Poverami pretkaný román Čo okom nevidíš (Ikar, 2023) otvára truhly bolestí, ktoré nás denno-denne mátajú, no pred svetom sa nám ich darí úspešne skrývať. Nemecká spisovateľka Mariana Leky vyrozprávala magický príbeh o odvahe prekročiť pomyselný prah zaužívaných starostí a splniť si sny, o ktorých často ani nevieme, že ich máme.
Poverami pretkaný román Čo okom nevidíš (Ikar, 2023) otvára truhly bolestí, ktoré nás denno-denne mátajú, no pred svetom sa nám ich darí úspešne skrývať. Nemecká spisovateľka Mariana Leky vyrozprávala magický príbeh o odvahe prekročiť pomyselný prah zaužívaných starostí a splniť si sny, o ktorých často ani nevieme, že ich máme.
V nenápadnej dedinke Westerwald sa dejú neobyčajné veci – v okolitých lesoch číhajú divožienky a keď sa babičke Selme sníva o záhadnej okapii, na druhý deň niekto zomrie.
Hlavná hrdinka Luisa v tomto poverčivom prostredí kľučkuje medzi skrytými starosťami svojich blízkych – všíma si, ako dedinského optika trápi utajená láska k jej babičke Selme, telefonuje otcovi, ktorý sa pod vplyvom psychoterapie vybral na druhý koniec sveta, kým druhým okom pozoruje matku, ktorá má aféru s miestnym zmrzlinárom.
Bizarné povery a situácie sú kľúčovou esenciou príbehu, ktorá je charakteristická pre písanie Mariany Leky – nachádza nepravdepodobné spojenia, ktoré dýchajú magickým realizmom a z čítania robia úsmevný zážitok.
V nenápadnej dedinke Westerwald sa dejú neobyčajné veci – v okolitých lesoch číhajú divožienky a keď sa babičke Selme sníva o záhadnej okapii, na druhý deň niekto zomrie.
Hlavná hrdinka Luisa v tomto poverčivom prostredí kľučkuje medzi skrytými starosťami svojich blízkych – všíma si, ako dedinského optika trápi utajená láska k jej babičke Selme, telefonuje otcovi, ktorý sa pod vplyvom psychoterapie vybral na druhý koniec sveta, kým druhým okom pozoruje matku, ktorá má aféru s miestnym zmrzlinárom.
Bizarné povery a situácie sú kľúčovou esenciou príbehu, ktorá je charakteristická pre písanie Mariany Leky – nachádza nepravdepodobné spojenia, ktoré dýchajú magickým realizmom a z čítania robia úsmevný zážitok.
Počas školy začne zakríknutá Luisa pracovať v kníhkupectve najbližšieho mesta. Aspoň na chvíľu má čas a priestor odstrihnúť sa od šumu dediny, s ktorou sa počas dospievania zrástla. Všetko, čo kedy poznala, totiž prebýva vo Westerwalde, v ktorom sa ľudia nehýbu, len zostávajú.
Osudovosť je základným pilierom príbehu. A proti nej sa chcú tamojší obyvatelia vyzbrojiť. So strachom z blížiaceho sa konca, ktorý predpovedala babička Selma, prichádza aj posledný moment, kedy môžu oslobodiť svoje nikdy nevetrané pravdy.
Ustráchaní obyvatelia Westerwaldu sa nikdy neodvážili vysloviť otázky, ktoré v nich prebývali dlhé roky a nevyliečili svoje zapuzdrené bolesti, ktoré si tak dôkladne hýčkali. Až keď sa k nim priblíži smrť, začnú písať fatalistické listy, v ktorých je príliš veľa „vždy“ a „nikdy“. Tie isté listy, ktoré na druhý deň vyberajú z poštárovej tašky.
„Musíš k sebe vpustiť viac sveta,“ hovorí Luise jej otec, ktorý sa ako jeden z mála v dedine posunul niekam ďalej. Aj ona podľahla nehybnej sile Westerwaldu, keď tvrdí, že sa ešte nikdy pre nič nerozhodla a všetko sa jej skôr prihodilo.
Ale aj Luisa chce zažiť svoje dobrodružstvo. Vie, že je zrodená pre sedem morí, nie pre štyri steny svojej nehybnej dediny. A niekedy stačí málo k tomu, aby sme (v sebe) objavili celý nový svet – vyvetrať pravdu.
Osudovosť je základným pilierom príbehu. A proti nej sa chcú tamojší obyvatelia vyzbrojiť. So strachom z blížiaceho sa konca, ktorý predpovedala babička Selma, prichádza aj posledný moment, kedy môžu oslobodiť svoje nikdy nevetrané pravdy.
Ustráchaní obyvatelia Westerwaldu sa nikdy neodvážili vysloviť otázky, ktoré v nich prebývali dlhé roky a nevyliečili svoje zapuzdrené bolesti, ktoré si tak dôkladne hýčkali. Až keď sa k nim priblíži smrť, začnú písať fatalistické listy, v ktorých je príliš veľa „vždy“ a „nikdy“. Tie isté listy, ktoré na druhý deň vyberajú z poštárovej tašky.
„Musíš k sebe vpustiť viac sveta,“ hovorí Luise jej otec, ktorý sa ako jeden z mála v dedine posunul niekam ďalej. Aj ona podľahla nehybnej sile Westerwaldu, keď tvrdí, že sa ešte nikdy pre nič nerozhodla a všetko sa jej skôr prihodilo.
Ale aj Luisa chce zažiť svoje dobrodružstvo. Vie, že je zrodená pre sedem morí, nie pre štyri steny svojej nehybnej dediny. A niekedy stačí málo k tomu, aby sme (v sebe) objavili celý nový svet – vyvetrať pravdu.
Čo okom nevidíš je syntézou všetkého láskavého i nepríjemného, čo nás v živote stretne. Tieto príznačné kontrasty autorka vštiepila snáď všetkým postavám, ktorých prapodivné vlastnosti neprestávajú prekvapovať.
Napriek tomu k sa s nimi dokážeme stotožniť, pričom spúšťačom empatie je aj dôraz na silu spolupatričnosti a hlbokých vzťahov. A hoci leitmotívom knihy je láska a smrť, autorke sa vďaka všadeprítomný humor darí zachovať odľahčený charakter diela.
Mariana Leky vyrozprávala dojímavý coming-of-age príbeh o tom, že naše najväčšie bolesti nemožno vyliečiť hrejivými náplasťami či výjazdmi do zahraničia. Skutočná mágia niekedy spočíva v prostej pravde. K sebe i druhým.
Čo okom nevidíš je syntézou všetkého láskavého i nepríjemného, čo nás v živote stretne. Tieto príznačné kontrasty autorka vštiepila snáď všetkým postavám, ktorých prapodivné vlastnosti neprestávajú prekvapovať.
Napriek tomu k sa s nimi dokážeme stotožniť, pričom spúšťačom empatie je aj dôraz na silu spolupatričnosti a hlbokých vzťahov. A hoci leitmotívom knihy je láska a smrť, autorke sa vďaka všadeprítomný humor darí zachovať odľahčený charakter diela.
Mariana Leky vyrozprávala dojímavý coming-of-age príbeh o tom, že naše najväčšie bolesti nemožno vyliečiť hrejivými náplasťami či výjazdmi do zahraničia. Skutočná mágia niekedy spočíva v prostej pravde. K sebe i druhým.
Zdroj: Laura Bilíková
V nenápadnej dedinke Westerwald sa dejú neobyčajné veci – v okolitých lesoch číhajú divožienky a keď sa babičke Selme sníva o záhadnej okapii, na druhý deň niekto zomrie.
Hlavná hrdinka Luisa v tomto poverčivom prostredí kľučkuje medzi skrytými starosťami svojich blízkych – všíma si, ako dedinského optika trápi utajená láska k jej babičke Selme, telefonuje otcovi, ktorý sa pod vplyvom psychoterapie vybral na druhý koniec sveta, kým druhým okom pozoruje matku, ktorá má aféru s miestnym zmrzlinárom.
Bizarné povery a situácie sú kľúčovou esenciou príbehu, ktorá je charakteristická pre písanie Mariany Leky – nachádza nepravdepodobné spojenia, ktoré dýchajú magickým realizmom a z čítania robia úsmevný zážitok.
V nenápadnej dedinke Westerwald sa dejú neobyčajné veci – v okolitých lesoch číhajú divožienky a keď sa babičke Selme sníva o záhadnej okapii, na druhý deň niekto zomrie.
Hlavná hrdinka Luisa v tomto poverčivom prostredí kľučkuje medzi skrytými starosťami svojich blízkych – všíma si, ako dedinského optika trápi utajená láska k jej babičke Selme, telefonuje otcovi, ktorý sa pod vplyvom psychoterapie vybral na druhý koniec sveta, kým druhým okom pozoruje matku, ktorá má aféru s miestnym zmrzlinárom.
Bizarné povery a situácie sú kľúčovou esenciou príbehu, ktorá je charakteristická pre písanie Mariany Leky – nachádza nepravdepodobné spojenia, ktoré dýchajú magickým realizmom a z čítania robia úsmevný zážitok.
Počas školy začne zakríknutá Luisa pracovať v kníhkupectve najbližšieho mesta. Aspoň na chvíľu má čas a priestor odstrihnúť sa od šumu dediny, s ktorou sa počas dospievania zrástla. Všetko, čo kedy poznala, totiž prebýva vo Westerwalde, v ktorom sa ľudia nehýbu, len zostávajú.
Osudovosť je základným pilierom príbehu. A proti nej sa chcú tamojší obyvatelia vyzbrojiť. So strachom z blížiaceho sa konca, ktorý predpovedala babička Selma, prichádza aj posledný moment, kedy môžu oslobodiť svoje nikdy nevetrané pravdy.
Ustráchaní obyvatelia Westerwaldu sa nikdy neodvážili vysloviť otázky, ktoré v nich prebývali dlhé roky a nevyliečili svoje zapuzdrené bolesti, ktoré si tak dôkladne hýčkali. Až keď sa k nim priblíži smrť, začnú písať fatalistické listy, v ktorých je príliš veľa „vždy“ a „nikdy“. Tie isté listy, ktoré na druhý deň vyberajú z poštárovej tašky.
„Musíš k sebe vpustiť viac sveta,“ hovorí Luise jej otec, ktorý sa ako jeden z mála v dedine posunul niekam ďalej. Aj ona podľahla nehybnej sile Westerwaldu, keď tvrdí, že sa ešte nikdy pre nič nerozhodla a všetko sa jej skôr prihodilo.
Ale aj Luisa chce zažiť svoje dobrodružstvo. Vie, že je zrodená pre sedem morí, nie pre štyri steny svojej nehybnej dediny. A niekedy stačí málo k tomu, aby sme (v sebe) objavili celý nový svet – vyvetrať pravdu.
Počas školy začne zakríknutá Luisa pracovať v kníhkupectve najbližšieho mesta. Aspoň na chvíľu má čas a priestor odstrihnúť sa od šumu dediny, s ktorou sa počas dospievania zrástla. Všetko, čo kedy poznala, totiž prebýva vo Westerwalde, v ktorom sa ľudia nehýbu, len zostávajú.
Osudovosť je základným pilierom príbehu. A proti nej sa chcú tamojší obyvatelia vyzbrojiť. So strachom z blížiaceho sa konca, ktorý predpovedala babička Selma, prichádza aj posledný moment, kedy môžu oslobodiť svoje nikdy nevetrané pravdy.
Ustráchaní obyvatelia Westerwaldu sa nikdy neodvážili vysloviť otázky, ktoré v nich prebývali dlhé roky a nevyliečili svoje zapuzdrené bolesti, ktoré si tak dôkladne hýčkali. Až keď sa k nim priblíži smrť, začnú písať fatalistické listy, v ktorých je príliš veľa „vždy“ a „nikdy“. Tie isté listy, ktoré na druhý deň vyberajú z poštárovej tašky.
„Musíš k sebe vpustiť viac sveta,“ hovorí Luise jej otec, ktorý sa ako jeden z mála v dedine posunul niekam ďalej. Aj ona podľahla nehybnej sile Westerwaldu, keď tvrdí, že sa ešte nikdy pre nič nerozhodla a všetko sa jej skôr prihodilo.
Ale aj Luisa chce zažiť svoje dobrodružstvo. Vie, že je zrodená pre sedem morí, nie pre štyri steny svojej nehybnej dediny. A niekedy stačí málo k tomu, aby sme (v sebe) objavili celý nový svet – vyvetrať pravdu.
Čo okom nevidíš je syntézou všetkého láskavého i nepríjemného, čo nás v živote stretne. Tieto príznačné kontrasty autorka vštiepila snáď všetkým postavám, ktorých prapodivné vlastnosti neprestávajú prekvapovať.
Napriek tomu k sa s nimi dokážeme stotožniť, pričom spúšťačom empatie je aj dôraz na silu spolupatričnosti a hlbokých vzťahov. A hoci leitmotívom knihy je láska a smrť, autorke sa vďaka všadeprítomný humor darí zachovať odľahčený charakter diela.
Mariana Leky vyrozprávala dojímavý coming-of-age príbeh o tom, že naše najväčšie bolesti nemožno vyliečiť hrejivými náplasťami či výjazdmi do zahraničia. Skutočná mágia niekedy spočíva v prostej pravde. K sebe i druhým.
Čo okom nevidíš je syntézou všetkého láskavého i nepríjemného, čo nás v živote stretne. Tieto príznačné kontrasty autorka vštiepila snáď všetkým postavám, ktorých prapodivné vlastnosti neprestávajú prekvapovať.
Napriek tomu k sa s nimi dokážeme stotožniť, pričom spúšťačom empatie je aj dôraz na silu spolupatričnosti a hlbokých vzťahov. A hoci leitmotívom knihy je láska a smrť, autorke sa vďaka všadeprítomný humor darí zachovať odľahčený charakter diela.
Mariana Leky vyrozprávala dojímavý coming-of-age príbeh o tom, že naše najväčšie bolesti nemožno vyliečiť hrejivými náplasťami či výjazdmi do zahraničia. Skutočná mágia niekedy spočíva v prostej pravde. K sebe i druhým.