Apolonia, Apolonia: Dôvera ako kľúč k absolútnemu obnaženiu

“No motif has caught my eye like her.”

“No motif has caught my eye like her.”

Odvaha, rebélia či feministická priebojnosť definovali prostredie parížskeho divadla Lavoir Moderne Parisien, kde Apolonia vyrastala. Rodičia jej život dokumentovali už od samotného začiatku – od momentu počatia cez pôrod až po prvé roky života. Apolonia teda od detstva vyrastá pred kamerou, v komunite umelcov a v aktivistickej atmosfére divadla. Prvú časť filmu tak strávime s Apoloniou v prostredí divadla, kde poskytuje azyl osobnostiam kultúrneho sveta. Spoznávame jej najbližšiu osobu, Oksahu Shachko, predstaviteľku feministického hnutia FEMEN, ktorú za radikálny aktivizmus vyhostili z rodnej Ukrajiny.

Odvaha, rebélia či feministická priebojnosť definovali prostredie parížskeho divadla Lavoir Moderne Parisien, kde Apolonia vyrastala. Rodičia jej život dokumentovali už od samotného začiatku – od momentu počatia cez pôrod až po prvé roky života. Apolonia teda od detstva vyrastá pred kamerou, v komunite umelcov a v aktivistickej atmosfére divadla. Prvú časť filmu tak strávime s Apoloniou v prostredí divadla, kde poskytuje azyl osobnostiam kultúrneho sveta. Spoznávame jej najbližšiu osobu, Oksahu Shachko, predstaviteľku feministického hnutia FEMEN, ktorú za radikálny aktivizmus vyhostili z rodnej Ukrajiny.

K otázkam produkcie umenia

K otázkam produkcie umenia

V priebehu filmu vnímame snahu Apolonie kariérne uspieť a umelecky sa presadiť. Navštevujeme s ňou prestížnu školu Beaux – Arts de Paris, vnímame umelecké krízy spolu s hľadaním autentického maliarskeho štýlu. Zaužívanými očakávaniami umeleckej obce sa však nenechá rozhodiť. Vyhľadáva príležitosti aj mimo Európy, neúspešne v New Yorku, viac-menej úspešne v Los Angeles. Stretáva sa so Stefanom Schimkowitzom, renomovaným manažérom súčasných umelcov, ktorý od nej očakáva nadmernú produkciu diel.

,,I’m an industrial product now,‘‘ reflektuje Apolonia, keď ju Lea sníma v ateliéri. Záleží dnes viac na množstve či na obsahu? Maliarka sa pred kamerou nebojí priznať beznádej či pochybnosť o vlastnom potenciáli. Apolonia sa síce do Paríža vráti úspešnejšia, no rezignovaná v otázke hľadania úspechu a monetizácie vo svete umenia. Napriek tomu tvorí s pocitom oslobodenia, reflektuje nespravodlivé, často až mizogýnne hodnotenie mužov: ,,I wonder if a male artist got this type of feedback.‘‘

V priebehu filmu vnímame snahu Apolonie kariérne uspieť a umelecky sa presadiť. Navštevujeme s ňou prestížnu školu Beaux – Arts de Paris, vnímame umelecké krízy spolu s hľadaním autentického maliarskeho štýlu. Zaužívanými očakávaniami umeleckej obce sa však nenechá rozhodiť. Vyhľadáva príležitosti aj mimo Európy, neúspešne v New Yorku, viac-menej úspešne v Los Angeles. Stretáva sa so Stefanom Schimkowitzom, renomovaným manažérom súčasných umelcov, ktorý od nej očakáva nadmernú produkciu diel.

,,I’m an industrial product now,‘‘ reflektuje Apolonia, keď ju Lea sníma v ateliéri. Záleží dnes viac na množstve či na obsahu? Maliarka sa pred kamerou nebojí priznať beznádej či pochybnosť o vlastnom potenciáli. Apolonia sa síce do Paríža vráti úspešnejšia, no rezignovaná v otázke hľadania úspechu a monetizácie vo svete umenia. Napriek tomu tvorí s pocitom oslobodenia, reflektuje nespravodlivé, často až mizogýnne hodnotenie mužov: ,,I wonder if a male artist got this type of feedback.‘‘

Silné puto ako kľúč

Silné puto ako kľúč

Výraznou rovinou vo filme je dôvera medzi Apoloniou a režisérkou. Obe sa v priebehu dokumentu zbližujú, otvárajú sa sebe navzájom. Vidíme ich v rôznych životných fázach, no autorkina fascinácia Apoloniou zostáva rovnaká. Kamerou však nikdy nenarušuje jej súkromie, z filmu priam sála úprimná otvorenosť a autenticita. Dôležitou súčasťou je aj zdieľanie surových pocitov režisérky, kedy ju vidíme pred kamerou po náročnom pôrode prvého dieťaťa. Aj v týchto ťažkých chvíľach sú s Apoloniou v kontakte aspoň telefonicky, vďaka čomu intenzívne vnímame ich blízkosť.

Časozberná snímka Apolonia, Apolonia je obdivuhodnou ukážkou dokumentárnej tvorby, ktorá si jednoznačne vyžaduje maximálnu trpezlivosť. Kľúčom je vzájomná blízkosť a dôvera medzi režisérkou a protagonistkou, ktoré sa pred kamerou obe odhaľujú. Autorka Lea Glob si zaslúži pozornosť, pretože sa jej podarilo zachytiť život samotný, a to vo viacerých rovinách – v jeho odvahe, autenticite, ráznosti, dobrote a v konečnom dôsledku aj vo veľkej láske k umeniu ako takému.

Výraznou rovinou vo filme je dôvera medzi Apoloniou a režisérkou. Obe sa v priebehu dokumentu zbližujú, otvárajú sa sebe navzájom. Vidíme ich v rôznych životných fázach, no autorkina fascinácia Apoloniou zostáva rovnaká. Kamerou však nikdy nenarušuje jej súkromie, z filmu priam sála úprimná otvorenosť a autenticita. Dôležitou súčasťou je aj zdieľanie surových pocitov režisérky, kedy ju vidíme pred kamerou po náročnom pôrode prvého dieťaťa. Aj v týchto ťažkých chvíľach sú s Apoloniou v kontakte aspoň telefonicky, vďaka čomu intenzívne vnímame ich blízkosť.

Časozberná snímka Apolonia, Apolonia je obdivuhodnou ukážkou dokumentárnej tvorby, ktorá si jednoznačne vyžaduje maximálnu trpezlivosť. Kľúčom je vzájomná blízkosť a dôvera medzi režisérkou a protagonistkou, ktoré sa pred kamerou obe odhaľujú. Autorka Lea Glob si zaslúži pozornosť, pretože sa jej podarilo zachytiť život samotný, a to vo viacerých rovinách – v jeho odvahe, autenticite, ráznosti, dobrote a v konečnom dôsledku aj vo veľkej láske k umeniu ako takému.

“No motif has caught my eye like her.”

“No motif has caught my eye like her.”

Odvaha, rebélia či feministická priebojnosť definovali prostredie parížskeho divadla Lavoir Moderne Parisien, kde Apolonia vyrastala. Rodičia jej život dokumentovali už od samotného začiatku – od momentu počatia cez pôrod až po prvé roky života. Apolonia teda od detstva vyrastá pred kamerou, v komunite umelcov a v aktivistickej atmosfére divadla. Prvú časť filmu tak strávime s Apoloniou v prostredí divadla, kde poskytuje azyl osobnostiam kultúrneho sveta. Spoznávame jej najbližšiu osobu, Oksahu Shachko, predstaviteľku feministického hnutia FEMEN, ktorú za radikálny aktivizmus vyhostili z rodnej Ukrajiny.

Odvaha, rebélia či feministická priebojnosť definovali prostredie parížskeho divadla Lavoir Moderne Parisien, kde Apolonia vyrastala. Rodičia jej život dokumentovali už od samotného začiatku – od momentu počatia cez pôrod až po prvé roky života. Apolonia teda od detstva vyrastá pred kamerou, v komunite umelcov a v aktivistickej atmosfére divadla. Prvú časť filmu tak strávime s Apoloniou v prostredí divadla, kde poskytuje azyl osobnostiam kultúrneho sveta. Spoznávame jej najbližšiu osobu, Oksahu Shachko, predstaviteľku feministického hnutia FEMEN, ktorú za radikálny aktivizmus vyhostili z rodnej Ukrajiny.

K otázkam produkcie umenia

K otázkam produkcie umenia

V priebehu filmu vnímame snahu Apolonie kariérne uspieť a umelecky sa presadiť. Navštevujeme s ňou prestížnu školu Beaux – Arts de Paris, vnímame umelecké krízy spolu s hľadaním autentického maliarskeho štýlu. Zaužívanými očakávaniami umeleckej obce sa však nenechá rozhodiť. Vyhľadáva príležitosti aj mimo Európy, neúspešne v New Yorku, viac-menej úspešne v Los Angeles. Stretáva sa so Stefanom Schimkowitzom, renomovaným manažérom súčasných umelcov, ktorý od nej očakáva nadmernú produkciu diel.

,,I’m an industrial product now,‘‘ reflektuje Apolonia, keď ju Lea sníma v ateliéri. Záleží dnes viac na množstve či na obsahu? Maliarka sa pred kamerou nebojí priznať beznádej či pochybnosť o vlastnom potenciáli. Apolonia sa síce do Paríža vráti úspešnejšia, no rezignovaná v otázke hľadania úspechu a monetizácie vo svete umenia. Napriek tomu tvorí s pocitom oslobodenia, reflektuje nespravodlivé, často až mizogýnne hodnotenie mužov: ,,I wonder if a male artist got this type of feedback.‘‘

V priebehu filmu vnímame snahu Apolonie kariérne uspieť a umelecky sa presadiť. Navštevujeme s ňou prestížnu školu Beaux – Arts de Paris, vnímame umelecké krízy spolu s hľadaním autentického maliarskeho štýlu. Zaužívanými očakávaniami umeleckej obce sa však nenechá rozhodiť. Vyhľadáva príležitosti aj mimo Európy, neúspešne v New Yorku, viac-menej úspešne v Los Angeles. Stretáva sa so Stefanom Schimkowitzom, renomovaným manažérom súčasných umelcov, ktorý od nej očakáva nadmernú produkciu diel.

,,I’m an industrial product now,‘‘ reflektuje Apolonia, keď ju Lea sníma v ateliéri. Záleží dnes viac na množstve či na obsahu? Maliarka sa pred kamerou nebojí priznať beznádej či pochybnosť o vlastnom potenciáli. Apolonia sa síce do Paríža vráti úspešnejšia, no rezignovaná v otázke hľadania úspechu a monetizácie vo svete umenia. Napriek tomu tvorí s pocitom oslobodenia, reflektuje nespravodlivé, často až mizogýnne hodnotenie mužov: ,,I wonder if a male artist got this type of feedback.‘‘

Silné puto ako kľúč

Silné puto ako kľúč

Výraznou rovinou vo filme je dôvera medzi Apoloniou a režisérkou. Obe sa v priebehu dokumentu zbližujú, otvárajú sa sebe navzájom. Vidíme ich v rôznych životných fázach, no autorkina fascinácia Apoloniou zostáva rovnaká. Kamerou však nikdy nenarušuje jej súkromie, z filmu priam sála úprimná otvorenosť a autenticita. Dôležitou súčasťou je aj zdieľanie surových pocitov režisérky, kedy ju vidíme pred kamerou po náročnom pôrode prvého dieťaťa. Aj v týchto ťažkých chvíľach sú s Apoloniou v kontakte aspoň telefonicky, vďaka čomu intenzívne vnímame ich blízkosť.

Časozberná snímka Apolonia, Apolonia je obdivuhodnou ukážkou dokumentárnej tvorby, ktorá si jednoznačne vyžaduje maximálnu trpezlivosť. Kľúčom je vzájomná blízkosť a dôvera medzi režisérkou a protagonistkou, ktoré sa pred kamerou obe odhaľujú. Autorka Lea Glob si zaslúži pozornosť, pretože sa jej podarilo zachytiť život samotný, a to vo viacerých rovinách – v jeho odvahe, autenticite, ráznosti, dobrote a v konečnom dôsledku aj vo veľkej láske k umeniu ako takému.

Výraznou rovinou vo filme je dôvera medzi Apoloniou a režisérkou. Obe sa v priebehu dokumentu zbližujú, otvárajú sa sebe navzájom. Vidíme ich v rôznych životných fázach, no autorkina fascinácia Apoloniou zostáva rovnaká. Kamerou však nikdy nenarušuje jej súkromie, z filmu priam sála úprimná otvorenosť a autenticita. Dôležitou súčasťou je aj zdieľanie surových pocitov režisérky, kedy ju vidíme pred kamerou po náročnom pôrode prvého dieťaťa. Aj v týchto ťažkých chvíľach sú s Apoloniou v kontakte aspoň telefonicky, vďaka čomu intenzívne vnímame ich blízkosť.

Časozberná snímka Apolonia, Apolonia je obdivuhodnou ukážkou dokumentárnej tvorby, ktorá si jednoznačne vyžaduje maximálnu trpezlivosť. Kľúčom je vzájomná blízkosť a dôvera medzi režisérkou a protagonistkou, ktoré sa pred kamerou obe odhaľujú. Autorka Lea Glob si zaslúži pozornosť, pretože sa jej podarilo zachytiť život samotný, a to vo viacerých rovinách – v jeho odvahe, autenticite, ráznosti, dobrote a v konečnom dôsledku aj vo veľkej láske k umeniu ako takému.