Internát: Ako vyzerá vojna očami civilistu?

V čom je ozbrojený konflikt na Donbase iný?

V čom je ozbrojený konflikt na Donbase iný?

Vojna v Ukrajine sa nezačala 24. februára 2022, ale už v roku 2014 anexiou Krymu a inváziou Doneckej a Luhanskej oblasti Ruskom. Propaganda, ktorú Rusko šíri od čias Sovietskeho zväzu, silno ovplyvnila obyvateľov týchto regiónov. Mnohí ľudia boli dezorientovaní a nemali dostatočné verejné povedomie, aby mohli okamžite konať.

Serhij Žadan pozná kontext Donbasu veľmi dobre, keďže sa tam narodil. Ukrajinský spisovateľ je laureátom prestížnych ocenení a jeho diela boli preložené do viac ako 20 jazykov. Od roku 2014 sa Žadan venuje aj dobrovoľníckej činnosti pre potreby ukrajinskej armády.

Vojna v Ukrajine sa nezačala 24. februára 2022, ale už v roku 2014 anexiou Krymu a inváziou Doneckej a Luhanskej oblasti Ruskom. Propaganda, ktorú Rusko šíri od čias Sovietskeho zväzu, silno ovplyvnila obyvateľov týchto regiónov. Mnohí ľudia boli dezorientovaní a nemali dostatočné verejné povedomie, aby mohli okamžite konať.

Serhij Žadan pozná kontext Donbasu veľmi dobre, keďže sa tam narodil. Ukrajinský spisovateľ je laureátom prestížnych ocenení a jeho diela boli preložené do viac ako 20 jazykov. Od roku 2014 sa Žadan venuje aj dobrovoľníckej činnosti pre potreby ukrajinskej armády.

Cudzí medzi svojimi a svojský medzi cudzími

Cudzí medzi svojimi a svojský medzi cudzími

Paša je hlavným hrdinom knihy, no v skutočnosti vôbec nie je hrdinom. Nečíta správy, nežije verejným životom, nie je schopný na seba vziať viac zodpovednosti, než musí. Kvôli jeho ľahostajným postojom sa po vypuknutí vojny cíti „svojím medzi cudzími a cudzím medzi svojimi“.

V priebehu románu však Paša musí na seba prevziať zodpovednosť, aby dokázal prežiť. A nielen za seba, ale aj za synovca, za cudzích ľudí či za vojaka, ktorý zomiera v Pašových rukách. Hrdina musí byť organizátor, vodca, musí riskovať a ísť aj tam, kde je to desivé a nebezpečné.

Situácia sa zmenila a zrazu sa aj Paša musí podieľať na veciach a riešiť otázky, ktorým by v civilnom živote nevenoval pozornosť. Nikdy predtým nemyslel na smrť, kým neprešla okolo neho. Keď Paša uvidí svojho bývalého študenta v ruskej vojenskej uniforme, konečne si uvedomí, že nie je možné, aby si nevybral žiadnu stranu.

V celom románe však nie sú pomenované strany konfliktu, neuvidíme žiadne vlajky ani emblémy. Práve to nám umožňuje pozrieť sa na vojnu očami civilistu, a nie očami politika, historika či novinára.

Paša je hlavným hrdinom knihy, no v skutočnosti vôbec nie je hrdinom. Nečíta správy, nežije verejným životom, nie je schopný na seba vziať viac zodpovednosti, než musí. Kvôli jeho ľahostajným postojom sa po vypuknutí vojny cíti „svojím medzi cudzími a cudzím medzi svojimi“.

V priebehu románu však Paša musí na seba prevziať zodpovednosť, aby dokázal prežiť. A nielen za seba, ale aj za synovca, za cudzích ľudí či za vojaka, ktorý zomiera v Pašových rukách. Hrdina musí byť organizátor, vodca, musí riskovať a ísť aj tam, kde je to desivé a nebezpečné.

Situácia sa zmenila a zrazu sa aj Paša musí podieľať na veciach a riešiť otázky, ktorým by v civilnom živote nevenoval pozornosť. Nikdy predtým nemyslel na smrť, kým neprešla okolo neho. Keď Paša uvidí svojho bývalého študenta v ruskej vojenskej uniforme, konečne si uvedomí, že nie je možné, aby si nevybral žiadnu stranu.

V celom románe však nie sú pomenované strany konfliktu, neuvidíme žiadne vlajky ani emblémy. Práve to nám umožňuje pozrieť sa na vojnu očami civilistu, a nie očami politika, historika či novinára.

Ktorý jazyk je nepriateľský?

Ktorý jazyk je nepriateľský?

Autor sa zároveň sústredí na jazykovú otázku, ktorá bola v Ukrajine mnoho rokov predmetom diskusií. Paša je učiteľom ukrajinského jazyka, ale v bežnom živote hovorí po rusky. Jazyk, ktorý učí svojich študentov, dokonca prirovnáva k latinčine (ktorou sa tu podľa neho nehovorí).

Keď sa ho ľudia vo vojenských uniformách pýtali, čo učí, učiteľ sa nesmelo vyhýbal odpovedi: „Od všetkého trochu.“ Rozmazané jazykové hranice predstavovali pre civilné obyvateľstvo veľké nebezpečenstvo. Len podľa prízvuku mohli skutočne zistiť či sa s nimi rozpráva vojak z Ruska alebo z Ukrajiny.

Autor sa zároveň sústredí na jazykovú otázku, ktorá bola v Ukrajine mnoho rokov predmetom diskusií. Paša je učiteľom ukrajinského jazyka, ale v bežnom živote hovorí po rusky. Jazyk, ktorý učí svojich študentov, dokonca prirovnáva k latinčine (ktorou sa tu podľa neho nehovorí).

Keď sa ho ľudia vo vojenských uniformách pýtali, čo učí, učiteľ sa nesmelo vyhýbal odpovedi: „Od všetkého trochu.“ Rozmazané jazykové hranice predstavovali pre civilné obyvateľstvo veľké nebezpečenstvo. Len podľa prízvuku mohli skutočne zistiť či sa s nimi rozpráva vojak z Ruska alebo z Ukrajiny.

Román predstavuje snahu utiecť pred hrôzami vojny a dostať sa domov, do bezpečia. Žadan pritom venuje menej pozornosti emóciám postavy, skôr sa sústredí na opis okolitého prostredia. Rozbité stavby, túlavé psy, opustené budovy, vystrašení ľudia utekajúci do neznáma.

Človek, ktorý prežíva, myslí len na základné životné potreby. Človek, ktorý prežíva, je veľmi citlivý a necitlivý zároveň. Človek, ktorý prežíva, nemyslí na budúcnosť. Preto sa priestor začne merať na krátke vzdialenosti – od vchodu do pivnice, od pivnice k mostu, od mosta k železničnej stanici.

„Jedného dňa sa zobudíš a za oknom vidíš oheň. Ty si ho nezapálil. Ale budeš ho musieť uhasiť,” píše v knihe Serhij Žadan. Toto je príbeh vojny civilistu, ktorý bojuje nielen s novou realitou, ale najmä sebou samým. 

Román predstavuje snahu utiecť pred hrôzami vojny a dostať sa domov, do bezpečia. Žadan pritom venuje menej pozornosti emóciám postavy, skôr sa sústredí na opis okolitého prostredia. Rozbité stavby, túlavé psy, opustené budovy, vystrašení ľudia utekajúci do neznáma.

Človek, ktorý prežíva, myslí len na základné životné potreby. Človek, ktorý prežíva, je veľmi citlivý a necitlivý zároveň. Človek, ktorý prežíva, nemyslí na budúcnosť. Preto sa priestor začne merať na krátke vzdialenosti – od vchodu do pivnice, od pivnice k mostu, od mosta k železničnej stanici.

„Jedného dňa sa zobudíš a za oknom vidíš oheň. Ty si ho nezapálil. Ale budeš ho musieť uhasiť,” píše v knihe Serhij Žadan. Toto je príbeh vojny civilistu, ktorý bojuje nielen s novou realitou, ale najmä sebou samým.

V čom je ozbrojený konflikt na Donbase iný?

V čom je ozbrojený konflikt na Donbase iný?

Vojna v Ukrajine sa nezačala 24. februára 2022, ale už v roku 2014 anexiou Krymu a inváziou Doneckej a Luhanskej oblasti Ruskom. Propaganda, ktorú Rusko šíri od čias Sovietskeho zväzu, silno ovplyvnila obyvateľov týchto regiónov. Mnohí ľudia boli dezorientovaní a nemali dostatočné verejné povedomie, aby mohli okamžite konať.

Serhij Žadan pozná kontext Donbasu veľmi dobre, keďže sa tam narodil. Ukrajinský spisovateľ je laureátom prestížnych ocenení a jeho diela boli preložené do viac ako 20 jazykov. Od roku 2014 sa Žadan venuje aj dobrovoľníckej činnosti pre potreby ukrajinskej armády.

Vojna v Ukrajine sa nezačala 24. februára 2022, ale už v roku 2014 anexiou Krymu a inváziou Doneckej a Luhanskej oblasti Ruskom. Propaganda, ktorú Rusko šíri od čias Sovietskeho zväzu, silno ovplyvnila obyvateľov týchto regiónov. Mnohí ľudia boli dezorientovaní a nemali dostatočné verejné povedomie, aby mohli okamžite konať.

Serhij Žadan pozná kontext Donbasu veľmi dobre, keďže sa tam narodil. Ukrajinský spisovateľ je laureátom prestížnych ocenení a jeho diela boli preložené do viac ako 20 jazykov. Od roku 2014 sa Žadan venuje aj dobrovoľníckej činnosti pre potreby ukrajinskej armády.

Cudzí medzi svojimi a svojský medzi cudzími

Cudzí medzi svojimi a svojský medzi cudzími

Paša je hlavným hrdinom knihy, no v skutočnosti vôbec nie je hrdinom. Nečíta správy, nežije verejným životom, nie je schopný na seba vziať viac zodpovednosti, než musí. Kvôli jeho ľahostajným postojom sa po vypuknutí vojny cíti „svojím medzi cudzími a cudzím medzi svojimi“.

V priebehu románu však Paša musí na seba prevziať zodpovednosť, aby dokázal prežiť. A nielen za seba, ale aj za synovca, za cudzích ľudí či za vojaka, ktorý zomiera v Pašových rukách. Hrdina musí byť organizátor, vodca, musí riskovať a ísť aj tam, kde je to desivé a nebezpečné.

Situácia sa zmenila a zrazu sa aj Paša musí podieľať na veciach a riešiť otázky, ktorým by v civilnom živote nevenoval pozornosť. Nikdy predtým nemyslel na smrť, kým neprešla okolo neho. Keď Paša uvidí svojho bývalého študenta v ruskej vojenskej uniforme, konečne si uvedomí, že nie je možné, aby si nevybral žiadnu stranu.

V celom románe však nie sú pomenované strany konfliktu, neuvidíme žiadne vlajky ani emblémy. Práve to nám umožňuje pozrieť sa na vojnu očami civilistu, a nie očami politika, historika či novinára.

Paša je hlavným hrdinom knihy, no v skutočnosti vôbec nie je hrdinom. Nečíta správy, nežije verejným životom, nie je schopný na seba vziať viac zodpovednosti, než musí. Kvôli jeho ľahostajným postojom sa po vypuknutí vojny cíti „svojím medzi cudzími a cudzím medzi svojimi“.

V priebehu románu však Paša musí na seba prevziať zodpovednosť, aby dokázal prežiť. A nielen za seba, ale aj za synovca, za cudzích ľudí či za vojaka, ktorý zomiera v Pašových rukách. Hrdina musí byť organizátor, vodca, musí riskovať a ísť aj tam, kde je to desivé a nebezpečné.

Situácia sa zmenila a zrazu sa aj Paša musí podieľať na veciach a riešiť otázky, ktorým by v civilnom živote nevenoval pozornosť. Nikdy predtým nemyslel na smrť, kým neprešla okolo neho. Keď Paša uvidí svojho bývalého študenta v ruskej vojenskej uniforme, konečne si uvedomí, že nie je možné, aby si nevybral žiadnu stranu.

V celom románe však nie sú pomenované strany konfliktu, neuvidíme žiadne vlajky ani emblémy. Práve to nám umožňuje pozrieť sa na vojnu očami civilistu, a nie očami politika, historika či novinára.

Ktorý jazyk je nepriateľský?

Ktorý jazyk je nepriateľský?

Autor sa zároveň sústredí na jazykovú otázku, ktorá bola v Ukrajine mnoho rokov predmetom diskusií. Paša je učiteľom ukrajinského jazyka, ale v bežnom živote hovorí po rusky. Jazyk, ktorý učí svojich študentov, dokonca prirovnáva k latinčine (ktorou sa tu podľa neho nehovorí).

Keď sa ho ľudia vo vojenských uniformách pýtali, čo učí, učiteľ sa nesmelo vyhýbal odpovedi: „Od všetkého trochu.“ Rozmazané jazykové hranice predstavovali pre civilné obyvateľstvo veľké nebezpečenstvo. Len podľa prízvuku mohli skutočne zistiť či sa s nimi rozpráva vojak z Ruska alebo z Ukrajiny.

Autor sa zároveň sústredí na jazykovú otázku, ktorá bola v Ukrajine mnoho rokov predmetom diskusií. Paša je učiteľom ukrajinského jazyka, ale v bežnom živote hovorí po rusky. Jazyk, ktorý učí svojich študentov, dokonca prirovnáva k latinčine (ktorou sa tu podľa neho nehovorí).

Keď sa ho ľudia vo vojenských uniformách pýtali, čo učí, učiteľ sa nesmelo vyhýbal odpovedi: „Od všetkého trochu.“ Rozmazané jazykové hranice predstavovali pre civilné obyvateľstvo veľké nebezpečenstvo. Len podľa prízvuku mohli skutočne zistiť či sa s nimi rozpráva vojak z Ruska alebo z Ukrajiny.

Román predstavuje snahu utiecť pred hrôzami vojny a dostať sa domov, do bezpečia. Žadan pritom venuje menej pozornosti emóciám postavy, skôr sa sústredí na opis okolitého prostredia. Rozbité stavby, túlavé psy, opustené budovy, vystrašení ľudia utekajúci do neznáma.

Človek, ktorý prežíva, myslí len na základné životné potreby. Človek, ktorý prežíva, je veľmi citlivý a necitlivý zároveň. Človek, ktorý prežíva, nemyslí na budúcnosť. Preto sa priestor začne merať na krátke vzdialenosti – od vchodu do pivnice, od pivnice k mostu, od mosta k železničnej stanici.

„Jedného dňa sa zobudíš a za oknom vidíš oheň. Ty si ho nezapálil. Ale budeš ho musieť uhasiť,” píše v knihe Serhij Žadan. Toto je príbeh vojny civilistu, ktorý bojuje nielen s novou realitou, ale najmä sebou samým. 

Román predstavuje snahu utiecť pred hrôzami vojny a dostať sa domov, do bezpečia. Žadan pritom venuje menej pozornosti emóciám postavy, skôr sa sústredí na opis okolitého prostredia. Rozbité stavby, túlavé psy, opustené budovy, vystrašení ľudia utekajúci do neznáma.

Človek, ktorý prežíva, myslí len na základné životné potreby. Človek, ktorý prežíva, je veľmi citlivý a necitlivý zároveň. Človek, ktorý prežíva, nemyslí na budúcnosť. Preto sa priestor začne merať na krátke vzdialenosti – od vchodu do pivnice, od pivnice k mostu, od mosta k železničnej stanici.

„Jedného dňa sa zobudíš a za oknom vidíš oheň. Ty si ho nezapálil. Ale budeš ho musieť uhasiť,” píše v knihe Serhij Žadan. Toto je príbeh vojny civilistu, ktorý bojuje nielen s novou realitou, ale najmä sebou samým.