Tereza Kubincová: Prajem si, aby boli predstavenia pre ľudí s PAS bežnou praxou

Odkedy sa venujete téme inklúzie a ako ste sa k nej dostali?

Odkedy sa venujete téme inklúzie a ako ste sa k nej dostali?

Moja spolužiačka na strednej škole natáčala dokumentárny film o chlapcovi na spektre autizmu a ja som v tom čase písala na jej blog a robila rozhovory s ľuďmi, konkrétne s jednou logopedičkou. Takto som sa začala oboznamovať s témou.  O rok neskôr som dostala ponuku na spoluprácu s občianskym združením, s ktorým sme tvorili predstavenia pre deti a chodili ich hrávať do škôl. Išlo o interaktívne podujatia. Už vtedy sme sa snažili o inklúziu a začleňovanie znevýhodnených detí medzi ostatné.

Moja spolužiačka na strednej škole natáčala dokumentárny film o chlapcovi na spektre autizmu a ja som v tom čase písala na jej blog a robila rozhovory s ľuďmi, konkrétne s jednou logopedičkou. Takto som sa začala oboznamovať s témou.  O rok neskôr som dostala ponuku na spoluprácu s občianskym združením, s ktorým sme tvorili predstavenia pre deti a chodili ich hrávať do škôl. Išlo o interaktívne podujatia. Už vtedy sme sa snažili o inklúziu a začleňovanie znevýhodnených detí medzi ostatné.

Ako vznikol projekt Citlivo v divadle?

Ako vznikol projekt Citlivo v divadle?

Keď som si hľadala tému na bakalársku prácu, vybrala som si aplikované divadlo. Napadlo mi, že by som mohla skúmať autizmus v divadle a to, ako citlivo k tejto téme pristupujú tvorcovia. Keď som následne robila československý výskum, zistila som, že na Slovensku sme v tejto oblasti stále málo vzdelaní.

Zároveň u nás nemáme dostatočne rozvinutý systém – či už vzdelávací v oblasti inklúzie v školstve, alebo legislatívne nastavený systém podpory v zdravotnej a sociálnej oblasti. Rovnako tu chýbajú inkluzívne formy umenia zamerané na ľudí s poruchou autistického spektra (PAS). Neexistujú napríklad uvoľnené typy predstavení prispôsobené ich potrebám, hoci v zahraničí je to už bežná prax. Tam sú tieto aktivity pevne ukotvené aj v legislatíve, vďaka čomu dobre fungujú. Výskum som realizovala počas štúdia divadelnej kritiky. Keď som zistila, že na Slovensku takáto prax zatiaľ chýba, rozhodla som sa prihlásiť s týmto projektom na magisterské štúdium divadelného manažmentu a začať ho realizovať. Venujem sa mu už dva roky.

Keď som si hľadala tému na bakalársku prácu, vybrala som si aplikované divadlo. Napadlo mi, že by som mohla skúmať autizmus v divadle a to, ako citlivo k tejto téme pristupujú tvorcovia. Keď som následne robila československý výskum, zistila som, že na Slovensku sme v tejto oblasti stále málo vzdelaní.

Zároveň u nás nemáme dostatočne rozvinutý systém – či už vzdelávací v oblasti inklúzie v školstve, alebo legislatívne nastavený systém podpory v zdravotnej a sociálnej oblasti. Rovnako tu chýbajú inkluzívne formy umenia zamerané na ľudí s poruchou autistického spektra (PAS). Neexistujú napríklad uvoľnené typy predstavení prispôsobené ich potrebám, hoci v zahraničí je to už bežná prax. Tam sú tieto aktivity pevne ukotvené aj v legislatíve, vďaka čomu dobre fungujú. Výskum som realizovala počas štúdia divadelnej kritiky. Keď som zistila, že na Slovensku takáto prax zatiaľ chýba, rozhodla som sa prihlásiť s týmto projektom na magisterské štúdium divadelného manažmentu a začať ho realizovať. Venujem sa mu už dva roky.

Predstavili by ste nám jeho činnosť a víziu?

Predstavili by ste nám jeho činnosť a víziu?

Víziou projektu je sprístupniť umenie naozaj všetkým – bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú znevýhodnenie. Snažíme sa o inklúziu v praxi, teda o to, aby sa ľudia bez znevýhodnenia stretávali s ľuďmi so znevýhodnením, konkrétne s poruchou autistického spektra. Keďže na Slovensku zatiaľ nemáme divadlá ani predstavenia prispôsobené ich potrebám, usilujeme sa im priniesť umenie tak, aby mohli zažiť umelecký zážitok bez stresu a bez bariér. Naša činnosť zahŕňa aj vzdelávanie divadelných pracovníkov v oblasti inklúzie ľudí s PAS v divadelnom prostredí. Začali sme úvodnými workshopmi s odborníkmi na tému autizmu, ktoré sme organizovali na divadelnej fakulte VŠMU.

Víziou projektu je sprístupniť umenie naozaj všetkým – bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú znevýhodnenie. Snažíme sa o inklúziu v praxi, teda o to, aby sa ľudia bez znevýhodnenia stretávali s ľuďmi so znevýhodnením, konkrétne s poruchou autistického spektra. Keďže na Slovensku zatiaľ nemáme divadlá ani predstavenia prispôsobené ich potrebám, usilujeme sa im priniesť umenie tak, aby mohli zažiť umelecký zážitok bez stresu a bez bariér. Naša činnosť zahŕňa aj vzdelávanie divadelných pracovníkov v oblasti inklúzie ľudí s PAS v divadelnom prostredí. Začali sme úvodnými workshopmi s odborníkmi na tému autizmu, ktoré sme organizovali na divadelnej fakulte VŠMU.

Čomu ste sa venovali v rámci týchto workshopov?

Čomu ste sa venovali v rámci týchto workshopov?

Prvý workshop sme absolvovali s behaviorálnou analytičkou Zuzanou Hollou z ABA centra, ktorá nám predstavila tému autizmu. Nie každý totiž presne vie, čo autizmus znamená, a dodnes o ňom koluje množstvo mýtov. Druhý workshop sme realizovali v spolupráci s ACVA – Akademickým centrom pre výskum autizmu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Tam sme sa už konkrétnejšie zamerali na možnosti úprav divadelného prostredia a predstavenia. Posledný workshop viedla pani Oľga Rajcová, liečebná pedagogička z Centra včasnej intervencie v Bratislave. Išlo o prakticky orientované stretnutie, počas ktorého nám priblížila fungovanie zmyslov ľudí s PAS. Mali sme možnosť zažiť ich senzorickú citlivosť takmer na vlastnej koži. Vďaka týmto workshopom sme ako inscenačný tím získali skúsenosti a vedomosti, na základe ktorých sme mohli začať tvoriť inscenáciu. Výsledkom je predstavenie s viac uvoľnenými pravidlami, než je v divadle zvykom.

Prvý workshop sme absolvovali s behaviorálnou analytičkou z ABA centra, ktorá nám predstavila tému autizmu. Nie každý totiž presne vie, čo autizmus znamená, a dodnes o ňom koluje množstvo mýtov. Druhý workshop sme realizovali v spolupráci s ACVO – Akademickým centrom pre výskum autizmu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Tam sme sa už konkrétnejšie zamerali na možnosti úprav divadelného prostredia a predstavenia. Posledný workshop viedla pani Oľga Rajcová, liečebná pedagogička z Centra včasnej intervencie v Bratislave. Išlo o prakticky orientované stretnutie, počas ktorého nám priblížila fungovanie zmyslov ľudí s PAS. Mali sme možnosť zažiť ich senzorickú citlivosť takmer na vlastnej koži. Vďaka týmto workshopom sme ako inscenačný tím získali skúsenosti a vedomosti, na základe ktorých sme mohli začať tvoriť inscenáciu. Výsledkom je predstavenie s viac uvoľnenými pravidlami, než je v divadle zvykom.

Spomenuli ste uvoľnené pravidlá, čím, predpokladám, narážate na relaxed performance. Ide teda o špeciálny typ predstavenia, ktoré funguje na báze inkluzívneho a menej formálneho prostredia. Ako ste postupovali pri jeho vytváraní?

Spomenuli ste uvoľnené pravidlá, čím, predpokladám, narážate na relaxed performance. Ide teda o špeciálny typ predstavenia, ktoré funguje na báze inkluzívneho a menej formálneho prostredia. Ako ste postupovali pri jeho vytváraní?

Pri príprave predstavenia sme vo veľkej miere pracovali s predvídateľnosťou, pretože ľudia s PAS majú radi, keď vedia, kam idú, ako vyzerá prostredie a čo ich čaká. Priznám sa, že v tomto som im podobná – aj ja mám rada, keď viem, kam idem a čo sa tam bude diať. V spolupráci s filmovou fakultou sme preto vytvorili jednoduchú, ľahko čitateľnú animáciu, ktorá návštevníkov prevedie od privítania a kontroly vstupenky až po odloženie kabátu. Animácia vznikla aj v spolupráci s herečkou Zuzanou Porubjakovou, ktorá k nej nahrala komentár. Okrem toho máme brožúru, ktorá slúži aj ako bulletin a obsahuje kapitolu s podrobnými informáciami. 

Tiež sme sa snažili prispôsobiť zvukové a svetelné podmienky. Keďže ľudia s PAS bývajú často hypersenzitívni, v predstavení sa nenachádza hlasná hudba ani výrazný hluk. Herci síce kričia, no na túto skutočnosť vopred upozorňujeme v brožúre s tým, že ide o herecký prejav a diváci sa nemusia ničoho báť. Čo sa týka osvetlenia, počas predstavenia nikdy nenastane úplná tma ani sa nepoužívajú stroboskopické efekty. Zároveň máme vyškolený personál – študentky špeciálnej pedagogiky z Univerzity Komenského, ktoré sú pripravené pomôcť s orientáciou alebo akoukoľvek inou situáciou.

Pri príprave predstavenia sme vo veľkej miere pracovali s predvídateľnosťou, pretože ľudia s PAS majú radi, keď vedia, kam idú, ako vyzerá prostredie a čo ich čaká. Priznám sa, že v tomto som im podobná – aj ja mám rada, keď viem, kam idem a čo sa tam bude diať. V spolupráci s filmovou fakultou sme preto vytvorili jednoduchú, ľahko čitateľnú animáciu, ktorá návštevníkov prevedie od privítania a kontroly vstupenky až po odloženie kabátu. Animácia vznikla aj v spolupráci s herečkou Zuzanou Porubjakovou, ktorá k nej nahrala komentár. Okrem toho máme brožúru, ktorá slúži aj ako bulletin a obsahuje kapitolu s podrobnými informáciami. 

Tiež sme sa snažili prispôsobiť zvukové a svetelné podmienky. Keďže ľudia s PAS bývajú často hypersenzitívni, v predstavení sa nenachádza hlasná hudba ani výrazný hluk. Herci síce kričia, no na túto skutočnosť vopred upozorňujeme v brožúre s tým, že ide o herecký prejav a diváci sa nemusia ničoho báť. Čo sa týka osvetlenia, počas predstavenia nikdy nenastane úplná tma ani sa nepoužívajú stroboskopické efekty. Zároveň máme vyškolený personál – študentky špeciálnej pedagogiky z Univerzity Komenského, ktoré sú pripravené pomôcť s orientáciou alebo akoukoľvek inou situáciou.

Čo si môžeme predstaviť pod uvoľnenými pravidlami v divadle?

Čo si môžeme predstaviť pod uvoľnenými pravidlami v divadle?

Napríklad voľný pohyb v priestore. Je úplne v poriadku, ak bude ktokoľvek potrebovať odísť zo sály alebo sa do nej neskôr vrátiť. K dispozícii máme aj senzorickú miestnosť, ktorá sa nachádza vedľa hracej sály. Je vybavená tulivakmi a rôznymi senzorickými pomôckami. Ide o antistresový a relaxačný priestor, kde si môžu návštevníci oddýchnuť, ak sa počas predstavenia budú cítiť prestimulovaní.

Napríklad voľný pohyb v priestore. Je úplne v poriadku, ak bude ktokoľvek potrebovať odísť zo sály alebo sa do nej neskôr vrátiť. K dispozícii máme aj senzorickú miestnosť, ktorá sa nachádza vedľa hracej sály. Je vybavená tulivakmi a rôznymi senzorickými pomôckami. Ide o antistresový a relaxačný priestor, kde si môžu návštevníci oddýchnuť, ak sa počas predstavenia budú cítiť prestimulovaní.

Spomenuli ste, že produkcia podujatia sa líšila aj tým, že všetci, ktorí sa podieľali na inscenácii, či už herci alebo scénografi, museli absolvovať workshopy s odborníkmi na autizmus. Čím iným ešte sa produkcia líšila od produkcie bežného divadelného predstavenia?

Spomenuli ste, že produkcia podujatia sa líšila aj tým, že všetci, ktorí sa podielali na inscenácii predstavenia, či už herci alebo scénografi, museli absolvovať workshopy s odborníkmi na autizmus. Čím iným ešte sa produkcia líšila od produkcie bežného divadelného predstavenia?

Najmä som musela veľmi intenzívne riešiť priestor. Pri akomkoľvek predstavení je dôležitý, pretože od neho sa odvíjajú ďalšie kroky a celková podoba inscenácie. V tomto prípade to však bolo obzvlášť špecifické, keďže som musela myslieť aj na to, či budeme mať k dispozícii priestor na vytvorenie senzorickej miestnosti – či bude umiestnená na okraji a čiastočne oddelená alebo prepojená s hlavným priestorom.

Napokon sme našli miesto, ktoré je síce prepojené, ale zároveň ponúkame aj odhlučňovacie slúchadlá pre tých, ktorí ich budú potrebovať. Pôvodne sme uvažovali o priestore, ktorý nám ponúkla škola, ten bol však veľmi alternatívny, tmavý a situovaný v podzemí. Hneď som vedela, že nie je vhodný pre tento typ divadla ani pre typ diváka. Potrebovala som, aby bol priestranný, väčší, nie skľučujúci, stiesnený. Zároveň, aby tam bolo dostatok svetla, ale aby sa v prípade potreby dal zatemniť. Používame zatemňovacie závesy, ktoré nám zároveň umožňujú jasne komunikovať, že to, čo robíme, je divadlo. Divákom nielen týmto, ale aj prezliekaním kostýmov priamo na scéne otvorene tlmočíme, že ide o hrané situácie, aby sme ich nezavádzali ani nemiatli.

Najmä som musela veľmi intenzívne riešiť priestor. Pri akomkoľvek predstavení je dôležitý, pretože od neho sa odvíjajú ďalšie kroky a celková podoba inscenácie. V tomto prípade to však bolo obzvlášť špecifické, keďže som musela myslieť aj na to, či budeme mať k dispozícii priestor na vytvorenie senzorickej miestnosti – či bude umiestnená na okraji a čiastočne oddelená alebo prepojená s hlavným priestorom.

Napokon sme našli miesto, ktoré je síce prepojené, ale zároveň ponúkame aj odhlučňovacie slúchadlá pre tých, ktorí ich budú potrebovať. Pôvodne sme uvažovali o priestore, ktorý nám ponúkla škola, ten bol však veľmi alternatívny, tmavý a situovaný v podzemí. Hneď som vedela, že nie je vhodný pre tento typ divadla ani pre typ diváka. Potrebovala som, aby bol priestranný, väčší, nie skľučujúci, stiesnený. Zároveň, aby tam bolo dostatok svetla, ale aby sa v prípade potreby dal zatemniť. Používame zatemňovacie závesy, ktoré nám zároveň umožňujú jasne komunikovať, že to, čo robíme, je divadlo. Divákom tým otvorene tlmočíme, že ide o hrané situácie, aby sme ich nezavádzali ani nemiatli.

Cieľom projektu je vytvoriť metodiku pre budúce inkluzívne projekty v slovenskom divadle. Ako to vnímate na základe svojich skúseností? Majú slovenské divadlá potenciál stať sa inkluzívnejšími?

Cieľom projektu je vytvoriť metodiku pre budúce inkluzívne projekty v slovenskom divadle. Ako to vnímate na základe svojich skúseností? Majú slovenské divadlá potenciál stať sa inkluzívnejšími?

Určite áno. Každé divadlo by malo myslieť aj na znevýhodnené diváctvo. Najmä zriaďované divadlá by podľa mňa mali mať možnosť vyčleniť priestor aj pre inkluzívne formy tvorby. Osobitný dôraz kladiem na ľudí s PAS, pretože aj keď sa – našťastie – venujeme iným formám znevýhodnenia, táto skupina zostáva stále na okraji spoločnosti. V divadle aj mimo neho.

Na projekt Citlivo v divadle nadväzuje aj moja diplomová práca, v ktorej som sa venovala výskumu a hľadaniu inscenačných stratégií využiteľných v praxi. Tie sa nám podarilo aplikovať aj v rámci tohto projektu. Spolu s inscenačným tímom sme tak vytvorili konkrétny koncept a základ metodiky, ktorý môže slúžiť ako východisko pre ďalšie inkluzívne projekty. Ak by o túto metodiku prejavili záujem ďalšie divadlá a rozhodli sa ju implementovať do svojej praxe, vnímala by som to ako naplnenie cieľa celého projektu.

Určite áno. Každé divadlo by malo myslieť aj na znevýhodnené diváctvo. Najmä zriaďované divadlá by podľa mňa mali mať možnosť vyčleniť priestor aj pre inkluzívne formy tvorby. Osobitný dôraz kladiem na ľudí s PAS, pretože aj keď sa – našťastie – venujeme iným formám znevýhodnenia, táto skupina zostáva stále na okraji spoločnosti. V divadle aj mimo neho.

Na projekt Citlivo v divadle nadväzuje aj moja diplomová práca, v ktorej som sa venovala výskumu a hľadaniu inscenačných stratégií využiteľných v praxi. Tie sa nám podarilo aplikovať aj v rámci tohto projektu. Spolu s inscenačným tímom sme tak vytvorili konkrétny koncept a základ metodiky, ktorý môže slúžiť ako východisko pre ďalšie inkluzívne projekty. Ak by o túto metodiku prejavili záujem ďalšie divadlá a rozhodli sa ju implementovať do svojej praxe, vnímala by som to ako naplnenie cieľa celého projektu.

Projekt Citlivo v divadle vznikol do veľkej miery v spolupráci s VŠMU. Sama ste študentkou VŠMU, rovnako tak aj scénografi, dramaturgovia, režisér, a taktiež herci. Ako vznikala skupina, na ktorej stojí predstavenie?

Projekt Citlivo v divadle vznikol do veľkej miery v spolupráci s VŠMU. Sama ste študentkou VŠMU, rovnako tak aj scénografi, dramaturgovia, režisér, a taktiež herci. Ako vznikala skupina, na ktorej stojí predstavenie?

V inscenácii účinkujú dvaja mladí herci – Peťo Teplický a Jakub Hollý. Jakub je 14-ročný chlapec na spektre autizmu, ktorého som našla prostredníctvom ABA centra, keďže jeho mama je jeho zakladateľkou. Peťo Teplický je 16-ročný študent Cirkevného konzervatória v Bratislave. Obaja sa do projektu dostali v podstate náhodou, no lepšiu voľbu som si ani nemohla priať.

Čo sa týka zvyšku inscenačného tímu, ide prevažne o študentov štvrtého ročníka VŠMU. Ako prvého som oslovila režiséra Alexa Mihalíka. Spočiatku bol prekvapený a uvažoval o tom, či je hodný režírovania takéhoto projektu. Keďže však spolupracoval s Divadlom Zrakáč, bolo mi jasné, že má blízko k témam inklúzie a prijatia inakosti, a preto som si vybrala práve jeho. Alex následne oslovil hercov Katerynu Kolisnichenko  a Richarda Hainca, a taktiež autorku textu Nikki Böjtösovú, svoju spolužiačku, ktorá už mala skúsenosti s inkluzívnymi formami divadla. So zvyškom tímu som sa spojila aj vďaka workshopom. Scénografky Bianka Radačovská a Alicia Steinbach Briestenský prišli na jeden z workshopov, po ktorom sme sa oslovili.  Možno to bola náhoda, možno to bolo dané, no podarilo sa nám vytvoriť tím ľudí, ktorí sú k téme citliví a vnímajú ju ako veľmi dôležitú.

V inscenácii účinkujú dvaja mladí herci – Peťo Teplický a Jakub Hollý. Jakub je 14-ročný chlapec na spektre autizmu, ktorého som našla prostredníctvom ABA centra, keďže jeho mama je jeho zakladateľkou. Peťo Teplický je 16-ročný študent cirkevného konzervatória. Obaja sa do projektu dostali v podstate náhodou, no lepšiu voľbu som si ani nemohla priať.

Čo sa týka zvyšku inscenačného tímu, ide prevažne o študentov štvrtého ročníka VŠMU. Ako prvého som oslovila režiséra Alexa Mihalíka. Spočiatku bol prekvapený a uvažoval o tom, či je hodný režírovania takéhoto projektu. Keďže však spolupracoval s divadlom Zrakáč, bolo mi jasné, že má blízko k témam inklúzie a prijatia inakosti, a preto som si vybrala práve jeho. Alex následne oslovil hercov Katku a Richarda.  So zvyškom tímu som sa spojila aj vďaka workshopom. Autorku textu Nikki oslovil Alex ako svoju spolužiačku. Má už skúsenosti s inkluzívnymi formami divadla. Možno to bola náhoda, možno to bolo dané, no podarilo sa nám vytvoriť tím ľudí, ktorí sú k téme citliví a vnímajú ju ako veľmi dôležitú.

Predstavenie Čudná príhoda so psom je dramatizáciou takmer rovnomennej novely Čudná príhoda so psom uprostred noci od britského autora Marka Haddona. Čo podmienilo výber tohto textu pri premýšľaní nad inscenáciou a v čom sa bude prípadne líšiť realizácia predstavenia od predlohy?

Predstavenie Čudná príhoda so psom je dramatizáciou takmer rovnomennej novely Čudná príhoda so psom uprostred noci od britského autora Marka Haddona. Čo podmienilo výber tohto textu pri premýšľaní nad inscenáciou a v čom sa bude prípadne líšiť realizácia predstavenia od predlohy?

Pri výbere titulu som nechala režisérovi a dramaturgičke voľné ruky. Nakoniec Nikki s Alexom zvolili tento text, v ktorom je hlavná postava – podobne ako náš herec – na spektre autizmu. Má Aspergerov syndróm, teda ľahšiu formu autizmu. Ide o veľmi bystrú, sčítanú postavu s analytickým spôsobom uvažovania.

Výber titulu súvisel aj s tým, že sme vedeli, že hlavnú úlohu bude stvárňovať herec na spektre autizmu, hoci to nebola podmienka. Nikki následne text adaptovala a podľa môjho názoru ho „ušila na mieru“ Kubovi. V procese adaptácie sme s ním viedli rozhovory, počas ktorých sme sa rozprávali o rôznych témach. Nikki sa snažila spoznať jeho spôsob premýšľania a reagovania, pýtala sa ho aj na konkrétne situácie z knižnej predlohy. Mnohé repliky postavy Jacoba tak vznikli priamo na základe Jakubových myšlienok a výrokov.

Pri výbere titulu som nechala režisérovi a dramaturgičke voľné ruky. Nakoniec Nikki s Alexom zvolili tento text, v ktorom je hlavná postava – podobne ako náš herec – na spektre autizmu. Má Bergerov syndróm, teda ľahšiu formu autizmu. Ide o veľmi bystrú, sčítanú postavu s analytickým spôsobom uvažovania.

Výber titulu súvisel aj s tým, že sme vedeli, že hlavnú úlohu bude stvárňovať herec na spektre autizmu, hoci to nebola podmienka. Nikki následne text adaptovala a podľa môjho názoru ho „ušila na mieru“ Kubovi. V procese adaptácie sme s ním viedli rozhovory, počas ktorých sme sa rozprávali o rôznych témach. Nikki sa snažila spoznať jeho spôsob premýšľania a reagovania, pýtala sa ho aj na konkrétne situácie z knižnej predlohy. Mnohé repliky postavy Jacoba tak vznikli priamo na základe Jakubových myšlienok a výrokov.

Na uskutočnenie predstavenia sa vám podarilo v kampani na donio.sk vyzbierať potrebné peniaze, a v tejto chvíli, ako spolu robíme rozhovor, je už predstavenie v oboch termínoch vypredané. Ako vnímate odozvu ľudí na projekt?

Na uskutočnenie predstavenia sa vám podarilo v kampani na donio.sk vyzbierať potrebné peniaze, a v tejto chvíli, ako spolu robíme rozhovor, je už predstavenie v oboch termínoch vypredané. Ako vnímate odozvu ľudí na projekt?

Ako výbornú. Teší ma, že projekt neoslovuje len ľudí, ktorí majú s autizmom osobnú alebo odbornú skúsenosť, ale aj širšie publikum. Záujem prejavili naši spolužiaci, ako aj pracovníci školy – zamestnanci či študijné referentky, ktorí sa dokonca zúčastňovali workshopov. Reakcie sú veľmi podporné a vnímavé, hoci mnohí sa zatiaľ na predstavenie nedostali pre obmedzenú kapacitu. Aj preto plánujeme reprízy a verím, že sa nám ich podarí zrealizovať.

Ako výbornú. Teší ma, že projekt neoslovuje len ľudí, ktorí majú s autizmom osobnú alebo odbornú skúsenosť, ale aj širšie publikum. Záujem prejavili naši spolužiaci, ako aj pracovníci školy – zamestnanci či študijné referentky, ktorí sa dokonca zúčastňovali workshopov. Reakcie sú veľmi podporné a vnímavé, hoci mnohí sa zatiaľ na predstavenie nedostali pre obmedzenú kapacitu. Aj preto plánujeme reprízy a verím, že sa nám ich podarí zrealizovať.

Aká je vaša najväčšia ambícia v rámci divadelnej produkcie?

Aká je vaša najväčšia ambícia v rámci divadelnej produkcie?

Myslím si, že už tento projekt bol pre mňa veľkou ambíciou. Doposiaľ som nemala výraznejšiu skúsenosť s divadelnou produkciou, keďže som predtým študovala divadelnú kritiku. Do budúcna si prajem najmä to, aby sa tento typ podujatia podarilo preniesť do bežnej divadelnej praxe a aby ho zaradili do svojho repertoáru aj iné divadlá. A mojou najväčšou ambíciou je, aby úsilie neskončilo iba ako školský projekt, ale aby malo svoje pokračovanie.

Myslím si, že už tento projekt bol pre mňa veľkou ambíciou. Doposiaľ som nemala výraznejšiu skúsenosť s divadelnou produkciou, keďže som predtým študovala divadelnú kritiku. Do budúcna si prajem najmä to, aby sa tento typ podujatia podarilo preniesť do bežnej divadelnej praxe a aby ho zaradili do svojho repertoáru aj iné divadlá. A mojou najväčšou ambíciou je, aby úsilie neskončilo iba ako školský projekt, ale aby malo svoje pokračovanie.

Odkedy sa venujete téme inklúzie a ako ste sa k nej dostali?

Odkedy sa venujete téme inklúzie a ako ste sa k nej dostali?

Moja spolužiačka na strednej škole natáčala dokumentárny film o chlapcovi na spektre autizmu a ja som v tom čase písala na jej blog a robila rozhovory s ľuďmi, konkrétne s jednou logopedičkou. Takto som sa začala oboznamovať s témou.  O rok neskôr som dostala ponuku na spoluprácu s občianskym združením, s ktorým sme tvorili predstavenia pre deti a chodili ich hrávať do škôl. Išlo o interaktívne podujatia. Už vtedy sme sa snažili o inklúziu a začleňovanie znevýhodnených detí medzi ostatné.

Moja spolužiačka na strednej škole natáčala dokumentárny film o chlapcovi na spektre autizmu a ja som v tom čase písala na jej blog a robila rozhovory s ľuďmi, konkrétne s jednou logopedičkou. Takto som sa začala oboznamovať s témou.  O rok neskôr som dostala ponuku na spoluprácu s občianskym združením, s ktorým sme tvorili predstavenia pre deti a chodili ich hrávať do škôl. Išlo o interaktívne podujatia. Už vtedy sme sa snažili o inklúziu a začleňovanie znevýhodnených detí medzi ostatné.

Ako vznikol projekt Citlivo v divadle?

Ako vznikol projekt Citlivo v divadle?

Keď som si hľadala tému na bakalársku prácu, vybrala som si aplikované divadlo. Napadlo mi, že by som mohla skúmať autizmus v divadle a to, ako citlivo k tejto téme pristupujú tvorcovia. Keď som následne robila československý výskum, zistila som, že na Slovensku sme v tejto oblasti stále málo vzdelaní.

Zároveň u nás nemáme dostatočne rozvinutý systém – či už vzdelávací v oblasti inklúzie v školstve, alebo legislatívne nastavený systém podpory v zdravotnej a sociálnej oblasti. Rovnako tu chýbajú inkluzívne formy umenia zamerané na ľudí s poruchou autistického spektra (PAS). Neexistujú napríklad uvoľnené typy predstavení prispôsobené ich potrebám, hoci v zahraničí je to už bežná prax. Tam sú tieto aktivity pevne ukotvené aj v legislatíve, vďaka čomu dobre fungujú. Výskum som realizovala počas štúdia divadelnej kritiky. Keď som zistila, že na Slovensku takáto prax zatiaľ chýba, rozhodla som sa prihlásiť s týmto projektom na magisterské štúdium divadelného manažmentu a začať ho realizovať. Venujem sa mu už dva roky.

Keď som si hľadala tému na bakalársku prácu, vybrala som si aplikované divadlo. Napadlo mi, že by som mohla skúmať autizmus v divadle a to, ako citlivo k tejto téme pristupujú tvorcovia. Keď som následne robila československý výskum, zistila som, že na Slovensku sme v tejto oblasti stále málo vzdelaní.

Zároveň u nás nemáme dostatočne rozvinutý systém – či už vzdelávací v oblasti inklúzie v školstve, alebo legislatívne nastavený systém podpory v zdravotnej a sociálnej oblasti. Rovnako tu chýbajú inkluzívne formy umenia zamerané na ľudí s poruchou autistického spektra (PAS). Neexistujú napríklad uvoľnené typy predstavení prispôsobené ich potrebám, hoci v zahraničí je to už bežná prax. Tam sú tieto aktivity pevne ukotvené aj v legislatíve, vďaka čomu dobre fungujú. Výskum som realizovala počas štúdia divadelnej kritiky. Keď som zistila, že na Slovensku takáto prax zatiaľ chýba, rozhodla som sa prihlásiť s týmto projektom na magisterské štúdium divadelného manažmentu a začať ho realizovať. Venujem sa mu už dva roky.

Predstavili by ste nám jeho činnosť a víziu?

Predstavili by ste nám jeho činnosť a víziu?

Víziou projektu je sprístupniť umenie naozaj všetkým – bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú znevýhodnenie. Snažíme sa o inklúziu v praxi, teda o to, aby sa ľudia bez znevýhodnenia stretávali s ľuďmi so znevýhodnením, konkrétne s poruchou autistického spektra. Keďže na Slovensku zatiaľ nemáme divadlá ani predstavenia prispôsobené ich potrebám, usilujeme sa im priniesť umenie tak, aby mohli zažiť umelecký zážitok bez stresu a bez bariér. Naša činnosť zahŕňa aj vzdelávanie divadelných pracovníkov v oblasti inklúzie ľudí s PAS v divadelnom prostredí. Začali sme úvodnými workshopmi s odborníkmi na tému autizmu, ktoré sme organizovali na divadelnej fakulte VŠMU.

Víziou projektu je sprístupniť umenie naozaj všetkým – bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú znevýhodnenie. Snažíme sa o inklúziu v praxi, teda o to, aby sa ľudia bez znevýhodnenia stretávali s ľuďmi so znevýhodnením, konkrétne s poruchou autistického spektra. Keďže na Slovensku zatiaľ nemáme divadlá ani predstavenia prispôsobené ich potrebám, usilujeme sa im priniesť umenie tak, aby mohli zažiť umelecký zážitok bez stresu a bez bariér. Naša činnosť zahŕňa aj vzdelávanie divadelných pracovníkov v oblasti inklúzie ľudí s PAS v divadelnom prostredí. Začali sme úvodnými workshopmi s odborníkmi na tému autizmu, ktoré sme organizovali na divadelnej fakulte VŠMU.

Čomu ste sa venovali v rámci týchto workshopov?

Čomu ste sa venovali v rámci týchto workshopov?

Prvý workshop sme absolvovali s behaviorálnou analytičkou z ABA centra, ktorá nám predstavila tému autizmu. Nie každý totiž presne vie, čo autizmus znamená, a dodnes o ňom koluje množstvo mýtov. Druhý workshop sme realizovali v spolupráci s ACVO – Akademickým centrom pre výskum autizmu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Tam sme sa už konkrétnejšie zamerali na možnosti úprav divadelného prostredia a predstavenia. Posledný workshop viedla pani Oľga Rajcová, liečebná pedagogička z Centra včasnej intervencie v Bratislave. Išlo o prakticky orientované stretnutie, počas ktorého nám priblížila fungovanie zmyslov ľudí s PAS. Mali sme možnosť zažiť ich senzorickú citlivosť takmer na vlastnej koži. Vďaka týmto workshopom sme ako inscenačný tím získali skúsenosti a vedomosti, na základe ktorých sme mohli začať tvoriť inscenáciu. Výsledkom je predstavenie s viac uvoľnenými pravidlami, než je v divadle zvykom.

Prvý workshop sme absolvovali s behaviorálnou analytičkou Zuzanou Hollou z ABA centra, ktorá nám predstavila tému autizmu. Nie každý totiž presne vie, čo autizmus znamená, a dodnes o ňom koluje množstvo mýtov. Druhý workshop sme realizovali v spolupráci s ACVA – Akademickým centrom pre výskum autizmu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Tam sme sa už konkrétnejšie zamerali na možnosti úprav divadelného prostredia a predstavenia. Posledný workshop viedla pani Oľga Rajcová, liečebná pedagogička z Centra včasnej intervencie v Bratislave. Išlo o prakticky orientované stretnutie, počas ktorého nám priblížila fungovanie zmyslov ľudí s PAS. Mali sme možnosť zažiť ich senzorickú citlivosť takmer na vlastnej koži. Vďaka týmto workshopom sme ako inscenačný tím získali skúsenosti a vedomosti, na základe ktorých sme mohli začať tvoriť inscenáciu. Výsledkom je predstavenie s viac uvoľnenými pravidlami, než je v divadle zvykom.

Spomenuli ste uvoľnené pravidlá, čím, predpokladám, narážate na relaxed performance. Ide teda o špeciálny typ predstavenia, ktoré funguje na báze inkluzívneho a menej formálneho prostredia. Ako ste postupovali pri jeho vytváraní?

Spomenuli ste uvoľnené pravidlá, čím, predpokladám, narážate na relaxed performance. Ide teda o špeciálny typ predstavenia, ktoré funguje na báze inkluzívneho a menej formálneho prostredia. Ako ste postupovali pri jeho vytváraní?

Pri príprave predstavenia sme vo veľkej miere pracovali s predvídateľnosťou, pretože ľudia s PAS majú radi, keď vedia, kam idú, ako vyzerá prostredie a čo ich čaká. Priznám sa, že v tomto som im podobná – aj ja mám rada, keď viem, kam idem a čo sa tam bude diať. V spolupráci s filmovou fakultou sme preto vytvorili jednoduchú, ľahko čitateľnú animáciu, ktorá návštevníkov prevedie od privítania a kontroly vstupenky až po odloženie kabátu. Animácia vznikla aj v spolupráci s herečkou Zuzanou Porubjakovou, ktorá k nej nahrala komentár. Okrem toho máme brožúru, ktorá slúži aj ako bulletin a obsahuje kapitolu s podrobnými informáciami. 

Tiež sme sa snažili prispôsobiť zvukové a svetelné podmienky. Keďže ľudia s PAS bývajú často hypersenzitívni, v predstavení sa nenachádza hlasná hudba ani výrazný hluk. Herci síce kričia, no na túto skutočnosť vopred upozorňujeme v brožúre s tým, že ide o herecký prejav a diváci sa nemusia ničoho báť. Čo sa týka osvetlenia, počas predstavenia nikdy nenastane úplná tma ani sa nepoužívajú stroboskopické efekty. Zároveň máme vyškolený personál – študentky špeciálnej pedagogiky z Univerzity Komenského, ktoré sú pripravené pomôcť s orientáciou alebo akoukoľvek inou situáciou.

Pri príprave predstavenia sme vo veľkej miere pracovali s predvídateľnosťou, pretože ľudia s PAS majú radi, keď vedia, kam idú, ako vyzerá prostredie a čo ich čaká. Priznám sa, že v tomto som im podobná – aj ja mám rada, keď viem, kam idem a čo sa tam bude diať. V spolupráci s filmovou fakultou sme preto vytvorili jednoduchú, ľahko čitateľnú animáciu, ktorá návštevníkov prevedie od privítania a kontroly vstupenky až po odloženie kabátu. Animácia vznikla aj v spolupráci s herečkou Zuzanou Porubjakovou, ktorá k nej nahrala komentár. Okrem toho máme brožúru, ktorá slúži aj ako bulletin a obsahuje kapitolu s podrobnými informáciami. 

Tiež sme sa snažili prispôsobiť zvukové a svetelné podmienky. Keďže ľudia s PAS bývajú často hypersenzitívni, v predstavení sa nenachádza hlasná hudba ani výrazný hluk. Herci síce kričia, no na túto skutočnosť vopred upozorňujeme v brožúre s tým, že ide o herecký prejav a diváci sa nemusia ničoho báť. Čo sa týka osvetlenia, počas predstavenia nikdy nenastane úplná tma ani sa nepoužívajú stroboskopické efekty. Zároveň máme vyškolený personál – študentky špeciálnej pedagogiky z Univerzity Komenského, ktoré sú pripravené pomôcť s orientáciou alebo akoukoľvek inou situáciou.

Čo si môžeme predstaviť pod uvoľnenými pravidlami v divadle?

Čo si môžeme predstaviť pod uvoľnenými pravidlami v divadle?

Napríklad voľný pohyb v priestore. Je úplne v poriadku, ak bude ktokoľvek potrebovať odísť zo sály alebo sa do nej neskôr vrátiť. K dispozícii máme aj senzorickú miestnosť, ktorá sa nachádza vedľa hracej sály. Je vybavená tulivakmi a rôznymi senzorickými pomôckami. Ide o antistresový a relaxačný priestor, kde si môžu návštevníci oddýchnuť, ak sa počas predstavenia budú cítiť prestimulovaní.

Napríklad voľný pohyb v priestore. Je úplne v poriadku, ak bude ktokoľvek potrebovať odísť zo sály alebo sa do nej neskôr vrátiť. K dispozícii máme aj senzorickú miestnosť, ktorá sa nachádza vedľa hracej sály. Je vybavená tulivakmi a rôznymi senzorickými pomôckami. Ide o antistresový a relaxačný priestor, kde si môžu návštevníci oddýchnuť, ak sa počas predstavenia budú cítiť prestimulovaní.

Spomenuli ste, že produkcia podujatia sa líšila aj tým, že všetci, ktorí sa podielali na inscenácii predstavenia, či už herci alebo scénografi, museli absolvovať workshopy s odborníkmi na autizmus. Čím iným ešte sa produkcia líšila od produkcie bežného divadelného predstavenia?

Spomenuli ste, že produkcia podujatia sa líšila aj tým, že všetci, ktorí sa podieľali na inscenácii, či už herci alebo scénografi, museli absolvovať workshopy s odborníkmi na autizmus. Čím iným ešte sa produkcia líšila od produkcie bežného divadelného predstavenia?

Najmä som musela veľmi intenzívne riešiť priestor. Pri akomkoľvek predstavení je dôležitý, pretože od neho sa odvíjajú ďalšie kroky a celková podoba inscenácie. V tomto prípade to však bolo obzvlášť špecifické, keďže som musela myslieť aj na to, či budeme mať k dispozícii priestor na vytvorenie senzorickej miestnosti – či bude umiestnená na okraji a čiastočne oddelená alebo prepojená s hlavným priestorom.

Napokon sme našli miesto, ktoré je síce prepojené, ale zároveň ponúkame aj odhlučňovacie slúchadlá pre tých, ktorí ich budú potrebovať. Pôvodne sme uvažovali o priestore, ktorý nám ponúkla škola, ten bol však veľmi alternatívny, tmavý a situovaný v podzemí. Hneď som vedela, že nie je vhodný pre tento typ divadla ani pre typ diváka. Potrebovala som, aby bol priestranný, väčší, nie skľučujúci, stiesnený. Zároveň, aby tam bolo dostatok svetla, ale aby sa v prípade potreby dal zatemniť. Používame zatemňovacie závesy, ktoré nám zároveň umožňujú jasne komunikovať, že to, čo robíme, je divadlo. Divákom tým otvorene tlmočíme, že ide o hrané situácie, aby sme ich nezavádzali ani nemiatli.

Najmä som musela veľmi intenzívne riešiť priestor. Pri akomkoľvek predstavení je dôležitý, pretože od neho sa odvíjajú ďalšie kroky a celková podoba inscenácie. V tomto prípade to však bolo obzvlášť špecifické, keďže som musela myslieť aj na to, či budeme mať k dispozícii priestor na vytvorenie senzorickej miestnosti – či bude umiestnená na okraji a čiastočne oddelená alebo prepojená s hlavným priestorom.

Napokon sme našli miesto, ktoré je síce prepojené, ale zároveň ponúkame aj odhlučňovacie slúchadlá pre tých, ktorí ich budú potrebovať. Pôvodne sme uvažovali o priestore, ktorý nám ponúkla škola, ten bol však veľmi alternatívny, tmavý a situovaný v podzemí. Hneď som vedela, že nie je vhodný pre tento typ divadla ani pre typ diváka. Potrebovala som, aby bol priestranný, väčší, nie skľučujúci, stiesnený. Zároveň, aby tam bolo dostatok svetla, ale aby sa v prípade potreby dal zatemniť. Používame zatemňovacie závesy, ktoré nám zároveň umožňujú jasne komunikovať, že to, čo robíme, je divadlo. Divákom nielen týmto, ale aj prezliekaním kostýmov priamo na scéne otvorene tlmočíme, že ide o hrané situácie, aby sme ich nezavádzali ani nemiatli.

Cieľom projektu je vytvoriť metodiku pre budúce inkluzívne projekty v slovenskom divadle. Ako to vnímate na základe svojich skúseností? Majú slovenské divadlá potenciál stať sa inkluzívnejšími?

Cieľom projektu je vytvoriť metodiku pre budúce inkluzívne projekty v slovenskom divadle. Ako to vnímate na základe svojich skúseností? Majú slovenské divadlá potenciál stať sa inkluzívnejšími?

Určite áno. Každé divadlo by malo myslieť aj na znevýhodnené diváctvo. Najmä zriaďované divadlá by podľa mňa mali mať možnosť vyčleniť priestor aj pre inkluzívne formy tvorby. Osobitný dôraz kladiem na ľudí s PAS, pretože aj keď sa – našťastie – venujeme iným formám znevýhodnenia, táto skupina zostáva stále na okraji spoločnosti. V divadle aj mimo neho.

Na projekt Citlivo v divadle nadväzuje aj moja diplomová práca, v ktorej som sa venovala výskumu a hľadaniu inscenačných stratégií využiteľných v praxi. Tie sa nám podarilo aplikovať aj v rámci tohto projektu. Spolu s inscenačným tímom sme tak vytvorili konkrétny koncept a základ metodiky, ktorý môže slúžiť ako východisko pre ďalšie inkluzívne projekty. Ak by o túto metodiku prejavili záujem ďalšie divadlá a rozhodli sa ju implementovať do svojej praxe, vnímala by som to ako naplnenie cieľa celého projektu.

Určite áno. Každé divadlo by malo myslieť aj na znevýhodnené diváctvo. Najmä zriaďované divadlá by podľa mňa mali mať možnosť vyčleniť priestor aj pre inkluzívne formy tvorby. Osobitný dôraz kladiem na ľudí s PAS, pretože aj keď sa – našťastie – venujeme iným formám znevýhodnenia, táto skupina zostáva stále na okraji spoločnosti. V divadle aj mimo neho.

Na projekt Citlivo v divadle nadväzuje aj moja diplomová práca, v ktorej som sa venovala výskumu a hľadaniu inscenačných stratégií využiteľných v praxi. Tie sa nám podarilo aplikovať aj v rámci tohto projektu. Spolu s inscenačným tímom sme tak vytvorili konkrétny koncept a základ metodiky, ktorý môže slúžiť ako východisko pre ďalšie inkluzívne projekty. Ak by o túto metodiku prejavili záujem ďalšie divadlá a rozhodli sa ju implementovať do svojej praxe, vnímala by som to ako naplnenie cieľa celého projektu.

Projekt Citlivo v divadle vznikol do veľkej miery v spolupráci s VŠMU. Sama ste študentkou VŠMU, rovnako tak aj scénografi, dramaturgovia, režisér, a taktiež herci. Ako vznikala skupina, na ktorej stojí predstavenie?

Projekt Citlivo v divadle vznikol do veľkej miery v spolupráci s VŠMU. Sama ste študentkou VŠMU, rovnako tak aj scénografi, dramaturgovia, režisér, a taktiež herci. Ako vznikala skupina, na ktorej stojí predstavenie?

V inscenácii účinkujú dvaja mladí herci – Peťo Teplický a Jakub Hollý. Jakub je 14-ročný chlapec na spektre autizmu, ktorého som našla prostredníctvom ABA centra, keďže jeho mama je jeho zakladateľkou. Peťo Teplický je 16-ročný študent cirkevného konzervatória. Obaja sa do projektu dostali v podstate náhodou, no lepšiu voľbu som si ani nemohla priať.

Čo sa týka zvyšku inscenačného tímu, ide prevažne o študentov štvrtého ročníka VŠMU. Ako prvého som oslovila režiséra Alexa Mihalíka. Spočiatku bol prekvapený a uvažoval o tom, či je hodný režírovania takéhoto projektu. Keďže však spolupracoval s divadlom Zrakáč, bolo mi jasné, že má blízko k témam inklúzie a prijatia inakosti, a preto som si vybrala práve jeho. Alex následne oslovil hercov Katku a Richarda.  So zvyškom tímu som sa spojila aj vďaka workshopom. Autorku textu Nikki oslovil Alex ako svoju spolužiačku. Má už skúsenosti s inkluzívnymi formami divadla. Možno to bola náhoda, možno to bolo dané, no podarilo sa nám vytvoriť tím ľudí, ktorí sú k téme citliví a vnímajú ju ako veľmi dôležitú.

V inscenácii účinkujú dvaja mladí herci – Peťo Teplický a Jakub Hollý. Jakub je 14-ročný chlapec na spektre autizmu, ktorého som našla prostredníctvom ABA centra, keďže jeho mama je jeho zakladateľkou. Peťo Teplický je 16-ročný študent Cirkevného konzervatória v Bratislave. Obaja sa do projektu dostali v podstate náhodou, no lepšiu voľbu som si ani nemohla priať.

Čo sa týka zvyšku inscenačného tímu, ide prevažne o študentov štvrtého ročníka VŠMU. Ako prvého som oslovila režiséra Alexa Mihalíka. Spočiatku bol prekvapený a uvažoval o tom, či je hodný režírovania takéhoto projektu. Keďže však spolupracoval s Divadlom Zrakáč, bolo mi jasné, že má blízko k témam inklúzie a prijatia inakosti, a preto som si vybrala práve jeho. Alex následne oslovil hercov Katerynu Kolisnichenko  a Richarda Hainca, a taktiež autorku textu Nikki Böjtösovú, svoju spolužiačku, ktorá už mala skúsenosti s inkluzívnymi formami divadla. So zvyškom tímu som sa spojila aj vďaka workshopom. Scénografky Bianka Radačovská a Alicia Steinbach Briestenský prišli na jeden z workshopov, po ktorom sme sa oslovili.  Možno to bola náhoda, možno to bolo dané, no podarilo sa nám vytvoriť tím ľudí, ktorí sú k téme citliví a vnímajú ju ako veľmi dôležitú.

Predstavenie Čudná príhoda so psom je dramatizáciou takmer rovnomennej novely Čudná príhoda so psom uprostred noci od britského autora Marka Haddona. Čo podmienilo výber tohto textu pri premýšľaní nad inscenáciou a v čom sa bude prípadne líšiť realizácia predstavenia od predlohy?

Predstavenie Čudná príhoda so psom je dramatizáciou takmer rovnomennej novely Čudná príhoda so psom uprostred noci od britského autora Marka Haddona. Čo podmienilo výber tohto textu pri premýšľaní nad inscenáciou a v čom sa bude prípadne líšiť realizácia predstavenia od predlohy?

Pri výbere titulu som nechala režisérovi a dramaturgičke voľné ruky. Nakoniec Nikki s Alexom zvolili tento text, v ktorom je hlavná postava – podobne ako náš herec – na spektre autizmu. Má Bergerov syndróm, teda ľahšiu formu autizmu. Ide o veľmi bystrú, sčítanú postavu s analytickým spôsobom uvažovania.

Výber titulu súvisel aj s tým, že sme vedeli, že hlavnú úlohu bude stvárňovať herec na spektre autizmu, hoci to nebola podmienka. Nikki následne text adaptovala a podľa môjho názoru ho „ušila na mieru“ Kubovi. V procese adaptácie sme s ním viedli rozhovory, počas ktorých sme sa rozprávali o rôznych témach. Nikki sa snažila spoznať jeho spôsob premýšľania a reagovania, pýtala sa ho aj na konkrétne situácie z knižnej predlohy. Mnohé repliky postavy Jacoba tak vznikli priamo na základe Jakubových myšlienok a výrokov.

Pri výbere titulu som nechala režisérovi a dramaturgičke voľné ruky. Nakoniec Nikki s Alexom zvolili tento text, v ktorom je hlavná postava – podobne ako náš herec – na spektre autizmu. Má Aspergerov syndróm, teda ľahšiu formu autizmu. Ide o veľmi bystrú, sčítanú postavu s analytickým spôsobom uvažovania.

Výber titulu súvisel aj s tým, že sme vedeli, že hlavnú úlohu bude stvárňovať herec na spektre autizmu, hoci to nebola podmienka. Nikki následne text adaptovala a podľa môjho názoru ho „ušila na mieru“ Kubovi. V procese adaptácie sme s ním viedli rozhovory, počas ktorých sme sa rozprávali o rôznych témach. Nikki sa snažila spoznať jeho spôsob premýšľania a reagovania, pýtala sa ho aj na konkrétne situácie z knižnej predlohy. Mnohé repliky postavy Jacoba tak vznikli priamo na základe Jakubových myšlienok a výrokov.

Na uskutočnenie predstavenia sa vám podarilo v kampani na donio.sk vyzbierať potrebné peniaze, a v tejto chvíli, ako spolu robíme rozhovor, je už predstavenie v oboch termínoch vypredané. Ako vnímate odozvu ľudí na projekt?

Na uskutočnenie predstavenia sa vám podarilo v kampani na donio.sk vyzbierať potrebné peniaze, a v tejto chvíli, ako spolu robíme rozhovor, je už predstavenie v oboch termínoch vypredané. Ako vnímate odozvu ľudí na projekt?

Ako výbornú. Teší ma, že projekt neoslovuje len ľudí, ktorí majú s autizmom osobnú alebo odbornú skúsenosť, ale aj širšie publikum. Záujem prejavili naši spolužiaci, ako aj pracovníci školy – zamestnanci či študijné referentky, ktorí sa dokonca zúčastňovali workshopov. Reakcie sú veľmi podporné a vnímavé, hoci mnohí sa zatiaľ na predstavenie nedostali pre obmedzenú kapacitu. Aj preto plánujeme reprízy a verím, že sa nám ich podarí zrealizovať.

Ako výbornú. Teší ma, že projekt neoslovuje len ľudí, ktorí majú s autizmom osobnú alebo odbornú skúsenosť, ale aj širšie publikum. Záujem prejavili naši spolužiaci, ako aj pracovníci školy – zamestnanci či študijné referentky, ktorí sa dokonca zúčastňovali workshopov. Reakcie sú veľmi podporné a vnímavé, hoci mnohí sa zatiaľ na predstavenie nedostali pre obmedzenú kapacitu. Aj preto plánujeme reprízy a verím, že sa nám ich podarí zrealizovať.

Aká je vaša najväčšia ambícia v rámci divadelnej produkcie?

Aká je vaša najväčšia ambícia v rámci divadelnej produkcie?

Myslím si, že už tento projekt bol pre mňa veľkou ambíciou. Doposiaľ som nemala výraznejšiu skúsenosť s divadelnou produkciou, keďže som predtým študovala divadelnú kritiku. Do budúcna si prajem najmä to, aby sa tento typ podujatia podarilo preniesť do bežnej divadelnej praxe a aby ho zaradili do svojho repertoáru aj iné divadlá. A mojou najväčšou ambíciou je, aby úsilie neskončilo iba ako školský projekt, ale aby malo svoje pokračovanie.

Myslím si, že už tento projekt bol pre mňa veľkou ambíciou. Doposiaľ som nemala výraznejšiu skúsenosť s divadelnou produkciou, keďže som predtým študovala divadelnú kritiku. Do budúcna si prajem najmä to, aby sa tento typ podujatia podarilo preniesť do bežnej divadelnej praxe a aby ho zaradili do svojho repertoáru aj iné divadlá. A mojou najväčšou ambíciou je, aby úsilie neskončilo iba ako školský projekt, ale aby malo svoje pokračovanie.