Sirat: Surový zvuk (s)púšte

Režisér Oliver Laxe hypnotizuje neokázalou kombináciou nehostinnej púštnej krajiny a tajomnými protagonistmi – techno travellermi. Dlhé scény sprevádzané dunivým, repetitívnym beatom techna formujú intenzívny divácky zážitok. Sirat nás svojimi zvratmi štve, no pokoruje zároveň. Film si z tohtoročného Cannes odniesol cenu poroty.

Režisér Oliver Laxe hypnotizuje neokázalou kombináciou nehostinnej púštnej krajiny a tajomnými protagonistmi – techno travellermi. Dlhé scény sprevádzané dunivým, repetitívnym beatom techna formujú intenzívny divácky zážitok. Sirat nás svojimi zvratmi štve, no pokoruje zároveň. Film si z tohtoročného Cannes odniesol cenu poroty.

Mýty púštnej krajiny

Mýty púštnej krajiny

Zvuk techna v nás tlčie pôvodným rytmom, ktorý si naše telo pamätá skôr než my sami. Sledujeme freepárty – všetko od rozkladania bední, gramofónov, generátora až po telá vlniace sa do rytmu – pri lome marockej púšte. Zároveň nám úvodné minúty ukazujú, prečo Laxeovo zobrazenie freepárty pôsobí tak autenticky. „Nehľadali sme hercov, hľadali sme pravdu. Chceli sme, aby každá postava predstavovala určitý archetyp – piráta, čudáka, hipíka, punkáča,“ uviedol Laxe v rozhovore pre magazín Sleek. Namiesto toho, aby rave zinscenovali ho zorganizovali. S ľuďmi, ktorí ním žijú. 

Jedným z kľúčových prvkov filmu je kamera. Detailným zobrazením pozoruje prírodný a ľudský element, skoro až dokumentárnym štýlom. Napätie medzi nimi je citeľné najmä v momentoch, keď príroda kladie odpor – cítime fyzickosť pneumatík zaborených do piesku, silu vetra ženúceho sa po prázdnej ploche, nekompromisnosť skál. Svojich protagonistov skúma obdobne, realisticky a zblízka. Topánky zaprášené od piesku, DIY účesy, rôzne etniká a generácie spojené jedným – ľahostajnosťou k ľudským konvenciám a bezvýhradnou láskou k ohlušujúcemu zvuku bední.

Úvodné scény v nás vyvolávajú očakávanie, že dej sa bude riadiť zámermi tejto skupiny. Spočiatku sa zdá, že pôjde o roadmovie, ktorej tempo určujú prechody z jednej párty na druhú. Toho sa dočkáme, zároveň však pochopíme, že režisér si postavy zvolil prefíkane a precízne, pretože nejde o bežnú road story. Mysticko-mytologické rámovanie filmu umožňuje divákom zažiť odstup od toho, čo sa deje na plátne. Travelleri sú ľudia, ktorí žijú na okraji spoločnosti, no zostávajú verní univerzálnym hodnotám – citu pre rovnosť a ochote pomáhať druhým. Práve tieto črty v apokalyptickom prostredí filmu pôsobia ako vykúpenie aj prekliatie zároveň.

Zvuk techna v nás tlčie pôvodným rytmom, ktorý si naše telo pamätá skôr než my sami. Sledujeme freepárty – všetko od rozkladania bední, gramofónov, generátora až po telá vlniace sa do rytmu – pri lome marockej púšte. Zároveň nám úvodné minúty ukazujú, prečo Laxeovo zobrazenie freepárty pôsobí tak autenticky. „Nehľadali sme hercov, hľadali sme pravdu. Chceli sme, aby každá postava predstavovala určitý archetyp – piráta, čudáka, hipíka, punkáča,“ uviedol Laxe v rozhovore pre magazín Sleek. Namiesto toho, aby rave zinscenovali ho zorganizovali. S ľuďmi, ktorí ním žijú. 

Jedným z kľúčových prvkov filmu je kamera. Detailným zobrazením pozoruje prírodný a ľudský element, skoro až dokumentárnym štýlom. Napätie medzi nimi je citeľné najmä v momentoch, keď príroda kladie odpor – cítime fyzickosť pneumatík zaborených do piesku, silu vetra ženúceho sa po prázdnej ploche, nekompromisnosť skál. Svojich protagonistov skúma obdobne, realisticky a zblízka. Topánky zaprášené od piesku, DIY účesy, rôzne etniká a generácie spojené jedným – ľahostajnosťou k ľudským konvenciám a bezvýhradnou láskou k ohlušujúcemu zvuku bední.

Úvodné scény v nás vyvolávajú očakávanie, že dej sa bude riadiť zámermi tejto skupiny. Spočiatku sa zdá, že pôjde o roadmovie, ktorej tempo určujú prechody z jednej párty na druhú. Toho sa dočkáme, zároveň však pochopíme, že režisér si postavy zvolil prefíkane a precízne, pretože nejde o bežnú road story. Mysticko-mytologické rámovanie filmu umožňuje divákom zažiť odstup od toho, čo sa deje na plátne. Travelleri sú ľudia, ktorí žijú na okraji spoločnosti, no zostávajú verní univerzálnym hodnotám – citu pre rovnosť a ochote pomáhať druhým. Práve tieto črty v apokalyptickom prostredí filmu pôsobia ako vykúpenie aj prekliatie zároveň.

Na čom záleží tvárou v tvár smrti?

Na čom záleží tvárou v tvár smrti?

Otec Luis a jeho syn Esteban sa ocitnú medzi travellermi na párty v púšti. Hľadajú stratenú dcéru Mar. Hoci jej nájdenie predstavuje horizont filmu, dozvedáme sa o nej len málo – rozhodla sa žiť medzi techno nomádmi. Film tak už od začiatku kladie sugestívnu otázku: čo vedie ľudí k tomu, aby obetovali kontakt s rodinou za neustále skladanie a rozkladanie bední na miestach vzdialených od civilizácie?

Po neúspešnom hľadaní sa Luis a Esteban stretávajú s technármi Steff, Biguim, Joshom, Toninom a Jade, ktorí im prezradia, že v ďalekej púšti sa chystá ďalšia párty, na ktorej by Mar mohla byť. Atmosféra sa zásadne mení, keď na scénu vtrhnú vojenské jednotky a násilne ju rozpustia. Krátko nato prichádza jedna z najakčnejších scén filmu: dve nákladné autá s našimi protagonistami vybočia z dlhého radu karavanov a unikajú vojenským jednotkám do drsného púštneho terénu. Súčasne stojí Luis pred prvým osudovým rozhodnutím – nasledovať nespútaných techno nomádov alebo poslúchnuť rozkazy.

Luis sa nechá viesť intuíciou, alebo možno skôr intuíciou svojho syna. Stáča volant a svojím nevýkonným autom sa snaží dohnať karavany. Po niekoľkých zásadných scénach sa dozvedáme, že vonku vypukol vojenský konflikt, čo rázne mení podobu nášho on the road príbehu. Príbeh sa mení na existenciálnu alegóriu o konci sveta s bohatou symbolikou, ktorá vyzýva k interpretáciám. Na čerpacej stanici už naftu nikto nedostane, všade vládne chaos. Ak sa chcú naši protagonisti dostať na párty, musia spolupracovať. Od miestnych pocestných, ktorí majú pár bandasiek prevesených na ťavách, si spoločne kupujú predražený benzín, ktorý nakoniec zaplatí Luis. Apokalyptické razenie filmu sa tak stáva jeho dominantnou črtou.

Utekáč nepredstavuje vidiecku idylu ani priestor na budovanie komunity či susedských stretnutí. Život tam je pomerne anonymný. Ľudí spájajú futbalové zápasy alebo alkohol. Vysoký vek obyvateľstva je citeľný počas každodenných aktivít

Jediné východisko z miesta plného chudoby predstavuje útek. Utiekla aj Eňova mama Martina. Syna navštevuje nepravidelne, kým sa o neho stará jeho babka. Aj keď sa hrdina teší z matkiných návštev a sníva o spoločnej budúcnosti mimo Utekáča, vďaka dedinským rečiam a vlastnom pátraní zisťuje, že jeho matka o svojom druhom živote klame.

Martina tvrdí, že pracuje v Rakúsku s cieľom zabezpečiť seba i svojho syna. Enrique však vypátra, že spolu s partnerom nelegálne obchoduje s nehnuteľnosťami seniorov a zarába na ich finančnej negramotnosti. Sny o blížiacom sa odchode z hladovej doliny sa tak pre Enriqueho vytrácajú a frustrácia a osamelosť rastie rýchlym tempom. Enrique čelí rozhodnutiu, či bude ďalej znášať vzťah s matkou založený na klamstvách alebo bude saa pokúsi o zmenu.

Politika medzi riadkami

Politika medzi riadkami

Film prostredníctvom prirodzeného, intímneho humoru sleduje, ako sa v drsnom teréne zbližujú dve diametrálne odlišné skupiny. Nehostinnosť púšte podnecuje blízkosť na oboch stranách. Luis k travellerom najskôr pristupuje inštrumentálne a udržiava si značný odstup – predsa len, jeho dcéra si vybrala ich svet namiesto jeho. Postupne sa však vplyvom mladistvej energie Estebana, ktorého travelleri fascinujú, otvára aj Luis. 

Z rádií doliehajú len fragmenty správ o prekročení hraníc NATO. Spoza hôr sa valia kolóny vojenských vozov, naši protagonisti sa preto rozhodnú pre trasu, ktorá je síce riskantnejšia, no o niečo istejšia. V prázdnych domoch miestnych obyvateľov blikajú televízory. Vysielajú útržky masívneho zhromaždenia okolo Káby, akoby sa už svet pripravoval na posledné dni. 

Aj keď niektorí tvrdia, že politické vyznenie filmu je zbytočne nerozvinuté, opak je pravdou. Film je rázny presne tam, kde to situácia vyžaduje. Hrdinovia ani len nezvažujú účasť na svete, „ktorý skončil už dávno“. Vo vojne nebudú strieľať „rovnakých chudákov, ako sú oni sami“. Práve tieto zlomky ukazujú, že travelleri neprchajú len za ďalšou párty, ale za inou víziou sveta. Je ale možné odlúčiť sa od sveta, kde takmer každý kúsok zeme nesie stopu ľudského zásahu?

Film prostredníctvom prirodzeného, intímneho humoru sleduje, ako sa v drsnom teréne zbližujú dve diametrálne odlišné skupiny. Nehostinnosť púšte podnecuje blízkosť na oboch stranách. Luis k travellerom najskôr pristupuje inštrumentálne a udržiava si značný odstup – predsa len, jeho dcéra si vybrala ich svet namiesto jeho. Postupne sa však vplyvom mladistvej energie Estebana, ktorého travelleri fascinujú, otvára aj Luis. 

Z rádií doliehajú len fragmenty správ o prekročení hraníc NATO. Spoza hôr sa valia kolóny vojenských vozov, naši protagonisti sa preto rozhodnú pre trasu, ktorá je síce riskantnejšia, no o niečo istejšia. V prázdnych domoch miestnych obyvateľov blikajú televízory. Vysielajú útržky masívneho zhromaždenia okolo Káby, akoby sa už svet pripravoval na posledné dni. 

Aj keď niektorí tvrdia, že politické vyznenie filmu je zbytočne nerozvinuté, opak je pravdou. Film je rázny presne tam, kde to situácia vyžaduje. Hrdinovia ani len nezvažujú účasť na svete, „ktorý skončil už dávno“. Vo vojne nebudú strieľať „rovnakých chudákov, ako sú oni sami“. Práve tieto zlomky ukazujú, že travelleri neprchajú len za ďalšou párty, ale za inou víziou sveta. Je ale možné odlúčiť sa od sveta, kde takmer každý kúsok zeme nesie stopu ľudského zásahu?

Režisér Oliver Laxe hypnotizuje neokázalou kombináciou nehostinnej púštnej krajiny a tajomnými protagonistmi – techno travellermi. Dlhé scény sprevádzané dunivým, repetitívnym beatom techna formujú intenzívny divácky zážitok. Sirat nás svojimi zvratmi štve, no pokoruje zároveň. Film si z tohtoročného Cannes odniesol cenu poroty.

Režisér Oliver Laxe hypnotizuje neokázalou kombináciou nehostinnej púštnej krajiny a tajomnými protagonistmi – techno travellermi. Dlhé scény sprevádzané dunivým, repetitívnym beatom techna formujú intenzívny divácky zážitok. Sirat nás svojimi zvratmi štve, no pokoruje zároveň. Film si z tohtoročného Cannes odniesol cenu poroty.

Mýty púštnej krajiny

Mýty púštnej krajiny

Zvuk techna v nás tlčie pôvodným rytmom, ktorý si naše telo pamätá skôr než my sami. Sledujeme freepárty – všetko od rozkladania bední, gramofónov, generátora až po telá vlniace sa do rytmu – pri lome marockej púšte. Zároveň nám úvodné minúty ukazujú, prečo Laxeovo zobrazenie freepárty pôsobí tak autenticky. „Nehľadali sme hercov, hľadali sme pravdu. Chceli sme, aby každá postava predstavovala určitý archetyp – piráta, čudáka, hipíka, punkáča,“ uviedol Laxe v rozhovore pre magazín Sleek. Namiesto toho, aby rave zinscenovali ho zorganizovali. S ľuďmi, ktorí ním žijú. 

Jedným z kľúčových prvkov filmu je kamera. Detailným zobrazením pozoruje prírodný a ľudský element, skoro až dokumentárnym štýlom. Napätie medzi nimi je citeľné najmä v momentoch, keď príroda kladie odpor – cítime fyzickosť pneumatík zaborených do piesku, silu vetra ženúceho sa po prázdnej ploche, nekompromisnosť skál. Svojich protagonistov skúma obdobne, realisticky a zblízka. Topánky zaprášené od piesku, DIY účesy, rôzne etniká a generácie spojené jedným – ľahostajnosťou k ľudským konvenciám a bezvýhradnou láskou k ohlušujúcemu zvuku bední.

Úvodné scény v nás vyvolávajú očakávanie, že dej sa bude riadiť zámermi tejto skupiny. Spočiatku sa zdá, že pôjde o roadmovie, ktorej tempo určujú prechody z jednej párty na druhú. Toho sa dočkáme, zároveň však pochopíme, že režisér si postavy zvolil prefíkane a precízne, pretože nejde o bežnú road story. Mysticko-mytologické rámovanie filmu umožňuje divákom zažiť odstup od toho, čo sa deje na plátne. Travelleri sú ľudia, ktorí žijú na okraji spoločnosti, no zostávajú verní univerzálnym hodnotám – citu pre rovnosť a ochote pomáhať druhým. Práve tieto črty v apokalyptickom prostredí filmu pôsobia ako vykúpenie aj prekliatie zároveň.

Zvuk techna v nás tlčie pôvodným rytmom, ktorý si naše telo pamätá skôr než my sami. Sledujeme freepárty – všetko od rozkladania bední, gramofónov, generátora až po telá vlniace sa do rytmu – pri lome marockej púšte. Zároveň nám úvodné minúty ukazujú, prečo Laxeovo zobrazenie freepárty pôsobí tak autenticky. „Nehľadali sme hercov, hľadali sme pravdu. Chceli sme, aby každá postava predstavovala určitý archetyp – piráta, čudáka, hipíka, punkáča,“ uviedol Laxe v rozhovore pre magazín Sleek. Namiesto toho, aby rave zinscenovali ho zorganizovali. S ľuďmi, ktorí ním žijú. 

Jedným z kľúčových prvkov filmu je kamera. Detailným zobrazením pozoruje prírodný a ľudský element, skoro až dokumentárnym štýlom. Napätie medzi nimi je citeľné najmä v momentoch, keď príroda kladie odpor – cítime fyzickosť pneumatík zaborených do piesku, silu vetra ženúceho sa po prázdnej ploche, nekompromisnosť skál. Svojich protagonistov skúma obdobne, realisticky a zblízka. Topánky zaprášené od piesku, DIY účesy, rôzne etniká a generácie spojené jedným – ľahostajnosťou k ľudským konvenciám a bezvýhradnou láskou k ohlušujúcemu zvuku bední.

Úvodné scény v nás vyvolávajú očakávanie, že dej sa bude riadiť zámermi tejto skupiny. Spočiatku sa zdá, že pôjde o roadmovie, ktorej tempo určujú prechody z jednej párty na druhú. Toho sa dočkáme, zároveň však pochopíme, že režisér si postavy zvolil prefíkane a precízne, pretože nejde o bežnú road story. Mysticko-mytologické rámovanie filmu umožňuje divákom zažiť odstup od toho, čo sa deje na plátne. Travelleri sú ľudia, ktorí žijú na okraji spoločnosti, no zostávajú verní univerzálnym hodnotám – citu pre rovnosť a ochote pomáhať druhým. Práve tieto črty v apokalyptickom prostredí filmu pôsobia ako vykúpenie aj prekliatie zároveň.

Na čom záleží tvárou v tvár smrti?

Na čom záleží tvárou v tvár smrti?

Otec Luis a jeho syn Esteban sa ocitnú medzi travellermi na párty v púšti. Hľadajú stratenú dcéru Mar. Hoci jej nájdenie predstavuje horizont filmu, dozvedáme sa o nej len málo – rozhodla sa žiť medzi techno nomádmi. Film tak už od začiatku kladie sugestívnu otázku: čo vedie ľudí k tomu, aby obetovali kontakt s rodinou za neustále skladanie a rozkladanie bední na miestach vzdialených od civilizácie?

Po neúspešnom hľadaní sa Luis a Esteban stretávajú s technármi Steff, Biguim, Joshom, Toninom a Jade, ktorí im prezradia, že v ďalekej púšti sa chystá ďalšia párty, na ktorej by Mar mohla byť. Atmosféra sa zásadne mení, keď na scénu vtrhnú vojenské jednotky a násilne ju rozpustia. Krátko nato prichádza jedna z najakčnejších scén filmu: dve nákladné autá s našimi protagonistami vybočia z dlhého radu karavanov a unikajú vojenským jednotkám do drsného púštneho terénu. Súčasne stojí Luis pred prvým osudovým rozhodnutím – nasledovať nespútaných techno nomádov alebo poslúchnuť rozkazy.

Luis sa nechá viesť intuíciou, alebo možno skôr intuíciou svojho syna. Stáča volant a svojím nevýkonným autom sa snaží dohnať karavany. Po niekoľkých zásadných scénach sa dozvedáme, že vonku vypukol vojenský konflikt, čo rázne mení podobu nášho on the road príbehu. Príbeh sa mení na existenciálnu alegóriu o konci sveta s bohatou symbolikou, ktorá vyzýva k interpretáciám. Na čerpacej stanici už naftu nikto nedostane, všade vládne chaos. Ak sa chcú naši protagonisti dostať na párty, musia spolupracovať. Od miestnych pocestných, ktorí majú pár bandasiek prevesených na ťavách, si spoločne kupujú predražený benzín, ktorý nakoniec zaplatí Luis. Apokalyptické razenie filmu sa tak stáva jeho dominantnou črtou.

Otec Luis a jeho syn Esteban sa ocitnú medzi travellermi na párty v púšti. Hľadajú stratenú dcéru Mar. Hoci jej nájdenie predstavuje horizont filmu, dozvedáme sa o nej len málo – rozhodla sa žiť medzi techno nomádmi. Film tak už od začiatku kladie sugestívnu otázku: čo vedie ľudí k tomu, aby obetovali kontakt s rodinou za neustále skladanie a rozkladanie bední na miestach vzdialených od civilizácie?

Po neúspešnom hľadaní sa Luis a Esteban stretávajú s technármi Steff, Biguim, Joshom, Toninom a Jade, ktorí im prezradia, že v ďalekej púšti sa chystá ďalšia párty, na ktorej by Mar mohla byť. Atmosféra sa zásadne mení, keď na scénu vtrhnú vojenské jednotky a násilne ju rozpustia. Krátko nato prichádza jedna z najakčnejších scén filmu: dve nákladné autá s našimi protagonistami vybočia z dlhého radu karavanov a unikajú vojenským jednotkám do drsného púštneho terénu. Súčasne stojí Luis pred prvým osudovým rozhodnutím – nasledovať nespútaných techno nomádov alebo poslúchnuť rozkazy.

Luis sa nechá viesť intuíciou, alebo možno skôr intuíciou svojho syna. Stáča volant a svojím nevýkonným autom sa snaží dohnať karavany. Po niekoľkých zásadných scénach sa dozvedáme, že vonku vypukol vojenský konflikt, čo rázne mení podobu nášho on the road príbehu. Príbeh sa mení na existenciálnu alegóriu o konci sveta s bohatou symbolikou, ktorá vyzýva k interpretáciám. Na čerpacej stanici už naftu nikto nedostane, všade vládne chaos. Ak sa chcú naši protagonisti dostať na párty, musia spolupracovať. Od miestnych pocestných, ktorí majú pár bandasiek prevesených na ťavách, si spoločne kupujú predražený benzín, ktorý nakoniec zaplatí Luis. Apokalyptické razenie filmu sa tak stáva jeho dominantnou črtou.

Politika medzi riadkami

Politika medzi riadkami

Film prostredníctvom prirodzeného, intímneho humoru sleduje, ako sa v drsnom teréne zbližujú dve diametrálne odlišné skupiny. Nehostinnosť púšte podnecuje blízkosť na oboch stranách. Luis k travellerom najskôr pristupuje inštrumentálne a udržiava si značný odstup – predsa len, jeho dcéra si vybrala ich svet namiesto jeho. Postupne sa však vplyvom mladistvej energie Estebana, ktorého travelleri fascinujú, otvára aj Luis. 

Z rádií doliehajú len fragmenty správ o prekročení hraníc NATO. Spoza hôr sa valia kolóny vojenských vozov, naši protagonisti sa preto rozhodnú pre trasu, ktorá je síce riskantnejšia, no o niečo istejšia. V prázdnych domoch miestnych obyvateľov blikajú televízory. Vysielajú útržky masívneho zhromaždenia okolo Káby, akoby sa už svet pripravoval na posledné dni. 

Aj keď niektorí tvrdia, že politické vyznenie filmu je zbytočne nerozvinuté, opak je pravdou. Film je rázny presne tam, kde to situácia vyžaduje. Hrdinovia ani len nezvažujú účasť na svete, „ktorý skončil už dávno“. Vo vojne nebudú strieľať „rovnakých chudákov, ako sú oni sami“. Práve tieto zlomky ukazujú, že travelleri neprchajú len za ďalšou párty, ale za inou víziou sveta. Je ale možné odlúčiť sa od sveta, kde takmer každý kúsok zeme nesie stopu ľudského zásahu?

Film prostredníctvom prirodzeného, intímneho humoru sleduje, ako sa v drsnom teréne zbližujú dve diametrálne odlišné skupiny. Nehostinnosť púšte podnecuje blízkosť na oboch stranách. Luis k travellerom najskôr pristupuje inštrumentálne a udržiava si značný odstup – predsa len, jeho dcéra si vybrala ich svet namiesto jeho. Postupne sa však vplyvom mladistvej energie Estebana, ktorého travelleri fascinujú, otvára aj Luis. 

Z rádií doliehajú len fragmenty správ o prekročení hraníc NATO. Spoza hôr sa valia kolóny vojenských vozov, naši protagonisti sa preto rozhodnú pre trasu, ktorá je síce riskantnejšia, no o niečo istejšia. V prázdnych domoch miestnych obyvateľov blikajú televízory. Vysielajú útržky masívneho zhromaždenia okolo Káby, akoby sa už svet pripravoval na posledné dni. 

Aj keď niektorí tvrdia, že politické vyznenie filmu je zbytočne nerozvinuté, opak je pravdou. Film je rázny presne tam, kde to situácia vyžaduje. Hrdinovia ani len nezvažujú účasť na svete, „ktorý skončil už dávno“. Vo vojne nebudú strieľať „rovnakých chudákov, ako sú oni sami“. Práve tieto zlomky ukazujú, že travelleri neprchajú len za ďalšou párty, ale za inou víziou sveta. Je ale možné odlúčiť sa od sveta, kde takmer každý kúsok zeme nesie stopu ľudského zásahu?