší obyvatelia vyzbrojiť. So strachom z blížiaceho sa konca, ktorý predpovedala babička Selma, prichádza aj posledný moment, kedy môžu oslobodiť svoje nikdy nevetrané pravdy.

Ustráchaní obyvatelia Westerwaldu sa nikdy neodvážili vysloviť otázky, ktoré v nich prebývali dlhé roky a nevyliečili svoje zapuzdrené bolesti, ktoré si tak dôkladne hýčkali. Až keď sa k nim priblíži smrť, začnú písať fatalistické listy, v ktorých je príliš veľa „vždy“ a „nikdy“. Tie isté listy, ktoré na druhý deň vyberajú z poštárovej tašky.

„Musíš k sebe vpustiť viac sveta,“ hovorí Luise jej otec, ktorý sa ako jeden z mála v dedine posunul niekam ďalej. Aj ona podľahla nehybnej sile Westerwaldu, keď tvrdí, že sa ešte nikdy pre nič nerozhodla a všetko sa jej skôr prihodilo.

Ale aj Luisa chce zažiť svoje dobrodružstvo. Vie, že je zrodená pre sedem morí, nie pre štyri steny svojej nehybnej dediny. A niekedy stačí málo k tomu, aby sme (v sebe) objavili celý nový svet – vyvetrať pravdu.

Objavné pravdy v kontrastoch bytia
Objavné pravdy v kontrastoch bytia

Čo okom nevidíš je syntézou všetkého láskavého i nepríjemného, čo nás v živote stretne. Tieto príznačné kontrasty autorka vštiepila snáď všetkým postavám, ktorých prapodivné vlastnosti neprestávajú prekvapovať.

Napriek tomu k sa s nimi dokážeme stotožniť, pričom spúšťačom empatie je aj dôraz na silu spolupatričnosti a hlbokých vzťahov. A hoci leitmotívom knihy je láska a smrť, autorke sa vďaka všadeprítomný humor darí zachovať odľahčený charakter diela.

Mariana Leky vyrozprávala dojímavý coming-of-age príbeh o tom, že naše najväčšie bolesti nemožno vyliečiť hrejivými náplasťami či výjazdmi do zahraničia. Skutočná mágia niekedy spočíva v prostej pravde. K sebe i druhým.



Čo okom nevidíš je syntézou všetkého láskavého i nepríjemného, čo nás v živote stretne. Tieto príznačné kontrasty autorka vštiepila snáď všetkým postavám, ktorých prapodivné vlastnosti neprestávajú prekvapovať.

Napriek tomu k sa s nimi dokážeme stotožniť, pričom spúšťačom empatie je aj dôraz na silu spolupatričnosti a hlbokých vzťahov. A hoci leitmotívom knihy je láska a smrť, autorke sa vďaka všadeprítomný humor darí zachovať odľahčený charakter diela.

Mariana Leky vyrozprávala dojímavý coming-of-age príbeh o tom, že naše najväčšie bolesti nemožno vyliečiť hrejivými náplasťami či výjazdmi do zahraničia. Skutočná mágia niekedy spočíva v prostej pravde. K sebe i druhým.