Niko Mlynarčík: Idem si odžiť realitu, aby som mal znova nové námety

Ešte predtým, než si začal animovať, si kreslil. Ako sa to celé začalo?

Ešte predtým, než si začal animovať, si kreslil. Ako sa to celé začalo?

Podľa mňa je veľmi bežné, že veľa umelcov kreslí už od detstva. Mojím problémom bolo, že som bol „zlé dieťa“, ktoré sa stále nudilo. Takže mi často dávali kresliť, len aby som mal čo robiť a nevyrušoval. Začalo to ako praktická aktivita, ale vždy ma to bavilo. Na základnej škole, keď som mal nejakých 10 alebo 11 rokov, objavil som blog nejakej farebnej vlčej svorky, a to ma strašne nadchlo. Vtedy som si začal vyrábať vlastné postavy. Zistil som, že niektorí ľudia sa tým živia a povedzme, že to celé odštartovalo moju kariéru.

Podľa mňa je veľmi bežné, že veľa umelcov kreslí už od detstva. Mojím problémom bolo, že som bol „zlé dieťa“, ktoré sa stále nudilo. Takže mi často dávali kresliť, len aby som mal čo robiť a nevyrušoval. Začalo to ako praktická aktivita, ale vždy ma to bavilo. Na základnej škole, keď som mal nejakých 10 alebo 11 rokov, objavil som blog nejakej farebnej vlčej svorky, a to ma strašne nadchlo. Vtedy som si začal vyrábať vlastné postavy. Zistil som, že niektorí ľudia sa tým živia a povedzme, že to celé odštartovalo moju kariéru.

Vyrastal si v Košiciach, konkrétne v Ťahanovciach. Ako na teba vplývalo toto prostredie?

Vyrastal si v Košiciach, konkrétne v Ťahanovciach. Ako na teba vplývalo toto prostredie?

Na základnej škole skôr negatívne. Bol som outsider, ktorého nikto nemal rád, možno si mysleli, že kreslím divné veci. Vznikol taký meme, že kreslím toxické vlky, z čoho si ľudia zo školy robili srandu. Vtedy to bolo pre mňa veľmi bolestivé, ale keď sa na to pozriem spätne, tak je to vlastne celkom vtipné.

Na strednej škole som už nikomu nehovoril, že kreslím, pretože som sa nechcel vrátiť do starých koľají. Ľudia sa to postupne dozvedeli, no mali iba pozitívne reakcie. Spoznal som sa s viacerými ľuďmi, ktorí ma v mojej tvorbe veľmi podporovali. Navrhli mi, že by som mohol ísť študovať umenie. Zrazu bolo všetko v poriadku a vtedy som sa rozhodol, že vyskúšam ísť umeleckým smerom.

Na základnej škole skôr negatívne. Bol som outsider, ktorého nikto nemal rád, možno si mysleli, že kreslím divné veci. Vznikol taký meme, že kreslím toxické vlky, z čoho si ľudia zo školy robili srandu. Vtedy to bolo pre mňa veľmi bolestivé, ale keď sa na to pozriem spätne, tak je to vlastne celkom vtipné.

Na strednej škole som už nikomu nehovoril, že kreslím, pretože som sa nechcel vrátiť do starých koľají. Ľudia sa to postupne dozvedeli, no mali iba pozitívne reakcie. Spoznal som sa s viacerými ľuďmi, ktorí ma v mojej tvorbe veľmi podporovali. Navrhli mi, že by som mohol ísť študovať umenie. Zrazu bolo všetko v poriadku a vtedy som sa rozhodol, že vyskúšam ísť umeleckým smerom.

Hlavná postava tvojho filmu BOLAVLK zažíva grooming (keď predátor nadviaže vzťah s dieťaťom alebo mladistvým s cieľom ho zneužiť – pozn. red.) a jej príbeh je inšpirovaný tvojou skúsenosťou. S groomerom si začal komunikovať, keď si mal 12 rokov, kontakt si s ním prerušil v 17 rokoch. Má byť BOLAVLK akýmsi upozornením, aby si diváctvo filmu dávalo na groomerov pozor?

Hlavná postava tvojho filmu BOLAVLK zažíva grooming (keď predátor nadviaže vzťah s dieťaťom alebo mladistvým s cieľom ho zneužiť – pozn. red.) a jej príbeh je inšpirovaný tvojou skúsenosťou. S groomerom si začal komunikovať, keď si mal 12 rokov, kontakt si s ním prerušil v 17 rokoch. Má byť BOLAVLK akýmsi upozornením, aby si diváctvo filmu dávalo na groomerov pozor?

Rozhodne. Prišlo mi zvláštne, keď sa niekde takéto témy vyskytovali, vždy boli zaobalené do skupiny 18+ alebo boli označované ako obsah iba pre dospelých, pretože sú to „dospelé“ témy. Ale zároveň sa tie témy týkajú detí. Keď som sa rozprával s ľuďmi s podobnými skúsenosťami, uvedomil som si, že v tom nie som sám. Ale určite by mi pomohlo, kebyže niečo také vidím predtým, než som to zažil. Mal by som to s čím porovnať.

Keď má človek 12 či 13 rokov, žije si vo svojej bezpečnej bubline (a ja som mal to šťastie, že moja bublina bola bezpečná) a objaví sa niekto, kto je naňho milý a sľubuje mu veci, tak mu ani nenapadne, že niekde môže byť problém. Ak si však pozrie ten film a niekoho mu to bude pripomínať, už bude už vedieť, čo sa deje a čo má robiť.

Rozhodne. Prišlo mi zvláštne, keď sa niekde takéto témy vyskytovali, vždy boli zaobalené do skupiny 18+ alebo boli označované ako obsah iba pre dospelých, pretože sú to „dospelé“ témy. Ale zároveň sa tie témy týkajú detí. Keď som sa rozprával s ľuďmi s podobnými skúsenosťami, uvedomil som si, že v tom nie som sám. Ale určite by mi pomohlo, kebyže niečo také vidím predtým, než som to zažil. Mal by som to s čím porovnať.

Keď má človek 12 či 13 rokov, žije si vo svojej bezpečnej bubline (a ja som mal to šťastie, že moja bublina bola bezpečná) a objaví sa niekto, kto je naňho milý a sľubuje mu veci, tak mu ani nenapadne, že niekde môže byť problém. Ak si však pozrie ten film a niekoho mu to bude pripomínať, už bude už vedieť, čo sa deje a čo má robiť.

Na sociálnej sieti si napísal, že sa ti vďaka filmu podarilo traumu spracovať. Čo ti na tejto ceste pomohlo najviac?

Samotný film bol pre mňa ozdravným procesom, poslednou bodkou. Najviac mi asi pomohlo okolie. Jednoducho stačilo, že som mal okolo seba ľudí, ktorým som sa mohol zdôveriť. Najprv to boli kamaráti a až následne som to povedal rodičom. Tie reakcie ľudí veľmi pomôžu – je to ťažká téma a keď na to niekto reaguje v štýle: „Hej, v pohode, som tu pre teba,“ tak sa človek cíti bezpečne.

Samozrejme, pomohli aj náhodní ľudia na internete, s ktorými sme zdieľali podobné príbehy. Pozeral som videá a začal som si uvedomovať veľa vecí o sebe. Tiež mám pocit, že som veľa animoval, bol som zavretý sám so sebou a mal som teda čas a priestor rozmýšľať a nejak si to preukladať v hlave.

Samotný film bol pre mňa ozdravným procesom, poslednou bodkou. Najviac mi asi pomohlo okolie. Jednoducho stačilo, že som mal okolo seba ľudí, ktorým som sa mohol zdôveriť. Najprv to boli kamaráti a až následne som to povedal rodičom. Tie reakcie ľudí veľmi pomôžu – je to ťažká téma a keď na to niekto reaguje v štýle: „Hej, v pohode, som tu pre teba,“ tak sa človek cíti bezpečne.

Samozrejme, pomohli aj náhodní ľudia na internete, s ktorými sme zdieľali podobné príbehy. Pozeral som videá a začal som si uvedomovať veľa vecí o sebe. Tiež mám pocit, že som veľa animoval, bol som zavretý sám so sebou a mal som teda čas a priestor rozmýšľať a nejak si to preukladať v hlave.

Ďalej si napísal, že groomera nepostihli žiadne následky za to, čo ti spôsobil. Aké by, podľa teba, mali byť?

Ďalej si napísal, že groomera nepostihli žiadne následky za to, čo ti spôsobil. Aké by, podľa teba, mali byť?

Celá situácia je komplikovaná, keďže často ide o ľudí zo zahraničia. Právne sa to rieši veľmi ťažko. Ten druhý človek môže argumentovať, že sa nič nestalo – boli to len obrázky, boli to len texty, fyzicky sa ma nikto nikdy nedotkol. Je veľmi ťažké nastaviť správnu mieru, ktorá by fungovala pre všetkých. Každý človek je iný a niekto, kto je možno sociálne schopnejší, by z toho nemusel byť až taký traumatizovaný ako niekto, kto je citlivá duša.

Celá situácia je komplikovaná, keďže často ide o ľudí zo zahraničia. Právne sa to rieši veľmi ťažko. Ten druhý človek môže argumentovať, že sa nič nestalo – boli to len obrázky, boli to len texty, fyzicky sa ma nikto nikdy nedotkol. Je veľmi ťažké nastaviť správnu mieru, ktorá by fungovala pre všetkých. Každý človek je iný a niekto, kto je možno sociálne schopnejší, by z toho nemusel byť až taký traumatizovaný ako niekto, kto je citlivá duša.

Lenže groomeri si zväčša vyberajú obete, ktoré sú citlivejšie alebo v istom období svojho života zraniteľnejšie. Efektívna môže byť prevencia. Ako by podľa teba mala vyzerať?

Lenže groomeri si zväčša vyberajú obete, ktoré sú citlivejšie alebo v istom období svojho života zraniteľnejšie. Efektívna môže byť prevencia. Ako by podľa teba mala vyzerať?

My sme na škole mali nejakú prevenciu, no problém bol v samotnom opise groomerov alebo nebezpečných ľudí na internete. Ten obraz bol, že je to starý, škaredý, mastný človek, ktorý od teba niečo chce. Taký antagonista, zlý charakter.

Vtedy sa nehovorilo o nejakom roztomilom 19-ročnom človeku, ktorý je navyše za fursonou nejakého zvieratka (antropomorfná zvieracia postava, ktorá reprezentuje svojho tvorcu – pozn. red.). Nenechám sa podvádzať ľuďmi, na ktorých ma už upozornili, no toto bol 19-ročný človek – nie ten starý, škaredý, zlý. Bolo by fajn poukázať na to, že existujú rôzni ľudia, ktorí sú schovaní za profilovou fotkou zvieratka.

My sme na škole mali nejakú prevenciu, no problém bol v samotnom opise groomerov alebo nebezpečných ľudí na internete. Ten obraz bol, že je to starý, škaredý, mastný človek, ktorý od teba niečo chce. Taký antagonista, zlý charakter.

Vtedy sa nehovorilo o nejakom roztomilom 19-ročnom človeku, ktorý je navyše za fursonou nejakého zvieratka (antropomorfná zvieracia postava, ktorá reprezentuje svojho tvorcu – pozn. red.). Nenechám sa podvádzať ľuďmi, na ktorých ma už upozornili, no toto bol 19-ročný človek – nie ten starý, škaredý, zlý. Bolo by fajn poukázať na to, že existujú rôzni ľudia, ktorí sú schovaní za profilovou fotkou zvieratka.

Po ukončení strednej školy si šiel študovať do Zlína – neuvažoval si nad tým, že zostaneš na Slovensku?

Po ukončení strednej školy si šiel študovať do Zlína – neuvažoval si nad tým, že zostaneš na Slovensku?

Predtým, než som šiel do Zlína, chcel som sa dostať na animačnú školu v Dánsku. Podarilo sa mi dostať do druhého kola, tam som potom zazmätkoval a neprešiel som prijímacími pohovormi. Škola v Zlíne bola pre mňa plán B, no zistil som, že nepotrebujem ísť do Dánska, aby som bol kvalitným animátorom. Boli tam typovo rovnakí ľudia, rovnaká atmosféra a povedal som si, že tam zostanem. S výnimkami som si to užil.

Predtým, než som šiel do Zlína, chcel som sa dostať na animačnú školu v Dánsku. Podarilo sa mi dostať do druhého kola, tam som potom zazmätkoval a neprešiel som prijímacími pohovormi. Škola v Zlíne bola pre mňa plán B, no zistil som, že nepotrebujem ísť do Dánska, aby som bol kvalitným animátorom. Boli tam typovo rovnakí ľudia, rovnaká atmosféra a povedal som si, že tam zostanem. S výnimkami som si to užil.

Určite trvalo nejaký čas, kým si v kresbe a animácii našiel svoj vlastný štýl. Čím sa inšpiruješ?

Určite trvalo nejaký čas, kým si v kresbe a animácii našiel svoj vlastný štýl. Čím sa inšpiruješ?

Čím som starší, tým viac mám pocit, že sa neupieram na konkrétnych umelcov. Skôr sú to veci, ktoré často nesúvisia s umením, zväčša je to hudba. Snažím sa nakresliť niečo, čo by znelo ako moja obľúbená pesnička. Niekedy to môže byť aj náhodná grafika na nejakom plagáte. Inokedy zas niečo vytvorím a potrebujem kreovať niečo iné, tak si vezmem svoju starú tvorbu a z nej urobím nejakú deriváciu.

Čím som starší, tým viac mám pocit, že sa neupieram na konkrétnych umelcov. Skôr sú to veci, ktoré často nesúvisia s umením, zväčša je to hudba. Snažím sa nakresliť niečo, čo by znelo ako moja obľúbená pesnička. Niekedy to môže byť aj náhodná grafika na nejakom plagáte. Inokedy zas niečo vytvorím a potrebujem kreovať niečo iné, tak si vezmem svoju starú tvorbu a z nej urobím nejakú deriváciu.

Poďme nazrieť do procesu tvorby animácie. Ako vyzerá?

Poďme nazrieť do procesu tvorby animácie. Ako vyzerá?

Vzniká to veľmi náhodne vo veľmi náhodných časoch a je to taký organizovaný chaos. Stále pracujem do uzávierok a snažím sa to stíhať. Mám také dva stavy. Prvý je, keď potrebujem byť kreatívny a niečo vymyslieť. V druhom to už mám vymyslené, len to potrebujem vyprodukovať. Niekedy sa stane, že mesiace na niečom pracujem, potom to celé zahodím do koša a za jeden deň to prepíšem odznova na niečo skvelé. Tá tvorba je veľmi nevyspytateľná.

No našiel som si spôsoby, ktorými skracujem tú produkčnú časť, a tým pádom mám viac času na tú kreatívnu. Keď robím filmy, začínam nejakým konceptom a myšlienkou. Potom pridám kľúčové slová, detaily a snažím sa to spraviť tak, aby sa tam čo najviac vecí opakovalo v rôznych kontextoch. Robím príbehy a tvorbu, ktorá plynie z mojich skúseností, odpadáva mi teda povinnosť výskumu danej témy. Fun factom je, že akonáhle som počas tvorby filmu BOLAVLK nastoryboardoval uhryznutie psom, v ten istý týždeň ma aj v realite uhryzol pes.

Vzniká to veľmi náhodne vo veľmi náhodných časoch a je to taký organizovaný chaos. Stále pracujem do uzávierok a snažím sa to stíhať. Mám také dva stavy. Prvý je, keď potrebujem byť kreatívny a niečo vymyslieť. V druhom to už mám vymyslené, len to potrebujem vyprodukovať. Niekedy sa stane, že mesiace na niečom pracujem, potom to celé zahodím do koša a za jeden deň to prepíšem odznova na niečo skvelé. Tá tvorba je veľmi nevyspytateľná.

No našiel som si spôsoby, ktorými skracujem tú produkčnú časť, a tým pádom mám viac času na tú kreatívnu. Keď robím filmy, začínam nejakým konceptom a myšlienkou. Potom pridám kľúčové slová, detaily a snažím sa to spraviť tak, aby sa tam čo najviac vecí opakovalo v rôznych kontextoch. Robím príbehy a tvorbu, ktorá plynie z mojich skúseností, odpadáva mi teda povinnosť výskumu danej témy. Fun factom je, že akonáhle som počas tvorby filmu BOLAVLK nastoryboardoval uhryznutie psom, v ten istý týždeň ma aj v realite uhryzol pes.

Tvoj bakalársky film Vodné útvary opisuje existenčnú krízu hlavného hrdinu Lake-a. Keď sa hlavnej postavy kamarát Mac, ktorý sa už kúpe v jazere, opýta, na čo čaká, Lake odpovedá: „Na operáciu hrudníka“. Znamená to, že si podstúpil tranzíciu?

Tvoj bakalársky film Vodné útvary opisuje existenčnú krízu hlavného hrdinu Lake-a. Keď sa hlavnej postavy kamarát Mac, ktorý sa už kúpe v jazere, opýta, na čo čaká, Lake odpovedá: „Na operáciu hrudníka“. Znamená to, že si podstúpil tranzíciu?

Tak spolovice. Začal som s tou medikálnou a potom sa na Slovensku rozbehol strašný chaos so zákonmi. Moja rodina nie je až tak veľmi akceptujúca, tak som to prestal riešiť. Možno sa k tomu jedného dňa vrátim, ale momentálne to nie je nejako vysoko v mojich prioritách.

Tak spolovice. Začal som s tou medikálnou a potom sa na Slovensku rozbehol strašný chaos so zákonmi. Moja rodina nie je až tak veľmi akceptujúca, tak som to prestal riešiť. Možno sa k tomu jedného dňa vrátim, ale momentálne to nie je nejako vysoko v mojich prioritách.

Transrodová žena Nina Beňová v podcaste TransFér povedala, že sama mala „milión otázok“ o svojej rodovej identite, nieto, že by o nej ešte presviedčala doktora. Aké bolo to tvoje hľadanie rodovej identity?

Transrodová žena Nina Beňová v podcaste TransFér povedala, že sama mala „milión otázok“ o svojej rodovej identite, nieto, že by o nej ešte presviedčala doktora. Aké bolo to tvoje hľadanie rodovej identity?

U mňa to šlo postupne. Zisťoval som, že mi nevyhovuje moja identita. Skúšal som rôzne „nálepky“, až kým som sa dopracoval k tomu, že som priemerný transrodový muž. Prestal som to riešiť, lebo akosi ani na to nebol čas. Keď som riešil tranzíciu, diskutovalo sa aj o tom, či s tým nejak nesúvisia moje skúsenosti s groomingom. Mám pocit, že ma to len rozhodilo a vrátilo ma to pár rokov dozadu. Kládol som si otázku: „Cítim sa takto len preto, že som prežil niečo traumatické?“. Momentálne sa snažím žiť tak, ako sa cítim komfortne.

U mňa to šlo postupne. Zisťoval som, že mi nevyhovuje moja identita. Skúšal som rôzne „nálepky“, až kým som sa dopracoval k tomu, že som priemerný transrodový muž. Prestal som to riešiť, lebo akosi ani na to nebol čas. Keď som riešil tranzíciu, diskutovalo sa aj o tom, či s tým nejak nesúvisia moje skúsenosti s groomingom. Mám pocit, že ma to len rozhodilo a vrátilo ma to pár rokov dozadu. Kládol som si otázku: „Cítim sa takto len preto, že som prežil niečo traumatické?“. Momentálne sa snažím žiť tak, ako sa cítim komfortne.

Na sociálnej sieti si písal, že film Vodné útvary, inšpirovaný touto tvojou skúsenosťou, nemal až takú veľkú odozvu na škole, no na internete má cez milión videní a stovky komentárov.

Na sociálnej sieti si písal, že film Vodné útvary, inšpirovaný touto tvojou skúsenosťou, nemal až takú veľkú odozvu na škole, no na internete má cez milión videní a stovky komentárov.

Film som urobil ešte predtým, než som na škole spravil coming out. Z filmu boli síce nadšení, no dlho sme sa pri ňom nezastavovali. Vôbec to neberiem za zlé, ale bolo to zvláštne – dokončiť film a hneď ho dať do zásuvky, tak som ho zverejnil. Na internete prišla tá odozva vďaka filmu BOLAVLK, pretože keď som prvýkrát uverejnil Vodné útvary, zaujalo to pár tisíc ľudí. Keď som dokončil BOLAVLK, plánoval som skončiť s animáciou a venovať sa programovaniu a dizajnu hier. Akonáhle som si povedal, že končím, prišlo mi na sociálne siete mnoho nových ľudí. Za pozitívne reakcie som vďačný, no vôbec som ich nečakal.

Film som urobil ešte predtým, než som na škole spravil coming out. Z filmu boli síce nadšení, no dlho sme sa pri ňom nezastavovali. Vôbec to neberiem za zlé, ale bolo to zvláštne – dokončiť film a hneď ho dať do zásuvky, tak som ho zverejnil. Na internete prišla tá odozva vďaka filmu BOLAVLK, pretože keď som prvýkrát uverejnil Vodné útvary, zaujalo to pár tisíc ľudí. Keď som dokončil BOLAVLK, plánoval som skončiť s animáciou a venovať sa programovaniu a dizajnu hier. Akonáhle som si povedal, že končím, prišlo mi na sociálne siete mnoho nových ľudí. Za pozitívne reakcie som vďačný, no vôbec som ich nečakal.

Teraz programovanie študuješ. Ako to vidíš s animovanou tvorbou v budúcnosti?

Teraz programovanie študuješ. Ako to vidíš s animovanou tvorbou v budúcnosti?

Animovať budem, keď na to budem mať dôvod. Mám pocit, že som BOLAVLK-om vyčerpal všetky svoje nápady a už mi žiadne nezvýšili. Teraz si idem odžiť realitu, aby som mal znova nové námety.

Animovať budem, keď na to budem mať dôvod. Mám pocit, že som BOLAVLK-om vyčerpal všetky svoje nápady a už mi žiadne nezvýšili. Teraz si idem odžiť realitu, aby som mal znova nové námety.

Ešte predtým, než si začal animovať, si kreslil. Ako sa to celé začalo?

Ešte predtým, než si začal animovať, si kreslil. Ako sa to celé začalo?

Podľa mňa je veľmi bežné, že veľa umelcov kreslí už od detstva. Mojím problémom bolo, že som bol „zlé dieťa“, ktoré sa stále nudilo. Takže mi často dávali kresliť, len aby som mal čo robiť a nevyrušoval. Začalo to ako praktická aktivita, ale vždy ma to bavilo. Na základnej škole, keď som mal nejakých 10 alebo 11 rokov, objavil som blog nejakej farebnej vlčej svorky, a to ma strašne nadchlo. Vtedy som si začal vyrábať vlastné postavy. Zistil som, že niektorí ľudia sa tým živia a povedzme, že to celé odštartovalo moju kariéru.

Podľa mňa je veľmi bežné, že veľa umelcov kreslí už od detstva. Mojím problémom bolo, že som bol „zlé dieťa“, ktoré sa stále nudilo. Takže mi často dávali kresliť, len aby som mal čo robiť a nevyrušoval. Začalo to ako praktická aktivita, ale vždy ma to bavilo. Na základnej škole, keď som mal nejakých 10 alebo 11 rokov, objavil som blog nejakej farebnej vlčej svorky, a to ma strašne nadchlo. Vtedy som si začal vyrábať vlastné postavy. Zistil som, že niektorí ľudia sa tým živia a povedzme, že to celé odštartovalo moju kariéru.

Vyrastal si v Košiciach, konkrétne v Ťahanovciach. Ako na teba vplývalo toto prostredie?

Vyrastal si v Košiciach, konkrétne v Ťahanovciach. Ako na teba vplývalo toto prostredie?

Na základnej škole skôr negatívne. Bol som outsider, ktorého nikto nemal rád, možno si mysleli, že kreslím divné veci. Vznikol taký meme, že kreslím toxické vlky, z čoho si ľudia zo školy robili srandu. Vtedy to bolo pre mňa veľmi bolestivé, ale keď sa na to pozriem spätne, tak je to vlastne celkom vtipné.

Na strednej škole som už nikomu nehovoril, že kreslím, pretože som sa nechcel vrátiť do starých koľají. Ľudia sa to postupne dozvedeli, no mali iba pozitívne reakcie. Spoznal som sa s viacerými ľuďmi, ktorí ma v mojej tvorbe veľmi podporovali. Navrhli mi, že by som mohol ísť študovať umenie. Zrazu bolo všetko v poriadku a vtedy som sa rozhodol, že vyskúšam ísť umeleckým smerom.

Na základnej škole skôr negatívne. Bol som outsider, ktorého nikto nemal rád, možno si mysleli, že kreslím divné veci. Vznikol taký meme, že kreslím toxické vlky, z čoho si ľudia zo školy robili srandu. Vtedy to bolo pre mňa veľmi bolestivé, ale keď sa na to pozriem spätne, tak je to vlastne celkom vtipné.

Na strednej škole som už nikomu nehovoril, že kreslím, pretože som sa nechcel vrátiť do starých koľají. Ľudia sa to postupne dozvedeli, no mali iba pozitívne reakcie. Spoznal som sa s viacerými ľuďmi, ktorí ma v mojej tvorbe veľmi podporovali. Navrhli mi, že by som mohol ísť študovať umenie. Zrazu bolo všetko v poriadku a vtedy som sa rozhodol, že vyskúšam ísť umeleckým smerom.

Hlavná postava tvojho filmu BOLAVLK zažíva grooming (keď predátor nadviaže vzťah s dieťaťom alebo mladistvým s cieľom ho zneužiť – pozn. red.) a jej príbeh je inšpirovaný tvojou skúsenosťou. S groomerom si začal komunikovať, keď si mal 12 rokov, kontakt si s ním prerušil v 17 rokoch. Má byť BOLAVLK akýmsi upozornením, aby si diváctvo filmu dávalo na groomerov pozor?

Hlavná postava tvojho filmu BOLAVLK zažíva grooming (keď predátor nadviaže vzťah s dieťaťom alebo mladistvým s cieľom ho zneužiť – pozn. red.) a jej príbeh je inšpirovaný tvojou skúsenosťou. S groomerom si začal komunikovať, keď si mal 12 rokov, kontakt si s ním prerušil v 17 rokoch. Má byť BOLAVLK akýmsi upozornením, aby si diváctvo filmu dávalo na groomerov pozor?

Rozhodne. Prišlo mi zvláštne, keď sa niekde takéto témy vyskytovali, vždy boli zaobalené do skupiny 18+ alebo boli označované ako obsah iba pre dospelých, pretože sú to „dospelé“ témy. Ale zároveň sa tie témy týkajú detí. Keď som sa rozprával s ľuďmi s podobnými skúsenosťami, uvedomil som si, že v tom nie som sám. Ale určite by mi pomohlo, kebyže niečo také vidím predtým, než som to zažil. Mal by som to s čím porovnať.

Keď má človek 12 či 13 rokov, žije si vo svojej bezpečnej bubline (a ja som mal to šťastie, že moja bublina bola bezpečná) a objaví sa niekto, kto je naňho milý a sľubuje mu veci, tak mu ani nenapadne, že niekde môže byť problém. Ak si však pozrie ten film a niekoho mu to bude pripomínať, už bude už vedieť, čo sa deje a čo má robiť.

Rozhodne. Prišlo mi zvláštne, keď sa niekde takéto témy vyskytovali, vždy boli zaobalené do skupiny 18+ alebo boli označované ako obsah iba pre dospelých, pretože sú to „dospelé“ témy. Ale zároveň sa tie témy týkajú detí. Keď som sa rozprával s ľuďmi s podobnými skúsenosťami, uvedomil som si, že v tom nie som sám. Ale určite by mi pomohlo, kebyže niečo také vidím predtým, než som to zažil. Mal by som to s čím porovnať.

Keď má človek 12 či 13 rokov, žije si vo svojej bezpečnej bubline (a ja som mal to šťastie, že moja bublina bola bezpečná) a objaví sa niekto, kto je naňho milý a sľubuje mu veci, tak mu ani nenapadne, že niekde môže byť problém. Ak si však pozrie ten film a niekoho mu to bude pripomínať, už bude už vedieť, čo sa deje a čo má robiť.

Na sociálnej sieti si napísal, že sa ti vďaka filmu podarilo traumu spracovať. Čo ti na tejto ceste pomohlo najviac?

Samotný film bol pre mňa ozdravným procesom, poslednou bodkou. Najviac mi asi pomohlo okolie. Jednoducho stačilo, že som mal okolo seba ľudí, ktorým som sa mohol zdôveriť. Najprv to boli kamaráti a až následne som to povedal rodičom. Tie reakcie ľudí veľmi pomôžu – je to ťažká téma a keď na to niekto reaguje v štýle: „Hej, v pohode, som tu pre teba,“ tak sa človek cíti bezpečne.

Samozrejme, pomohli aj náhodní ľudia na internete, s ktorými sme zdieľali podobné príbehy. Pozeral som videá a začal som si uvedomovať veľa vecí o sebe. Tiež mám pocit, že som veľa animoval, bol som zavretý sám so sebou a mal som teda čas a priestor rozmýšľať a nejak si to preukladať v hlave.

Samotný film bol pre mňa ozdravným procesom, poslednou bodkou. Najviac mi asi pomohlo okolie. Jednoducho stačilo, že som mal okolo seba ľudí, ktorým som sa mohol zdôveriť. Najprv to boli kamaráti a až následne som to povedal rodičom. Tie reakcie ľudí veľmi pomôžu – je to ťažká téma a keď na to niekto reaguje v štýle: „Hej, v pohode, som tu pre teba,“ tak sa človek cíti bezpečne.

Samozrejme, pomohli aj náhodní ľudia na internete, s ktorými sme zdieľali podobné príbehy. Pozeral som videá a začal som si uvedomovať veľa vecí o sebe. Tiež mám pocit, že som veľa animoval, bol som zavretý sám so sebou a mal som teda čas a priestor rozmýšľať a nejak si to preukladať v hlave.

Ďalej si napísal, že groomera nepostihli žiadne následky za to, čo ti spôsobil. Aké by, podľa teba, mali byť?

Ďalej si napísal, že groomera nepostihli žiadne následky za to, čo ti spôsobil. Aké by, podľa teba, mali byť?

Celá situácia je komplikovaná, keďže často ide o ľudí zo zahraničia. Právne sa to rieši veľmi ťažko. Ten druhý človek môže argumentovať, že sa nič nestalo – boli to len obrázky, boli to len texty, fyzicky sa ma nikto nikdy nedotkol. Je veľmi ťažké nastaviť správnu mieru, ktorá by fungovala pre všetkých. Každý človek je iný a niekto, kto je možno sociálne schopnejší, by z toho nemusel byť až taký traumatizovaný ako niekto, kto je citlivá duša.

Celá situácia je komplikovaná, keďže často ide o ľudí zo zahraničia. Právne sa to rieši veľmi ťažko. Ten druhý človek môže argumentovať, že sa nič nestalo – boli to len obrázky, boli to len texty, fyzicky sa ma nikto nikdy nedotkol. Je veľmi ťažké nastaviť správnu mieru, ktorá by fungovala pre všetkých. Každý človek je iný a niekto, kto je možno sociálne schopnejší, by z toho nemusel byť až taký traumatizovaný ako niekto, kto je citlivá duša.

Lenže groomeri si zväčša vyberajú obete, ktoré sú citlivejšie alebo v istom období svojho života zraniteľnejšie. Efektívna môže byť prevencia. Ako by podľa teba mala vyzerať?

Lenže groomeri si zväčša vyberajú obete, ktoré sú citlivejšie alebo v istom období svojho života zraniteľnejšie. Efektívna môže byť prevencia. Ako by podľa teba mala vyzerať?

My sme na škole mali nejakú prevenciu, no problém bol v samotnom opise groomerov alebo nebezpečných ľudí na internete. Ten obraz bol, že je to starý, škaredý, mastný človek, ktorý od teba niečo chce. Taký antagonista, zlý charakter.

Vtedy sa nehovorilo o nejakom roztomilom 19-ročnom človeku, ktorý je navyše za fursonou nejakého zvieratka (antropomorfná zvieracia postava, ktorá reprezentuje svojho tvorcu – pozn. red.). Nenechám sa podvádzať ľuďmi, na ktorých ma už upozornili, no toto bol 19-ročný človek – nie ten starý, škaredý, zlý. Bolo by fajn poukázať na to, že existujú rôzni ľudia, ktorí sú schovaní za profilovou fotkou zvieratka.

My sme na škole mali nejakú prevenciu, no problém bol v samotnom opise groomerov alebo nebezpečných ľudí na internete. Ten obraz bol, že je to starý, škaredý, mastný človek, ktorý od teba niečo chce. Taký antagonista, zlý charakter.

Vtedy sa nehovorilo o nejakom roztomilom 19-ročnom človeku, ktorý je navyše za fursonou nejakého zvieratka (antropomorfná zvieracia postava, ktorá reprezentuje svojho tvorcu – pozn. red.). Nenechám sa podvádzať ľuďmi, na ktorých ma už upozornili, no toto bol 19-ročný človek – nie ten starý, škaredý, zlý. Bolo by fajn poukázať na to, že existujú rôzni ľudia, ktorí sú schovaní za profilovou fotkou zvieratka.

Po ukončení strednej školy si šiel študovať do Zlína – neuvažoval si nad tým, že zostaneš na Slovensku?

Po ukončení strednej školy si šiel študovať do Zlína – neuvažoval si nad tým, že zostaneš na Slovensku?

Predtým, než som šiel do Zlína, chcel som sa dostať na animačnú školu v Dánsku. Podarilo sa mi dostať do druhého kola, tam som potom zazmätkoval a neprešiel som prijímacími pohovormi. Škola v Zlíne bola pre mňa plán B, no zistil som, že nepotrebujem ísť do Dánska, aby som bol kvalitným animátorom. Boli tam typovo rovnakí ľudia, rovnaká atmosféra a povedal som si, že tam zostanem. S výnimkami som si to užil.

Predtým, než som šiel do Zlína, chcel som sa dostať na animačnú školu v Dánsku. Podarilo sa mi dostať do druhého kola, tam som potom zazmätkoval a neprešiel som prijímacími pohovormi. Škola v Zlíne bola pre mňa plán B, no zistil som, že nepotrebujem ísť do Dánska, aby som bol kvalitným animátorom. Boli tam typovo rovnakí ľudia, rovnaká atmosféra a povedal som si, že tam zostanem. S výnimkami som si to užil.

Určite trvalo nejaký čas, kým si v kresbe a animácii našiel svoj vlastný štýl. Čím sa inšpiruješ?

Určite trvalo nejaký čas, kým si v kresbe a animácii našiel svoj vlastný štýl. Čím sa inšpiruješ?

Čím som starší, tým viac mám pocit, že sa neupieram na konkrétnych umelcov. Skôr sú to veci, ktoré často nesúvisia s umením, zväčša je to hudba. Snažím sa nakresliť niečo, čo by znelo ako moja obľúbená pesnička. Niekedy to môže byť aj náhodná grafika na nejakom plagáte. Inokedy zas niečo vytvorím a potrebujem kreovať niečo iné, tak si vezmem svoju starú tvorbu a z nej urobím nejakú deriváciu.

Čím som starší, tým viac mám pocit, že sa neupieram na konkrétnych umelcov. Skôr sú to veci, ktoré často nesúvisia s umením, zväčša je to hudba. Snažím sa nakresliť niečo, čo by znelo ako moja obľúbená pesnička. Niekedy to môže byť aj náhodná grafika na nejakom plagáte. Inokedy zas niečo vytvorím a potrebujem kreovať niečo iné, tak si vezmem svoju starú tvorbu a z nej urobím nejakú deriváciu.

Poďme nazrieť do procesu tvorby animácie. Ako vyzerá?

Poďme nazrieť do procesu tvorby animácie. Ako vyzerá?

Vzniká to veľmi náhodne vo veľmi náhodných časoch a je to taký organizovaný chaos. Stále pracujem do uzávierok a snažím sa to stíhať. Mám také dva stavy. Prvý je, keď potrebujem byť kreatívny a niečo vymyslieť. V druhom to už mám vymyslené, len to potrebujem vyprodukovať. Niekedy sa stane, že mesiace na niečom pracujem, potom to celé zahodím do koša a za jeden deň to prepíšem odznova na niečo skvelé. Tá tvorba je veľmi nevyspytateľná.

No našiel som si spôsoby, ktorými skracujem tú produkčnú časť, a tým pádom mám viac času na tú kreatívnu. Keď robím filmy, začínam nejakým konceptom a myšlienkou. Potom pridám kľúčové slová, detaily a snažím sa to spraviť tak, aby sa tam čo najviac vecí opakovalo v rôznych kontextoch. Robím príbehy a tvorbu, ktorá plynie z mojich skúseností, odpadáva mi teda povinnosť výskumu danej témy. Fun factom je, že akonáhle som počas tvorby filmu BOLAVLK nastoryboardoval uhryznutie psom, v ten istý týždeň ma aj v realite uhryzol pes.

Vzniká to veľmi náhodne vo veľmi náhodných časoch a je to taký organizovaný chaos. Stále pracujem do uzávierok a snažím sa to stíhať. Mám také dva stavy. Prvý je, keď potrebujem byť kreatívny a niečo vymyslieť. V druhom to už mám vymyslené, len to potrebujem vyprodukovať. Niekedy sa stane, že mesiace na niečom pracujem, potom to celé zahodím do koša a za jeden deň to prepíšem odznova na niečo skvelé. Tá tvorba je veľmi nevyspytateľná.

No našiel som si spôsoby, ktorými skracujem tú produkčnú časť, a tým pádom mám viac času na tú kreatívnu. Keď robím filmy, začínam nejakým konceptom a myšlienkou. Potom pridám kľúčové slová, detaily a snažím sa to spraviť tak, aby sa tam čo najviac vecí opakovalo v rôznych kontextoch. Robím príbehy a tvorbu, ktorá plynie z mojich skúseností, odpadáva mi teda povinnosť výskumu danej témy. Fun factom je, že akonáhle som počas tvorby filmu BOLAVLK nastoryboardoval uhryznutie psom, v ten istý týždeň ma aj v realite uhryzol pes.

Tvoj bakalársky film Vodné útvary opisuje existenčnú krízu hlavného hrdinu Lake-a. Keď sa hlavnej postavy kamarát Mac, ktorý sa už kúpe v jazere, opýta, na čo čaká, Lake odpovedá: „Na operáciu hrudníka“. Znamená to, že si podstúpil tranzíciu?

Tvoj bakalársky film Vodné útvary opisuje existenčnú krízu hlavného hrdinu Lake-a. Keď sa hlavnej postavy kamarát Mac, ktorý sa už kúpe v jazere, opýta, na čo čaká, Lake odpovedá: „Na operáciu hrudníka“. Znamená to, že si podstúpil tranzíciu?

Tak spolovice. Začal som s tou medikálnou a potom sa na Slovensku rozbehol strašný chaos so zákonmi. Moja rodina nie je až tak veľmi akceptujúca, tak som to prestal riešiť. Možno sa k tomu jedného dňa vrátim, ale momentálne to nie je nejako vysoko v mojich prioritách.

Tak spolovice. Začal som s tou medikálnou a potom sa na Slovensku rozbehol strašný chaos so zákonmi. Moja rodina nie je až tak veľmi akceptujúca, tak som to prestal riešiť. Možno sa k tomu jedného dňa vrátim, ale momentálne to nie je nejako vysoko v mojich prioritách.

Transrodová žena Nina Beňová v podcaste TransFér povedala, že sama mala „milión otázok“ o svojej rodovej identite, nieto, že by o nej ešte presviedčala doktora. Aké bolo to tvoje hľadanie rodovej identity?

Transrodová žena Nina Beňová v podcaste TransFér povedala, že sama mala „milión otázok“ o svojej rodovej identite, nieto, že by o nej ešte presviedčala doktora. Aké bolo to tvoje hľadanie rodovej identity?

U mňa to šlo postupne. Zisťoval som, že mi nevyhovuje moja identita. Skúšal som rôzne „nálepky“, až kým som sa dopracoval k tomu, že som priemerný transrodový muž. Prestal som to riešiť, lebo akosi ani na to nebol čas. Keď som riešil tranzíciu, diskutovalo sa aj o tom, či s tým nejak nesúvisia moje skúsenosti s groomingom. Mám pocit, že ma to len rozhodilo a vrátilo ma to pár rokov dozadu. Kládol som si otázku: „Cítim sa takto len preto, že som prežil niečo traumatické?“. Momentálne sa snažím žiť tak, ako sa cítim komfortne.

U mňa to šlo postupne. Zisťoval som, že mi nevyhovuje moja identita. Skúšal som rôzne „nálepky“, až kým som sa dopracoval k tomu, že som priemerný transrodový muž. Prestal som to riešiť, lebo akosi ani na to nebol čas. Keď som riešil tranzíciu, diskutovalo sa aj o tom, či s tým nejak nesúvisia moje skúsenosti s groomingom. Mám pocit, že ma to len rozhodilo a vrátilo ma to pár rokov dozadu. Kládol som si otázku: „Cítim sa takto len preto, že som prežil niečo traumatické?“. Momentálne sa snažím žiť tak, ako sa cítim komfortne.

Na sociálnej sieti si písal, že film Vodné útvary, inšpirovaný touto tvojou skúsenosťou, nemal až takú veľkú odozvu na škole, no na internete má cez milión videní a stovky komentárov.

Na sociálnej sieti si písal, že film Vodné útvary, inšpirovaný touto tvojou skúsenosťou, nemal až takú veľkú odozvu na škole, no na internete má cez milión videní a stovky komentárov.

Film som urobil ešte predtým, než som na škole spravil coming out. Z filmu boli síce nadšení, no dlho sme sa pri ňom nezastavovali. Vôbec to neberiem za zlé, ale bolo to zvláštne – dokončiť film a hneď ho dať do zásuvky, tak som ho zverejnil. Na internete prišla tá odozva vďaka filmu BOLAVLK, pretože keď som prvýkrát uverejnil Vodné útvary, zaujalo to pár tisíc ľudí. Keď som dokončil BOLAVLK, plánoval som skončiť s animáciou a venovať sa programovaniu a dizajnu hier. Akonáhle som si povedal, že končím, prišlo mi na sociálne siete mnoho nových ľudí. Za pozitívne reakcie som vďačný, no vôbec som ich nečakal.

Film som urobil ešte predtým, než som na škole spravil coming out. Z filmu boli síce nadšení, no dlho sme sa pri ňom nezastavovali. Vôbec to neberiem za zlé, ale bolo to zvláštne – dokončiť film a hneď ho dať do zásuvky, tak som ho zverejnil. Na internete prišla tá odozva vďaka filmu BOLAVLK, pretože keď som prvýkrát uverejnil Vodné útvary, zaujalo to pár tisíc ľudí. Keď som dokončil BOLAVLK, plánoval som skončiť s animáciou a venovať sa programovaniu a dizajnu hier. Akonáhle som si povedal, že končím, prišlo mi na sociálne siete mnoho nových ľudí. Za pozitívne reakcie som vďačný, no vôbec som ich nečakal.

Teraz programovanie študuješ. Ako to vidíš s animovanou tvorbou v budúcnosti?

Teraz programovanie študuješ. Ako to vidíš s animovanou tvorbou v budúcnosti?

Animovať budem, keď na to budem mať dôvod. Mám pocit, že som BOLAVLK-om vyčerpal všetky svoje nápady a už mi žiadne nezvýšili. Teraz si idem odžiť realitu, aby som mal znova nové námety.

Animovať budem, keď na to budem mať dôvod. Mám pocit, že som BOLAVLK-om vyčerpal všetky svoje nápady a už mi žiadne nezvýšili. Teraz si idem odžiť realitu, aby som mal znova nové námety.