Frankenstein: Gotický film sa nevrátil, nikdy totiž nezomrel

Gotický román, zrodený v ére, keď si mužskí autori s “patričnou“ hrdosťou privlastňovali nápady svojich manželiek, sa dodnes javí ako nevyčerpateľná studnica adaptácií a variácií toho istého príbehu. Prečo je to tak? Nie je príbeh Mary Shelley a jej šialeného vedca Victora Frankensteina príliš vzdialený súčasnosti?

Gotický román, zrodený v ére, keď si mužskí autori s “patričnou“ hrdosťou privlastňovali nápady svojich manželiek, sa dodnes javí ako nevyčerpateľná studnica adaptácií a variácií toho istého príbehu. Prečo je to tak? Nie je príbeh Mary Shelley a jej šialeného vedca Victora Frankensteina príliš vzdialený súčasnosti?

Či už ide o Stokera, Shelley alebo Daphne du Maurier, väčšina z nás si dokáže bez väčšej námahy vybaviť obsah ich nosných diel – a to aj v prípade, že sme s pôvodným textom nikdy neprišli do priameho kontaktu. Hoci sa dnes môže zdať, že fenomén upírov je pre širšie publikum sprostredkovaný skôr cez Twilight než Brama Stokera, neuberá to na kultovom statuse gotického románu. To dokazuje aj neustále recyklovanie námetov do nových podôb naprieč storočiami. A keďže sa za oknami neúnavne ťahá „hoa hoa“ hmla a krajinu ovládol mrazivý chlad, len ťažko si viem predstaviť vhodnejší čas, kedy siahnuť po novej adaptácii Frankenstein od Guillerma del Tora.

Či už ide o Stokera, Shelley alebo Daphne du Maurier, väčšina z nás si dokáže bez väčšej námahy vybaviť obsah ich nosných diel – a to aj v prípade, že sme s pôvodným textom nikdy neprišli do priameho kontaktu. Hoci sa dnes môže zdať, že fenomén upírov je pre širšie publikum sprostredkovaný skôr cez Twilight než Brama Stokera, neuberá to na kultovom statuse gotického románu. To dokazuje aj neustále recyklovanie námetov do nových podôb naprieč storočiami. A keďže sa za oknami neúnavne ťahá „hoa hoa“ hmla a krajinu ovládol mrazivý chlad, len ťažko si viem predstaviť vhodnejší čas, kedy siahnuť po novej adaptácii Frankenstein od Guillerma del Tora.

Rok gotiky

Rok gotiky

Zdá sa, že s adaptáciami gotickej literatúry sa v tomto roku roztrhlo vrece. Za renesanciou tohto žánru stoja výrazné mená súčasnej svetovej kinematografie – začali sme januárovým hitom Nosferatu Roberta Eggersa, ktorému je hororová tematika blízka už od jeho debutu, pokračovali romantickým Draculom Luca Bessona a vrcholíme spomínaným Frankensteinom, ktorý symbolicky uzavrel hviezdny maratón gotickej kinematografie.

Del Torovi sú žánre fantastiky dôverne známe; pracuje s nimi naprieč celou filmografiou, rovnako ako s motívom antropomorfizovaných monštier (Podoba vody, Hellboy, Faunov labyrint). Keď sa v produkcii Netflixu rozhodol osvojiť ikonické monštrum vedca Frankensteina, očakávania boli vysoké. Gotický veľkofilm so štedrou minutážou presahujúcou dve hodiny sa tu formuje ako fúzia viacerých žánrov, od science-fiction, cez horor, až po romantický a historický film zasadený do prostredia viktoriánskeho Anglicka.

Monštrá, a napokon aj hororový žáner, bývajú často spájané skôr s “béčkovou“ produkciou a nižšími rozpočtami, čo však v tomto prípade rozhodne neplatí. Del Torov Frankenstein je veľkorysou, až pompéznou šou, ktorá sa prejavuje v okázalých efektoch, ale aj v precízne vystavanej výprave. Najvýraznejším vizuálnym prvkom boli kostýmy barónky Elizabeth Harlander – masívne dobové róby s výraznou farebnosťou a organickými vzormi evokujúcimi zvieracie motívy, napríklad pávie perie. Práve v týchto detailoch sa film najvernejšie približuje k autorovej poetike, kde sa krása neustále prelína s grotesknosťou.

Snímka stavia aj na hviezdnom obsadení. Postavu vedca si zahral Oscar Isaac, no priestor tu dostáva aj mladšia generácia nastupujúcich hviezd. Elizabeth stvárňuje Mia Goth, ktorá sa čoraz výraznejšie profiluje ako novodobá žánrová ikona vďaka hororovej trilógii Ti Westa (X, Pearl, MaXXXine). Jej známy hysterický prejav tentoraz nahrádza tlmená melanchólia a citová jemnosť. Jacob Elordi posúva ikonickú figúru monštra do nečakane krehkej polohy tým, že nepôsobí ako krvilačná potvora, ale ako citlivý tvor hľadajúci svoj vlastný význam a miesto vo svete.

Zdá sa, že s adaptáciami gotickej literatúry sa v tomto roku roztrhlo vrece. Za renesanciou tohto žánru stoja výrazné mená súčasnej svetovej kinematografie – začali sme januárovým hitom Nosferatu Roberta Eggersa, ktorému je hororová tematika blízka už od jeho debutu, pokračovali romantickým Draculom Luca Bessona a vrcholíme spomínaným Frankensteinom, ktorý symbolicky uzavrel hviezdny maratón gotickej kinematografie.

Del Torovi sú žánre fantastiky dôverne známe; pracuje s nimi naprieč celou filmografiou, rovnako ako s motívom antropomorfizovaných monštier (Podoba vody, Hellboy, Faunov labyrint). Keď sa v produkcii Netflixu rozhodol osvojiť ikonické monštrum vedca Frankensteina, očakávania boli vysoké. Gotický veľkofilm so štedrou minutážou presahujúcou dve hodiny sa tu formuje ako fúzia viacerých žánrov, od science-fiction, cez horor, až po romantický a historický film zasadený do prostredia viktoriánskeho Anglicka.

Monštrá, a napokon aj hororový žáner, bývajú často spájané skôr s “béčkovou“ produkciou a nižšími rozpočtami, čo však v tomto prípade rozhodne neplatí. Del Torov Frankenstein je veľkorysou, až pompéznou šou, ktorá sa prejavuje v okázalých efektoch, ale aj v precízne vystavanej výprave. Najvýraznejším vizuálnym prvkom boli kostýmy barónky Elizabeth Harlander – masívne dobové róby s výraznou farebnosťou a organickými vzormi evokujúcimi zvieracie motívy, napríklad pávie perie. Práve v týchto detailoch sa film najvernejšie približuje k autorovej poetike, kde sa krása neustále prelína s grotesknosťou.

Snímka stavia aj na hviezdnom obsadení. Postavu vedca si zahral Oscar Isaac, no priestor tu dostáva aj mladšia generácia nastupujúcich hviezd. Elizabeth stvárňuje Mia Goth, ktorá sa čoraz výraznejšie profiluje ako novodobá žánrová ikona vďaka hororovej trilógii Ti Westa (X, Pearl, MaXXXine). Jej známy hysterický prejav tentoraz nahrádza tlmená melanchólia a citová jemnosť. Jacob Elordi posúva ikonickú figúru monštra do nečakane krehkej polohy tým, že nepôsobí ako krvilačná potvora, ale ako citlivý tvor hľadajúci svoj vlastný význam a miesto vo svete.

Inverzia zaužívaného obrazu

Inverzia zaužívaného obrazu

Dej je členený do dvoch kapitol: prvá sleduje príbeh geniálneho vedca s morálne diskutabilnou ambíciou – zvíťaziť nad smrťou. Druhá kladie Frankensteinovo stvorenie na rovnakú úroveň ako jeho tvorcu. Del Toro v tomto bode využíva inovatívny prístup. Necháva prehovoriť monštrum, čím cielene neguje jeho tradičnú podriadenosť. Perspektíva sa tak zásadne posúva: divák už nesleduje iba tragédiu stvoriteľa, ale aj existenciálnu skúsenosť stvoreného.

Z prevažne nepochopeného monštra sa tak stáva plnohodnotná postava s pamäťou a vnútorným konfliktom. V porovnaní s rovnomennou adaptáciou z obdobia nemej éry (James Whale, 1931), ide o výrazný posun vo vnímaní inakosti. Del Toro totiž dôsledne rozoberá jej psychológiu; nejde mu o efektnú odlišnosť v konfrontácii so svetom, ale o porozumenie, pokus preniknúť k tomu, čo monštrum cíti. p Práve v tomto bode sa gotický príbeh stáva univerzálnou výpoveďou o vylúčení a potrebe empatie.

Dej je členený do dvoch kapitol: prvá sleduje príbeh geniálneho vedca s morálne diskutabilnou ambíciou – zvíťaziť nad smrťou. Druhá kladie Frankensteinovo stvorenie na rovnakú úroveň ako jeho tvorcu. Del Toro v tomto bode využíva inovatívny prístup. Necháva prehovoriť monštrum, čím cielene neguje jeho tradičnú podriadenosť. Perspektíva sa tak zásadne posúva: divák už nesleduje iba tragédiu stvoriteľa, ale aj existenciálnu skúsenosť stvoreného.

Z prevažne nepochopeného monštra sa tak stáva plnohodnotná postava s pamäťou a vnútorným konfliktom. V porovnaní s rovnomennou adaptáciou z obdobia nemej éry (James Whale, 1931), ide o výrazný posun vo vnímaní inakosti. Del Toro totiž dôsledne rozoberá jej psychológiu; nejde mu o efektnú odlišnosť v konfrontácii so svetom, ale o porozumenie, pokus preniknúť k tomu, čo monštrum cíti. p Práve v tomto bode sa gotický príbeh stáva univerzálnou výpoveďou o vylúčení a potrebe empatie.

Gotický román, zrodený v ére, keď si mužskí autori s “patričnou“ hrdosťou privlastňovali nápady svojich manželiek, sa dodnes javí ako nevyčerpateľná studnica adaptácií a variácií toho istého príbehu. Prečo je to tak? Nie je príbeh Mary Shelley a jej šialeného vedca Victora Frankensteina príliš vzdialený súčasnosti?

Gotický román, zrodený v ére, keď si mužskí autori s “patričnou“ hrdosťou privlastňovali nápady svojich manželiek, sa dodnes javí ako nevyčerpateľná studnica adaptácií a variácií toho istého príbehu. Prečo je to tak? Nie je príbeh Mary Shelley a jej šialeného vedca Victora Frankensteina príliš vzdialený súčasnosti?

Či už ide o Stokera, Shelley alebo Daphne du Maurier, väčšina z nás si dokáže bez väčšej námahy vybaviť obsah ich nosných diel – a to aj v prípade, že sme s pôvodným textom nikdy neprišli do priameho kontaktu. Hoci sa dnes môže zdať, že fenomén upírov je pre širšie publikum sprostredkovaný skôr cez Twilight než Brama Stokera, neuberá to na kultovom statuse gotického románu. To dokazuje aj neustále recyklovanie námetov do nových podôb naprieč storočiami. A keďže sa za oknami neúnavne ťahá „hoa hoa“ hmla a krajinu ovládol mrazivý chlad, len ťažko si viem predstaviť vhodnejší čas, kedy siahnuť po novej adaptácii Frankenstein od Guillerma del Tora.

Či už ide o Stokera, Shelley alebo Daphne du Maurier, väčšina z nás si dokáže bez väčšej námahy vybaviť obsah ich nosných diel – a to aj v prípade, že sme s pôvodným textom nikdy neprišli do priameho kontaktu. Hoci sa dnes môže zdať, že fenomén upírov je pre širšie publikum sprostredkovaný skôr cez Twilight než Brama Stokera, neuberá to na kultovom statuse gotického románu. To dokazuje aj neustále recyklovanie námetov do nových podôb naprieč storočiami. A keďže sa za oknami neúnavne ťahá „hoa hoa“ hmla a krajinu ovládol mrazivý chlad, len ťažko si viem predstaviť vhodnejší čas, kedy siahnuť po novej adaptácii Frankenstein od Guillerma del Tora.

Rok gotiky

Rok gotiky

Zdá sa, že s adaptáciami gotickej literatúry sa v tomto roku roztrhlo vrece. Za renesanciou tohto žánru stoja výrazné mená súčasnej svetovej kinematografie – začali sme januárovým hitom Nosferatu Roberta Eggersa, ktorému je hororová tematika blízka už od jeho debutu, pokračovali romantickým Draculom Luca Bessona a vrcholíme spomínaným Frankensteinom, ktorý symbolicky uzavrel hviezdny maratón gotickej kinematografie.

Del Torovi sú žánre fantastiky dôverne známe; pracuje s nimi naprieč celou filmografiou, rovnako ako s motívom antropomorfizovaných monštier (Podoba vody, Hellboy, Faunov labyrint). Keď sa v produkcii Netflixu rozhodol osvojiť ikonické monštrum vedca Frankensteina, očakávania boli vysoké. Gotický veľkofilm so štedrou minutážou presahujúcou dve hodiny sa tu formuje ako fúzia viacerých žánrov, od science-fiction, cez horor, až po romantický a historický film zasadený do prostredia viktoriánskeho Anglicka.

Monštrá, a napokon aj hororový žáner, bývajú často spájané skôr s “béčkovou“ produkciou a nižšími rozpočtami, čo však v tomto prípade rozhodne neplatí. Del Torov Frankenstein je veľkorysou, až pompéznou šou, ktorá sa prejavuje v okázalých efektoch, ale aj v precízne vystavanej výprave. Najvýraznejším vizuálnym prvkom boli kostýmy barónky Elizabeth Harlander – masívne dobové róby s výraznou farebnosťou a organickými vzormi evokujúcimi zvieracie motívy, napríklad pávie perie. Práve v týchto detailoch sa film najvernejšie približuje k autorovej poetike, kde sa krása neustále prelína s grotesknosťou.

Snímka stavia aj na hviezdnom obsadení. Postavu vedca si zahral Oscar Isaac, no priestor tu dostáva aj mladšia generácia nastupujúcich hviezd. Elizabeth stvárňuje Mia Goth, ktorá sa čoraz výraznejšie profiluje ako novodobá žánrová ikona vďaka hororovej trilógii Ti Westa (X, Pearl, MaXXXine). Jej známy hysterický prejav tentoraz nahrádza tlmená melanchólia a citová jemnosť. Jacob Elordi posúva ikonickú figúru monštra do nečakane krehkej polohy tým, že nepôsobí ako krvilačná potvora, ale ako citlivý tvor hľadajúci svoj vlastný význam a miesto vo svete.

Zdá sa, že s adaptáciami gotickej literatúry sa v tomto roku roztrhlo vrece. Za renesanciou tohto žánru stoja výrazné mená súčasnej svetovej kinematografie – začali sme januárovým hitom Nosferatu Roberta Eggersa, ktorému je hororová tematika blízka už od jeho debutu, pokračovali romantickým Draculom Luca Bessona a vrcholíme spomínaným Frankensteinom, ktorý symbolicky uzavrel hviezdny maratón gotickej kinematografie.

Del Torovi sú žánre fantastiky dôverne známe; pracuje s nimi naprieč celou filmografiou, rovnako ako s motívom antropomorfizovaných monštier (Podoba vody, Hellboy, Faunov labyrint). Keď sa v produkcii Netflixu rozhodol osvojiť ikonické monštrum vedca Frankensteina, očakávania boli vysoké. Gotický veľkofilm so štedrou minutážou presahujúcou dve hodiny sa tu formuje ako fúzia viacerých žánrov, od science-fiction, cez horor, až po romantický a historický film zasadený do prostredia viktoriánskeho Anglicka.

Monštrá, a napokon aj hororový žáner, bývajú často spájané skôr s “béčkovou“ produkciou a nižšími rozpočtami, čo však v tomto prípade rozhodne neplatí. Del Torov Frankenstein je veľkorysou, až pompéznou šou, ktorá sa prejavuje v okázalých efektoch, ale aj v precízne vystavanej výprave. Najvýraznejším vizuálnym prvkom boli kostýmy barónky Elizabeth Harlander – masívne dobové róby s výraznou farebnosťou a organickými vzormi evokujúcimi zvieracie motívy, napríklad pávie perie. Práve v týchto detailoch sa film najvernejšie približuje k autorovej poetike, kde sa krása neustále prelína s grotesknosťou.

Snímka stavia aj na hviezdnom obsadení. Postavu vedca si zahral Oscar Isaac, no priestor tu dostáva aj mladšia generácia nastupujúcich hviezd. Elizabeth stvárňuje Mia Goth, ktorá sa čoraz výraznejšie profiluje ako novodobá žánrová ikona vďaka hororovej trilógii Ti Westa (X, Pearl, MaXXXine). Jej známy hysterický prejav tentoraz nahrádza tlmená melanchólia a citová jemnosť. Jacob Elordi posúva ikonickú figúru monštra do nečakane krehkej polohy tým, že nepôsobí ako krvilačná potvora, ale ako citlivý tvor hľadajúci svoj vlastný význam a miesto vo svete.

Inverzia zaužívaného obrazu

Inverzia zaužívaného obrazu

Dej je členený do dvoch kapitol: prvá sleduje príbeh geniálneho vedca s morálne diskutabilnou ambíciou – zvíťaziť nad smrťou. Druhá kladie Frankensteinovo stvorenie na rovnakú úroveň ako jeho tvorcu. Del Toro v tomto bode využíva inovatívny prístup. Necháva prehovoriť monštrum, čím cielene neguje jeho tradičnú podriadenosť. Perspektíva sa tak zásadne posúva: divák už nesleduje iba tragédiu stvoriteľa, ale aj existenciálnu skúsenosť stvoreného.

Z prevažne nepochopeného monštra sa tak stáva plnohodnotná postava s pamäťou a vnútorným konfliktom. V porovnaní s rovnomennou adaptáciou z obdobia nemej éry (James Whale, 1931), ide o výrazný posun vo vnímaní inakosti. Del Toro totiž dôsledne rozoberá jej psychológiu; nejde mu o efektnú odlišnosť v konfrontácii so svetom, ale o porozumenie, pokus preniknúť k tomu, čo monštrum cíti. p Práve v tomto bode sa gotický príbeh stáva univerzálnou výpoveďou o vylúčení a potrebe empatie.

Dej je členený do dvoch kapitol: prvá sleduje príbeh geniálneho vedca s morálne diskutabilnou ambíciou – zvíťaziť nad smrťou. Druhá kladie Frankensteinovo stvorenie na rovnakú úroveň ako jeho tvorcu. Del Toro v tomto bode využíva inovatívny prístup. Necháva prehovoriť monštrum, čím cielene neguje jeho tradičnú podriadenosť. Perspektíva sa tak zásadne posúva: divák už nesleduje iba tragédiu stvoriteľa, ale aj existenciálnu skúsenosť stvoreného.

Z prevažne nepochopeného monštra sa tak stáva plnohodnotná postava s pamäťou a vnútorným konfliktom. V porovnaní s rovnomennou adaptáciou z obdobia nemej éry (James Whale, 1931), ide o výrazný posun vo vnímaní inakosti. Del Toro totiž dôsledne rozoberá jej psychológiu; nejde mu o efektnú odlišnosť v konfrontácii so svetom, ale o porozumenie, pokus preniknúť k tomu, čo monštrum cíti. p Práve v tomto bode sa gotický príbeh stáva univerzálnou výpoveďou o vylúčení a potrebe empatie.