Hore je nebo, v doline som ja ukazuje typické slovenské prostredie

Debut režisérky Kataríny Gramatovej – Hore je nebo, v doline som ja (2024) ponúka návod na to, ako pristupovať k priepastiam medzi nami a zvyškom obyvateľstva na Slovensku. Namiesto jednoduchých a nevyžiadaných rád či selektívneho prístupu ku konkrétnej vrstve ľudí pomôžeme nášmu okoliu, ak siahneme po empatii a začneme sa pýtať. Film ukazuje, že túžba pochopiť môže pomôcť búrať rozdiely a predsudky, ktoré sú pre slovenskú mentalitu tak veľmi príznačné.

Debut režisérky Kataríny Gramatovej – Hore je nebo, v doline som ja (2024) ponúka návod na to, ako pristupovať k priepastiam medzi nami a zvyškom obyvateľstva na Slovensku. Namiesto jednoduchých a nevyžiadaných rád či selektívneho prístupu ku konkrétnej vrstve ľudí pomôžeme nášmu okoliu, ak siahneme po empatii a začneme sa pýtať. Film ukazuje, že túžba pochopiť môže pomôcť búrať rozdiely a predsudky, ktoré sú pre slovenskú mentalitu tak veľmi príznačné.

Oslobodzujúca príroda uprostred zabudnutého miesta

Oslobodzujúca príroda uprostred zabudnutého miesta

Tínedžer Enrique žije v drobnej obci Utekáč, kde obyvateľstvo skôr prežíva než žije. Štátom zabudnuté miesto v banskobystrickom kraji ponúka slabú životnú úroveň a minimum služieb pre domácich. Jedine príroda obklopujúca Utekáč pôsobí slobodne. Hlavnému predstaviteľovi Eňovi a jeho kamarátom aspoň na chvíľu umožňuje utiecť pred zložitou realitou. Skupina chlapcov trávi väčšinu času jazdami na babetách lesom, vďaka čomu si dokáže aspoň trochu spestriť horúce monotónne leto. Okrem bežných vtípkov z miestnych či scrollovania na telefóne toho totiž sami veľa na dedine nezmôžu.

Nezáujem okolia o bandu tínedžerov je cítiť v každej scéne. Nikoho netrápi, že sú celé dni odkázaní na vlastný program, že im miesto, kde žijú neponúka žiadne príležitosti ani voľnočasové aktivity. Ich fyzická vzdialenosť od väčších miest a ignorácia zo strany väčšinovej spoločnosti sa priamo prejavila na nemožnosti rásť a rozvíjať sa. Domáci i rodina, s ktorými sú chlapci v kontakte, sú prevažne uzavretí a len ťažko by sme ich mohli nazývať pohostinnými. Vlastnosť, tak často pripisovaná Slovákom. Oveľa viac totiž týchto ľudí spája ľahostajnosť. 

Tínedžer Enrique žije v drobnej obci Utekáč, kde obyvateľstvo skôr prežíva než žije. Štátom zabudnuté miesto v banskobystrickom kraji ponúka slabú životnú úroveň a minimum služieb pre domácich. Jedine príroda obklopujúca Utekáč pôsobí slobodne. Hlavnému predstaviteľovi Eňovi a jeho kamarátom aspoň na chvíľu umožňuje utiecť pred zložitou realitou. Skupina chlapcov trávi väčšinu času jazdami na babetách lesom, vďaka čomu si dokáže aspoň trochu spestriť horúce monotónne leto. Okrem bežných vtípkov z miestnych či scrollovania na telefóne toho totiž sami veľa na dedine nezmôžu.

Nezáujem okolia o bandu tínedžerov je cítiť v každej scéne. Nikoho netrápi, že sú celé dni odkázaní na vlastný program, že im miesto, kde žijú neponúka žiadne príležitosti ani voľnočasové aktivity. Ich fyzická vzdialenosť od väčších miest a ignorácia zo strany väčšinovej spoločnosti sa priamo prejavila na nemožnosti rásť a rozvíjať sa. Domáci i rodina, s ktorými sú chlapci v kontakte, sú prevažne uzavretí a len ťažko by sme ich mohli nazývať pohostinnými. Vlastnosť, tak často pripisovaná Slovákom. Oveľa viac totiž týchto ľudí spája ľahostajnosť. 

Útek ako jediné východisko?

Útek ako jediné východisko?

Utekáč nepredstavuje vidiecku idylu ani priestor na budovanie komunity či susedských stretnutí. Život tam je pomerne anonymný. Ľudí spájajú futbalové zápasy alebo alkohol. Vysoký vek obyvateľstva je citeľný počas každodenných aktivít

Jediné východisko z miesta plného chudoby predstavuje útek. Utiekla aj Eňova mama Martina. Syna navštevuje nepravidelne, kým sa o neho stará jeho babka. Aj keď sa hrdina teší z matkiných návštev a sníva o spoločnej budúcnosti mimo Utekáča, vďaka dedinským rečiam a vlastnom pátraní zisťuje, že jeho matka o svojom druhom živote klame.

Martina tvrdí, že pracuje v Rakúsku s cieľom zabezpečiť seba i svojho syna. Enrique však vypátra, že spolu s partnerom nelegálne obchoduje s nehnuteľnosťami seniorov a zarába na ich finančnej negramotnosti. Sny o blížiacom sa odchode z hladovej doliny sa tak pre Enriqueho vytrácajú a frustrácia a osamelosť rastie rýchlym tempom. Enrique čelí rozhodnutiu, či bude ďalej znášať vzťah s matkou založený na klamstvách alebo bude saa pokúsi o zmenu.

Utekáč nepredstavuje vidiecku idylu ani priestor na budovanie komunity či susedských stretnutí. Život tam je pomerne anonymný. Ľudí spájajú futbalové zápasy alebo alkohol. Vysoký vek obyvateľstva je citeľný počas každodenných aktivít

Jediné východisko z miesta plného chudoby predstavuje útek. Utiekla aj Eňova mama Martina. Syna navštevuje nepravidelne, kým sa o neho stará jeho babka. Aj keď sa hrdina teší z matkiných návštev a sníva o spoločnej budúcnosti mimo Utekáča, vďaka dedinským rečiam a vlastnom pátraní zisťuje, že jeho matka o svojom druhom živote klame.

Martina tvrdí, že pracuje v Rakúsku s cieľom zabezpečiť seba i svojho syna. Enrique však vypátra, že spolu s partnerom nelegálne obchoduje s nehnuteľnosťami seniorov a zarába na ich finančnej negramotnosti. Sny o blížiacom sa odchode z hladovej doliny sa tak pre Enriqueho vytrácajú a frustrácia a osamelosť rastie rýchlym tempom. Enrique čelí rozhodnutiu, či bude ďalej znášať vzťah s matkou založený na klamstvách alebo bude saa pokúsi o zmenu.

Spojenie profesionálneho a amatérskeho herectva

Spojenie profesionálneho a amatérskeho herectva

Pre uveriteľnosť snímky predstavuje zásadnú úlohu práca s nehercami, ktorých Gramatová obsadila ako ústredných chlapčenských hrdinov. „Casting bol pre mňa kľúčový. Hľadala som hercov so silným vnútorným výrazom, najmä v očiach. Náš neherec mal veľkú prirodzenú silu, takže som musela vyberať hercov, ktorí ho nebudú chcieť prekrývať výraznými gestami, ale budú hrať úsporne a skôr vnútorne,“ povedala režisérka pre Slovenský filmový ústav. Tento zámer sa jej do veľkej miery podaril. Rozhodnutie obsadiť do filmu domáce obyvateľstvo a natáčať v autentických exteriéroch pomohlo, aby sme sa o to viac dokázali stotožniť so situáciou dospievajúcich v prehliadanej časti Slovenska.

Kombinácia herečiek a nehercov prirodzene splynula v scénach medzi Eňom a jeho babkou, ktorú hrá Jana Oľhová. Jej pravidelná konfrontácia vnuka, jeho nezodpovedných činov, či hnev a odmerané komentáre na neprítomnú matku pôsobili aj v Enriqueho prítomnosti nenútene. Rozdiely v hraní boli oveľa viac viditeľnejšie v scénach, kde sa Enrique priamo stretával so svojou matkou stvárnenou Evou Mores. Hoci momenty, kde hrala Mores osamote alebo v prítomnosti Oľhovej nepôsobili silene, v scénach so Záchenským jej hranie narúšalo bezprostrednú atmosféru a oveľa viac poukazovalo na to, kto z hercov hrá pre kameru.

Pre uveriteľnosť snímky predstavuje zásadnú úlohu práca s nehercami, ktorých Gramatová obsadila ako ústredných chlapčenských hrdinov. „Casting bol pre mňa kľúčový. Hľadala som hercov so silným vnútorným výrazom, najmä v očiach. Náš neherec mal veľkú prirodzenú silu, takže som musela vyberať hercov, ktorí ho nebudú chcieť prekrývať výraznými gestami, ale budú hrať úsporne a skôr vnútorne,“ povedala režisérka pre Slovenský filmový ústav. Tento zámer sa jej do veľkej miery podaril. Rozhodnutie obsadiť do filmu domáce obyvateľstvo a natáčať v autentických exteriéroch pomohlo, aby sme sa o to viac dokázali stotožniť so situáciou dospievajúcich v prehliadanej časti Slovenska.

Kombinácia herečiek a nehercov prirodzene splynula v scénach medzi Eňom a jeho babkou, ktorú hrá Jana Oľhová. Jej pravidelná konfrontácia vnuka, jeho nezodpovedných činov, či hnev a odmerané komentáre na neprítomnú matku pôsobili aj v Enriqueho prítomnosti nenútene. Rozdiely v hraní boli oveľa viac viditeľnejšie v scénach, kde sa Enrique priamo stretával so svojou matkou stvárnenou Evou Mores. Hoci momenty, kde hrala Mores osamote alebo v prítomnosti Oľhovej nepôsobili silene, v scénach so Záchenským jej hranie narúšalo bezprostrednú atmosféru a oveľa viac poukazovalo na to, kto z hercov hrá pre kameru.

Prehliadané miesta na mape

Prehliadané miesta na mape

Hore je nebo, v doline som ja nie je v súčasnosti jediným filmom, ktorý použil ako kľúčovú zložku deja nedokonalé, no zároveň pre národ typické prostredie. Pred pár rokmi bola v kinách uvedená snímka Všechno nejlepší, Chiaro! (2021) o tínedžerke vyrastajúcej v obklopení nekalých obchodov sicílskej mafie. Za zmienku stojí aj film Mosty (2024), v ktorom sa chudobná dôchodkyňa žijúca na okraji Turecka rozhodne hľadať svoju neter v transrodovej istanbulskej komunite bez akýchkoľvek istôt či bezpečia. Aj DJ Ahmet (2024) z prostredia Severného Macedónska rozoberá, aké ťažké je pre mladých ľudí hľadať momenty radosti na miestach plných biedy a pomalého rozvoja. Všetky diela upriamili pozornosť na zabudnuté a prehliadané miesta na mape, ktoré so sebou nesú dlhodobo ignorované problémy a drastické rozdiely naprieč spoločnosťou.

Hore je nebo, v doline som ja nie je v súčasnosti jediným filmom, ktorý použil ako kľúčovú zložku deja nedokonalé, no zároveň pre národ typické prostredie. Pred pár rokmi bola v kinách uvedená snímka Všechno nejlepší, Chiaro! (2021) o tínedžerke vyrastajúcej v obklopení nekalých obchodov sicílskej mafie. Za zmienku stojí aj film Mosty (2024), v ktorom sa chudobná dôchodkyňa žijúca na okraji Turecka rozhodne hľadať svoju neter v transrodovej istanbulskej komunite bez akýchkoľvek istôt či bezpečia. Aj DJ Ahmet (2024) z prostredia Severného Macedónska rozoberá, aké ťažké je pre mladých ľudí hľadať momenty radosti na miestach plných biedy a pomalého rozvoja. Všetky diela upriamili pozornosť na zabudnuté a prehliadané miesta na mape, ktoré so sebou nesú dlhodobo ignorované problémy a drastické rozdiely naprieč spoločnosťou.

Tvoriť si vlastné šťastie

Tvoriť si vlastné šťastie

Napriek tomu, že sa Enrique rozhodne v závere matku konfrontovať, nedokáže tým zmeniť situáciu, v ktorej sa nachádza a pravdepodobne ešte nejaký čas bude. Čaká ho veľa ďalších rozhodnutí vyplývajúcich zo zložitého sociálneho postavenia, do ktorého sa narodil. Aj keď by sme chlapcom z Utekáča dopriali šťastné rozuzlenie a vymanenie sa z generačnej chudoby, film priame riešenie neponúka. Skôr nám naznačuje, že sa nemôžeme čudovať, ak k optimistickému záveru nedôjde, deti pravdepodobne pôjdu v šľapajách svojich rodičov. Nie každý má totiž možnosti tvoriť si vlastné šťastie.

Napriek tomu, že sa Enrique rozhodne v závere matku konfrontovať, nedokáže tým zmeniť situáciu, v ktorej sa nachádza a pravdepodobne ešte nejaký čas bude. Čaká ho veľa ďalších rozhodnutí vyplývajúcich zo zložitého sociálneho postavenia, do ktorého sa narodil. Aj keď by sme chlapcom z Utekáča dopriali šťastné rozuzlenie a vymanenie sa z generačnej chudoby, film priame riešenie neponúka. Skôr nám naznačuje, že sa nemôžeme čudovať, ak k optimistickému záveru nedôjde, deti pravdepodobne pôjdu v šľapajách svojich rodičov. Nie každý má totiž možnosti tvoriť si vlastné šťastie.

Debut režisérky Kataríny Gramatovej – Hore je nebo, v doline som ja (2024) ponúka návod na to, ako pristupovať k priepastiam medzi nami a zvyškom obyvateľstva na Slovensku. Namiesto jednoduchých a nevyžiadaných rád či selektívneho prístupu ku konkrétnej vrstve ľudí pomôžeme nášmu okoliu, ak siahneme po empatii a začneme sa pýtať. Film ukazuje, že túžba pochopiť môže pomôcť búrať rozdiely a predsudky, ktoré sú pre slovenskú mentalitu tak veľmi príznačné.

Debut režisérky Kataríny Gramatovej – Hore je nebo, v doline som ja (2024) ponúka návod na to, ako pristupovať k priepastiam medzi nami a zvyškom obyvateľstva na Slovensku. Namiesto jednoduchých a nevyžiadaných rád či selektívneho prístupu ku konkrétnej vrstve ľudí pomôžeme nášmu okoliu, ak siahneme po empatii a začneme sa pýtať. Film ukazuje, že túžba pochopiť môže pomôcť búrať rozdiely a predsudky, ktoré sú pre slovenskú mentalitu tak veľmi príznačné.

Oslobodzujúca príroda uprostred zabudnutého miesta

Oslobodzujúca príroda uprostred zabudnutého miesta

Tínedžer Enrique žije v drobnej obci Utekáč, kde obyvateľstvo skôr prežíva než žije. Štátom zabudnuté miesto v banskobystrickom kraji ponúka slabú životnú úroveň a minimum služieb pre domácich. Jedine príroda obklopujúca Utekáč pôsobí slobodne. Hlavnému predstaviteľovi Eňovi a jeho kamarátom aspoň na chvíľu umožňuje utiecť pred zložitou realitou. Skupina chlapcov trávi väčšinu času jazdami na babetách lesom, vďaka čomu si dokáže aspoň trochu spestriť horúce monotónne leto. Okrem bežných vtípkov z miestnych či scrollovania na telefóne toho totiž sami veľa na dedine nezmôžu.

Nezáujem okolia o bandu tínedžerov je cítiť v každej scéne. Nikoho netrápi, že sú celé dni odkázaní na vlastný program, že im miesto, kde žijú neponúka žiadne príležitosti ani voľnočasové aktivity. Ich fyzická vzdialenosť od väčších miest a ignorácia zo strany väčšinovej spoločnosti sa priamo prejavila na nemožnosti rásť a rozvíjať sa. Domáci i rodina, s ktorými sú chlapci v kontakte, sú prevažne uzavretí a len ťažko by sme ich mohli nazývať pohostinnými. Vlastnosť, tak často pripisovaná Slovákom. Oveľa viac totiž týchto ľudí spája ľahostajnosť. 

Tínedžer Enrique žije v drobnej obci Utekáč, kde obyvateľstvo skôr prežíva než žije. Štátom zabudnuté miesto v banskobystrickom kraji ponúka slabú životnú úroveň a minimum služieb pre domácich. Jedine príroda obklopujúca Utekáč pôsobí slobodne. Hlavnému predstaviteľovi Eňovi a jeho kamarátom aspoň na chvíľu umožňuje utiecť pred zložitou realitou. Skupina chlapcov trávi väčšinu času jazdami na babetách lesom, vďaka čomu si dokáže aspoň trochu spestriť horúce monotónne leto. Okrem bežných vtípkov z miestnych či scrollovania na telefóne toho totiž sami veľa na dedine nezmôžu.

Nezáujem okolia o bandu tínedžerov je cítiť v každej scéne. Nikoho netrápi, že sú celé dni odkázaní na vlastný program, že im miesto, kde žijú neponúka žiadne príležitosti ani voľnočasové aktivity. Ich fyzická vzdialenosť od väčších miest a ignorácia zo strany väčšinovej spoločnosti sa priamo prejavila na nemožnosti rásť a rozvíjať sa. Domáci i rodina, s ktorými sú chlapci v kontakte, sú prevažne uzavretí a len ťažko by sme ich mohli nazývať pohostinnými. Vlastnosť, tak často pripisovaná Slovákom. Oveľa viac totiž týchto ľudí spája ľahostajnosť. 

Útek ako jediné východisko?

Útek ako jediné východisko?

Utekáč nepredstavuje vidiecku idylu ani priestor na budovanie komunity či susedských stretnutí. Život tam je pomerne anonymný. Ľudí spájajú futbalové zápasy alebo alkohol. Vysoký vek obyvateľstva je citeľný počas každodenných aktivít

Jediné východisko z miesta plného chudoby predstavuje útek. Utiekla aj Eňova mama Martina. Syna navštevuje nepravidelne, kým sa o neho stará jeho babka. Aj keď sa hrdina teší z matkiných návštev a sníva o spoločnej budúcnosti mimo Utekáča, vďaka dedinským rečiam a vlastnom pátraní zisťuje, že jeho matka o svojom druhom živote klame.

Martina tvrdí, že pracuje v Rakúsku s cieľom zabezpečiť seba i svojho syna. Enrique však vypátra, že spolu s partnerom nelegálne obchoduje s nehnuteľnosťami seniorov a zarába na ich finančnej negramotnosti. Sny o blížiacom sa odchode z hladovej doliny sa tak pre Enriqueho vytrácajú a frustrácia a osamelosť rastie rýchlym tempom. Enrique čelí rozhodnutiu, či bude ďalej znášať vzťah s matkou založený na klamstvách alebo bude saa pokúsi o zmenu.

Utekáč nepredstavuje vidiecku idylu ani priestor na budovanie komunity či susedských stretnutí. Život tam je pomerne anonymný. Ľudí spájajú futbalové zápasy alebo alkohol. Vysoký vek obyvateľstva je citeľný počas každodenných aktivít

Jediné východisko z miesta plného chudoby predstavuje útek. Utiekla aj Eňova mama Martina. Syna navštevuje nepravidelne, kým sa o neho stará jeho babka. Aj keď sa hrdina teší z matkiných návštev a sníva o spoločnej budúcnosti mimo Utekáča, vďaka dedinským rečiam a vlastnom pátraní zisťuje, že jeho matka o svojom druhom živote klame.

Martina tvrdí, že pracuje v Rakúsku s cieľom zabezpečiť seba i svojho syna. Enrique však vypátra, že spolu s partnerom nelegálne obchoduje s nehnuteľnosťami seniorov a zarába na ich finančnej negramotnosti. Sny o blížiacom sa odchode z hladovej doliny sa tak pre Enriqueho vytrácajú a frustrácia a osamelosť rastie rýchlym tempom. Enrique čelí rozhodnutiu, či bude ďalej znášať vzťah s matkou založený na klamstvách alebo bude saa pokúsi o zmenu.

Spojenie profesionálneho a amatérskeho herectva

Spojenie profesionálneho a amatérskeho herectva

Pre uveriteľnosť snímky predstavuje zásadnú úlohu práca s nehercami, ktorých Gramatová obsadila ako ústredných chlapčenských hrdinov. „Casting bol pre mňa kľúčový. Hľadala som hercov so silným vnútorným výrazom, najmä v očiach. Náš neherec mal veľkú prirodzenú silu, takže som musela vyberať hercov, ktorí ho nebudú chcieť prekrývať výraznými gestami, ale budú hrať úsporne a skôr vnútorne,“ povedala režisérka pre Slovenský filmový ústav. Tento zámer sa jej do veľkej miery podaril. Rozhodnutie obsadiť do filmu domáce obyvateľstvo a natáčať v autentických exteriéroch pomohlo, aby sme sa o to viac dokázali stotožniť so situáciou dospievajúcich v prehliadanej časti Slovenska.

Kombinácia herečiek a nehercov prirodzene splynula v scénach medzi Eňom a jeho babkou, ktorú hrá Jana Oľhová. Jej pravidelná konfrontácia vnuka, jeho nezodpovedných činov, či hnev a odmerané komentáre na neprítomnú matku pôsobili aj v Enriqueho prítomnosti nenútene. Rozdiely v hraní boli oveľa viac viditeľnejšie v scénach, kde sa Enrique priamo stretával so svojou matkou stvárnenou Evou Mores. Hoci momenty, kde hrala Mores osamote alebo v prítomnosti Oľhovej nepôsobili silene, v scénach so Záchenským jej hranie narúšalo bezprostrednú atmosféru a oveľa viac poukazovalo na to, kto z hercov hrá pre kameru.

Pre uveriteľnosť snímky predstavuje zásadnú úlohu práca s nehercami, ktorých Gramatová obsadila ako ústredných chlapčenských hrdinov. „Casting bol pre mňa kľúčový. Hľadala som hercov so silným vnútorným výrazom, najmä v očiach. Náš neherec mal veľkú prirodzenú silu, takže som musela vyberať hercov, ktorí ho nebudú chcieť prekrývať výraznými gestami, ale budú hrať úsporne a skôr vnútorne,“ povedala režisérka pre Slovenský filmový ústav. Tento zámer sa jej do veľkej miery podaril. Rozhodnutie obsadiť do filmu domáce obyvateľstvo a natáčať v autentických exteriéroch pomohlo, aby sme sa o to viac dokázali stotožniť so situáciou dospievajúcich v prehliadanej časti Slovenska.

Kombinácia herečiek a nehercov prirodzene splynula v scénach medzi Eňom a jeho babkou, ktorú hrá Jana Oľhová. Jej pravidelná konfrontácia vnuka, jeho nezodpovedných činov, či hnev a odmerané komentáre na neprítomnú matku pôsobili aj v Enriqueho prítomnosti nenútene. Rozdiely v hraní boli oveľa viac viditeľnejšie v scénach, kde sa Enrique priamo stretával so svojou matkou stvárnenou Evou Mores. Hoci momenty, kde hrala Mores osamote alebo v prítomnosti Oľhovej nepôsobili silene, v scénach so Záchenským jej hranie narúšalo bezprostrednú atmosféru a oveľa viac poukazovalo na to, kto z hercov hrá pre kameru.

Prehliadané miesta na mape

Prehliadané miesta na mape

Hore je nebo, v doline som ja nie je v súčasnosti jediným filmom, ktorý použil ako kľúčovú zložku deja nedokonalé, no zároveň pre národ typické prostredie. Pred pár rokmi bola v kinách uvedená snímka Všechno nejlepší, Chiaro! (2021) o tínedžerke vyrastajúcej v obklopení nekalých obchodov sicílskej mafie. Za zmienku stojí aj film Mosty (2024), v ktorom sa chudobná dôchodkyňa žijúca na okraji Turecka rozhodne hľadať svoju neter v transrodovej istanbulskej komunite bez akýchkoľvek istôt či bezpečia. Aj DJ Ahmet (2024) z prostredia Severného Macedónska rozoberá, aké ťažké je pre mladých ľudí hľadať momenty radosti na miestach plných biedy a pomalého rozvoja. Všetky diela upriamili pozornosť na zabudnuté a prehliadané miesta na mape, ktoré so sebou nesú dlhodobo ignorované problémy a drastické rozdiely naprieč spoločnosťou.

Hore je nebo, v doline som ja nie je v súčasnosti jediným filmom, ktorý použil ako kľúčovú zložku deja nedokonalé, no zároveň pre národ typické prostredie. Pred pár rokmi bola v kinách uvedená snímka Všechno nejlepší, Chiaro! (2021) o tínedžerke vyrastajúcej v obklopení nekalých obchodov sicílskej mafie. Za zmienku stojí aj film Mosty (2024), v ktorom sa chudobná dôchodkyňa žijúca na okraji Turecka rozhodne hľadať svoju neter v transrodovej istanbulskej komunite bez akýchkoľvek istôt či bezpečia. Aj DJ Ahmet (2024) z prostredia Severného Macedónska rozoberá, aké ťažké je pre mladých ľudí hľadať momenty radosti na miestach plných biedy a pomalého rozvoja. Všetky diela upriamili pozornosť na zabudnuté a prehliadané miesta na mape, ktoré so sebou nesú dlhodobo ignorované problémy a drastické rozdiely naprieč spoločnosťou.

Tvoriť si vlastné šťastie

Tvoriť si vlastné šťastie

Napriek tomu, že sa Enrique rozhodne v závere matku konfrontovať, nedokáže tým zmeniť situáciu, v ktorej sa nachádza a pravdepodobne ešte nejaký čas bude. Čaká ho veľa ďalších rozhodnutí vyplývajúcich zo zložitého sociálneho postavenia, do ktorého sa narodil. Aj keď by sme chlapcom z Utekáča dopriali šťastné rozuzlenie a vymanenie sa z generačnej chudoby, film priame riešenie neponúka. Skôr nám naznačuje, že sa nemôžeme čudovať, ak k optimistickému záveru nedôjde, deti pravdepodobne pôjdu v šľapajách svojich rodičov. Nie každý má totiž možnosti tvoriť si vlastné šťastie.

Napriek tomu, že sa Enrique rozhodne v závere matku konfrontovať, nedokáže tým zmeniť situáciu, v ktorej sa nachádza a pravdepodobne ešte nejaký čas bude. Čaká ho veľa ďalších rozhodnutí vyplývajúcich zo zložitého sociálneho postavenia, do ktorého sa narodil. Aj keď by sme chlapcom z Utekáča dopriali šťastné rozuzlenie a vymanenie sa z generačnej chudoby, film priame riešenie neponúka. Skôr nám naznačuje, že sa nemôžeme čudovať, ak k optimistickému záveru nedôjde, deti pravdepodobne pôjdu v šľapajách svojich rodičov. Nie každý má totiž možnosti tvoriť si vlastné šťastie.