Rebeka Bizubová: Film je pre mňa spôsob, ako sa vyrovnať s problémami

Rebeka Bizubová po troch rokov dokumentárnej tvorby na Akadémii umení v Banskej Bystrici, dokončila štúdium v Ateliéri dokumentárneho filmu na VŠMU v Bratislave. Práve tam zrealizovala zmieňovaný dokument s názvom Spoveď, ktorý jej pomáha vyrovnať sa s traumou sexuálneho obťažovania. S filmom navštevuje festivaly po celom svete a aktuálne je v shortliste na študentského Oscara.

V rozhovore vysvetľuje, ako náročné je pre ňu o tejto téme hovoriť pred publikom, ale zároveň, akým spôsobom jej film pomáha pri spracovávaní náročných emócií.

Rebeka Bizubová po troch rokov dokumentárnej tvorby na Akadémii umení v Banskej Bystrici, dokončila štúdium v Ateliéri dokumentárneho filmu na VŠMU v Bratislave. Práve tam zrealizovala zmieňovaný dokument s názvom Spoveď, ktorý jej pomáha vyrovnať sa s traumou sexuálneho obťažovania. S filmom navštevuje festivaly po celom svete a aktuálne je v shortliste na študentského Oscara.

V rozhovore vysvetľuje, ako náročné je pre ňu o tejto téme hovoriť pred publikom, ale zároveň, akým spôsobom jej film pomáha pri spracovávaní náročných emócií.

Prečo si sa rozhodla natočiť Spoveď?

Prečo si sa rozhodla natočiť Spoveď?

Bola som v magisterskom ročníku a musela som niečo natočiť. Zabŕdla som do témy sexuálneho obťažovania a keď som začala robiť rešerše, tak som si uvedomila, že sa mi to stalo tiež. Pretože ja som to úplne vytesnila. Spoveď som chcela natočiť, aby som to povedala mojim rodičom a film bol pre mňa jediný spôsob, akým by som to zvládla.

Bola som v magisterskom ročníku a musela som niečo natočiť. Zabŕdla som do témy sexuálneho obťažovania a keď som začala robiť rešerše, tak som si uvedomila, že sa mi to stalo tiež. Pretože ja som to úplne vytesnila. Spoveď som chcela natočiť, aby som to povedala mojim rodičom a film bol pre mňa jediný spôsob, akým by som to zvládla.

Akým témam si sa vo svojej filmovej tvorbe doposiaľ venovala?

Akým témam si sa vo svojej filmovej tvorbe doposiaľ venovala?

Mám taký spôsob, že ak ma niečo trápi, musím to natočiť a dostanem sa z toho vďaka tomu filmu. Točila som napríklad portrét môjho strýka, ktorý zomrel, s názvom Synobranie. On zomrel rok po tom, ako som sa narodila, ale mojej rodine sa o ňom snívali sny. Takže som zobrala ich sny, ktoré sme zrekonštruovali a spravili z toho poetický film. Aj bakalárku som točila podobne. Skúmala som ako sa moja babka starala o jej mamu, čiže tú transformáciu vzťahu, kedy sa dieťa stará o svoju matku.

Mám taký spôsob, že ak ma niečo trápi, musím to natočiť a dostanem sa z toho vďaka tomu filmu. Točila som napríklad portrét môjho strýka, ktorý zomrel, s názvom Synobranie. On zomrel rok po tom, ako som sa narodila, ale mojej rodine sa o ňom snívali sny. Takže som zobrala ich sny, ktoré sme zrekonštruovali a spravili z toho poetický film. Aj bakalárku som točila podobne. Skúmala som ako sa moja babka starala o jej mamu, čiže tú transformáciu vzťahu, kedy sa dieťa stará o svoju matku.

Spoveď sa pohybuje medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi detstvom a dospelosťou. Prečo bolo pre teba dôležité zobraziť práve tento prechod?

Spoveď sa pohybuje medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi detstvom a dospelosťou. Prečo bolo pre teba dôležité zobraziť práve tento prechod?

Myslím si, že keď sa niečo podobné stane, tak sa to človeka netýka len v tom čase, keď sa mu to deje, ale dotýka sa to každej jednej životnej fázy. On neublížil len mne, ale ublížil všetkému, čomu som verila od detstva. Každý čaká, že ten film bude mať nejaký happy end, že tam budú kvitnúť kvietky, všetko bude super a ja už na to nebudem myslieť, ale ono to neodchádza. Jediná vec, ktorá sa zmení je, že o tom človek povie.

V snímke často odkazuješ k svojmu denníku. Akú úlohu pre teba v procese písania scenáru a celkovej tvorby zohrával?

V snímke často odkazuješ k svojmu denníku. Akú úlohu pre teba v procese písania scenáru a celkovej tvorby zohrával?

Chcela som načrtnúť vzťah mňa a mojej mamky, keďže som ešte nebola pripravená o tom rozprávať. Jediný spôsob, ako to spraviť pre mňa bolo cez denník alebo archívy. Ja si denník píšem asi od ôsmich rokov a teraz už neviem či mne alebo môjmu strihačovi napadlo, aby sme ho dali do filmu. Takže som doniesla denník, čítali sme si všetky strany a nakoniec ich spracovali. Mne sa veci lepšie píšu, než hovoria. Nie som človek, ktorý sa chce niekomu otvárať, skôr napíšem list alebo si píšem do denníka. Je to pre mňa jediný spôsob, ako sa cez to preniesť. Papier toho znesie veľa. Spätne, keď som si denník čítala, tak som svojim pocitom rozumela trochu inak. Aj keď teraz už je ťažké do neho písať, keď je vo filme. Už to nie je také tajomné.

Chcela som načrtnúť vzťah mňa a mojej mamky, keďže som ešte nebola pripravená o tom rozprávať. Jediný spôsob, ako to spraviť pre mňa bolo cez denník alebo archívy. Ja si denník píšem asi od ôsmich rokov a teraz už neviem či mne alebo môjmu strihačovi napadlo, aby sme ho dali do filmu. Takže som doniesla denník, čítali sme si všetky strany a nakoniec ich spracovali. Mne sa veci lepšie píšu, než hovoria. Nie som človek, ktorý sa chce niekomu otvárať, skôr napíšem list alebo si píšem do denníka. Je to pre mňa jediný spôsob, ako sa cez to preniesť. Papier toho znesie veľa. Spätne, keď som si denník čítala, tak som svojim pocitom rozumela trochu inak. Aj keď teraz už je ťažké do neho písať, keď je vo filme. Už to nie je také tajomné.

Vo filme v mnohých záberoch figuruje aj tvoja rodina. Povedala by si, že má blízke okolie vplyv na tvoju tvorbu?

Vo filme v mnohých záberoch figuruje aj tvoja rodina. Povedala by si, že má blízke okolie vplyv na tvoju tvorbu?

Ono sa hovorí, že najťažší film, ktorý môžeš natočiť je ten o svojej rodine. Lenže tým, že sme mali počas bakalárskeho štúdia pandémiu a nemohli sme nikam chodiť, som točila o svojej rodine stále. Oni sú pre mňa vždy podpora. Keď mám dokončený film, robíme si premietania a dávajú mi taký feedback, ako keby som ho púšťala pred profesormi na klauzúrach.

Ono sa hovorí, že najťažší film, ktorý môžeš natočiť je ten o svojej rodine. Lenže tým, že sme mali počas bakalárskeho štúdia pandémiu a nemohli sme nikam chodiť, som točila o svojej rodine stále. Oni sú pre mňa vždy podpora. Keď mám dokončený film, robíme si premietania a dávajú mi taký feedback, ako keby som ho púšťala pred profesormi na klauzúrach.

V Spovedi si rozoberala veľmi náročnú a osobnú tému. Myslíš, že sa ti podarilo spracovať traumatickú časť zo svojho súkromia, no zároveň si od nej udržať odstup?

V Spovedi si rozoberala veľmi náročnú a osobnú tému. Myslíš, že sa ti podarilo spracovať traumatickú časť zo svojho súkromia, no zároveň si od nej udržať odstup?

Na festivaloch je to o niečo náročnejšie, vždy mám vnútorný stres, chuť odtiaľ utiecť, ale chápem, že kvôli niečomu ten film vznikol a kvôli niečomu sa teraz premieta a pre mňa je to zároveň veľká česť. Neznamená to ale, že ma to stále nebolí. Niekedy sa mi od toho podarí odosobniť a vnímam to skôr cez pohľad režisérky, ale keď mám horší deň, tak je to o dosť náročnejšie, hlavne podľa toho, aké otázky z publika na mňa idú. Akurát teraz, keď som boli v Zlíne, som hovorila, že neviem, čo bolo náročnejšie, či ten film točiť, alebo ho každému ukazovať a hovoriť o tom. Pretože ľudia sa pýtajú na všetko a asi zabúdajú na to, že ten človek tu stále je a že som to ja.

Na festivaloch je to o niečo náročnejšie, vždy mám vnútorný stres, chuť odtiaľ utiecť, ale chápem, že kvôli niečomu ten film vznikol a kvôli niečomu sa teraz premieta a pre mňa je to zároveň veľká česť. Neznamená to ale, že ma to stále nebolí. Niekedy sa mi od toho podarí odosobniť a vnímam to skôr cez pohľad režisérky, ale keď mám horší deň, tak je to o dosť náročnejšie, hlavne podľa toho, aké otázky z publika na mňa idú. Akurát teraz, keď som boli v Zlíne, som hovorila, že neviem, čo bolo náročnejšie, či ten film točiť, alebo ho každému ukazovať a hovoriť o tom. Pretože ľudia sa pýtajú na všetko a asi zabúdajú na to, že ten človek tu stále je a že som to ja.

Je podľa teba dôležité mať osobnú skúsenosť s témou, ktorú chceš pred kamerou predstaviť?

Je podľa teba dôležité mať osobnú skúsenosť s témou, ktorú chceš pred kamerou predstaviť?

Nemyslím si, že to je dôležité. Je to iba spôsob, akým to robím ja. Keď mám v sebe nejaký rozkol, nejaký problém, ktorý neviem vyriešiť, riešim to cez film. To neznamená, že takto sa to má robiť, ale takto to robím ja. Je to pre mňa spôsob, ako sa s veľa vecami vyrovnať.

Nemyslím si, že to je dôležité. Je to iba spôsob, akým to robím ja. Keď mám v sebe nejaký rozkol, nejaký problém, ktorý neviem vyriešiť, riešim to cez film. To neznamená, že takto sa to má robiť, ale takto to robím ja. Je to pre mňa spôsob, ako sa s veľa vecami vyrovnať.

Čo pre teba znamenal moment, keď si za Spoveď získala cenu Slnko v sieti?

Čo pre teba znamenal moment, keď si za Spoveď získala cenu Slnko v sieti?

Ja som to nečakala. Viem, že to určite povie každý. Hlavne som najprv ani nevedela, že bol môj film prihlásený, pretože to rieši festivalové oddelenie na škole. Myslela som si, že to vyhrá jeden z hraných filmov, preto som nemala nejaké veľké nádeje, že by vyhral dokument. Ale som za to nesmierne rada, pretože vyhrať Slnko v sieti je podľa mňa takým malým snom každého filmára, ktorý vyjde zo školy. Veľmi som sa tešila.

Ja som to nečakala. Viem, že to určite povie každý. Hlavne som najprv ani nevedela, že bol môj film prihlásený, pretože to rieši festivalové oddelenie na škole. Myslela som si, že to vyhrá jeden z hraných filmov, preto som nemala nejaké veľké nádeje, že by vyhral dokument. Ale som za to nesmierne rada, pretože vyhrať Slnko v sieti je podľa mňa takým malým snom každého filmára, ktorý vyjde zo školy. Veľmi som sa tešila.

Nedávno si ukončila magisterské štúdium v Ateliéri dokumentárnej tvorby na VŠMU. V čom ťa dokázal ateliér posunúť alebo naopak limitovať?

Nedávno si ukončila magisterské štúdium v Ateliéri dokumentárnej tvorby na VŠMU. V čom ťa dokázal ateliér posunúť alebo naopak limitovať?

VŠMU mi dala strašne veľa. Bystrica bola veľmi praktická a tu v Bratislave sme sa skôr zamýšľali nad filozofiou filmu. Mala som tiež silnú oporu v ateliéri Jara Vojteka, keďže sme sa veľa stretávali a mávali konzultácie. Budem na to dobre spomínať aj preto, že som si tam natočila asi najťažší film a profesori vytvorili veľmi dobré prostredie, aby som im dokázala povedať, že sa to stalo aj mne. Som rada, že som zmenila školu a ani nie preto, že by Bystrica bola zlá, ale preto, že na film sa dá pozerať veľa pohľadmi a aj dve školy sú podľa mňa málo. Pretože, čo človek, to nový názor.

VŠMU mi dala strašne veľa. Bystrica bola veľmi praktická a tu v Bratislave sme sa skôr zamýšľali nad filozofiou filmu. Mala som tiež silnú oporu v ateliéri Jara Vojteka, keďže sme sa veľa stretávali a mávali konzultácie. Budem na to dobre spomínať aj preto, že som si tam natočila asi najťažší film a profesori vytvorili veľmi dobré prostredie, aby som im dokázala povedať, že sa to stalo aj mne. Som rada, že som zmenila školu a ani nie preto, že by Bystrica bola zlá, ale preto, že na film sa dá pozerať veľa pohľadmi a aj dve školy sú podľa mňa málo. Pretože, čo človek, to nový názor.

Aké sú tvoje ďalšie plány v rámci filmovej tvorby?

Aké sú tvoje ďalšie plány v rámci filmovej tvorby?

Bola som skoro rok v Česku na stáži a teraz som sa vrátila naspäť na Slovensko. Myslím si, že to mesto, kde bývaš, tvoria ľudia. Mám tu kamarátov a rodinu a bolo jednoduchšie sa vrátiť späť aj keď som dlho rozmýšľala či tam nezostať. Zároveň stále pracujem s tým istým štábom. Môj štáb je odo mňa na VŠMU o dva ročníky nižšie a ozvali sa mi či s nimi nechcem robiť znova. S malou dušičkou som im poslala svoju poviedku a im sa to strašne páčilo. Už sme to natočili a sme vo fáze postprodukcie. Je to krátky komorný hraný film s názvom 315 a ja o strážnikovi, ktorý stráži opustený hotel a snaží sa vyrovnať s traumou. Pohybuje sa v dvoch rovinách – minulosť a prítomnosť. Je to podľa mňa  strašne smiešny film, na to aký je smutný. Ale ja mám rada, keď sú filmy trošku smutné.

Bola som skoro rok v Česku na stáži a teraz som sa vrátila naspäť na Slovensko. Myslím si, že to mesto, kde bývaš, tvoria ľudia. Mám tu kamarátov a rodinu a bolo jednoduchšie sa vrátiť späť aj keď som dlho rozmýšľala či tam nezostať. Zároveň stále pracujem s tým istým štábom. Môj štáb je odo mňa na VŠMU o dva ročníky nižšie a ozvali sa mi či s nimi nechcem robiť znova. S malou dušičkou som im poslala svoju poviedku a im sa to strašne páčilo. Už sme to natočili a sme vo fáze postprodukcie. Je to krátky komorný hraný film s názvom 315 a ja o strážnikovi, ktorý stráži opustený hotel a snaží sa vyrovnať s traumou. Pohybuje sa v dvoch rovinách – minulosť a prítomnosť. Je to podľa mňa  strašne smiešny film, na to aký je smutný. Ale ja mám rada, keď sú filmy trošku smutné.

Rebeka Bizubová po troch rokov dokumentárnej tvorby na Akadémii umení v Banskej Bystrici, dokončila štúdium v Ateliéri dokumentárneho filmu na VŠMU v Bratislave. Práve tam zrealizovala zmieňovaný dokument s názvom Spoveď, ktorý jej pomáha vyrovnať sa s traumou sexuálneho obťažovania. S filmom navštevuje festivaly po celom svete a aktuálne je v shortliste na študentského Oscara.

V rozhovore vysvetľuje, ako náročné je pre ňu o tejto téme hovoriť pred publikom, ale zároveň, akým spôsobom jej film pomáha pri spracovávaní náročných emócií.

Rebeka Bizubová po troch rokov dokumentárnej tvorby na Akadémii umení v Banskej Bystrici, dokončila štúdium v Ateliéri dokumentárneho filmu na VŠMU v Bratislave. Práve tam zrealizovala zmieňovaný dokument s názvom Spoveď, ktorý jej pomáha vyrovnať sa s traumou sexuálneho obťažovania. S filmom navštevuje festivaly po celom svete a aktuálne je v shortliste na študentského Oscara.

V rozhovore vysvetľuje, ako náročné je pre ňu o tejto téme hovoriť pred publikom, ale zároveň, akým spôsobom jej film pomáha pri spracovávaní náročných emócií.

Prečo si sa rozhodla natočiť Spoveď?

Prečo si sa rozhodla natočiť Spoveď?

Bola som v magisterskom ročníku a musela som niečo natočiť. Zabŕdla som do témy sexuálneho obťažovania a keď som začala robiť rešerše, tak som si uvedomila, že sa mi to stalo tiež. Pretože ja som to úplne vytesnila. Spoveď som chcela natočiť, aby som to povedala mojim rodičom a film bol pre mňa jediný spôsob, akým by som to zvládla.

Bola som v magisterskom ročníku a musela som niečo natočiť. Zabŕdla som do témy sexuálneho obťažovania a keď som začala robiť rešerše, tak som si uvedomila, že sa mi to stalo tiež. Pretože ja som to úplne vytesnila. Spoveď som chcela natočiť, aby som to povedala mojim rodičom a film bol pre mňa jediný spôsob, akým by som to zvládla.

Akým témam si sa vo svojej filmovej tvorbe doposiaľ venovala?

Akým témam si sa vo svojej filmovej tvorbe doposiaľ venovala?

Mám taký spôsob, že ak ma niečo trápi, musím to natočiť a dostanem sa z toho vďaka tomu filmu. Točila som napríklad portrét môjho strýka, ktorý zomrel, s názvom Synobranie. On zomrel rok po tom, ako som sa narodila, ale mojej rodine sa o ňom snívali sny. Takže som zobrala ich sny, ktoré sme zrekonštruovali a spravili z toho poetický film. Aj bakalárku som točila podobne. Skúmala som ako sa moja babka starala o jej mamu, čiže tú transformáciu vzťahu, kedy sa dieťa stará o svoju matku.

Mám taký spôsob, že ak ma niečo trápi, musím to natočiť a dostanem sa z toho vďaka tomu filmu. Točila som napríklad portrét môjho strýka, ktorý zomrel, s názvom Synobranie. On zomrel rok po tom, ako som sa narodila, ale mojej rodine sa o ňom snívali sny. Takže som zobrala ich sny, ktoré sme zrekonštruovali a spravili z toho poetický film. Aj bakalárku som točila podobne. Skúmala som ako sa moja babka starala o jej mamu, čiže tú transformáciu vzťahu, kedy sa dieťa stará o svoju matku.

Spoveď sa pohybuje medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi detstvom a dospelosťou. Prečo bolo pre teba dôležité zobraziť práve tento prechod?

Spoveď sa pohybuje medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi detstvom a dospelosťou. Prečo bolo pre teba dôležité zobraziť práve tento prechod?

Myslím si, že keď sa niečo podobné stane, tak sa to človeka netýka len v tom čase, keď sa mu to deje, ale dotýka sa to každej jednej životnej fázy. On neublížil len mne, ale ublížil všetkému, čomu som verila od detstva. Každý čaká, že ten film bude mať nejaký happy end, že tam budú kvitnúť kvietky, všetko bude super a ja už na to nebudem myslieť, ale ono to neodchádza. Jediná vec, ktorá sa zmení je, že o tom človek povie.

V snímke často odkazuješ k svojmu denníku. Akú úlohu pre teba v procese písania scenáru a celkovej tvorby zohrával?

V snímke často odkazuješ k svojmu denníku. Akú úlohu pre teba v procese písania scenáru a celkovej tvorby zohrával?

Chcela som načrtnúť vzťah mňa a mojej mamky, keďže som ešte nebola pripravená o tom rozprávať. Jediný spôsob, ako to spraviť pre mňa bolo cez denník alebo archívy. Ja si denník píšem asi od ôsmich rokov a teraz už neviem či mne alebo môjmu strihačovi napadlo, aby sme ho dali do filmu. Takže som doniesla denník, čítali sme si všetky strany a nakoniec ich spracovali. Mne sa veci lepšie píšu, než hovoria. Nie som človek, ktorý sa chce niekomu otvárať, skôr napíšem list alebo si píšem do denníka. Je to pre mňa jediný spôsob, ako sa cez to preniesť. Papier toho znesie veľa. Spätne, keď som si denník čítala, tak som svojim pocitom rozumela trochu inak. Aj keď teraz už je ťažké do neho písať, keď je vo filme. Už to nie je také tajomné.

Chcela som načrtnúť vzťah mňa a mojej mamky, keďže som ešte nebola pripravená o tom rozprávať. Jediný spôsob, ako to spraviť pre mňa bolo cez denník alebo archívy. Ja si denník píšem asi od ôsmich rokov a teraz už neviem či mne alebo môjmu strihačovi napadlo, aby sme ho dali do filmu. Takže som doniesla denník, čítali sme si všetky strany a nakoniec ich spracovali. Mne sa veci lepšie píšu, než hovoria. Nie som človek, ktorý sa chce niekomu otvárať, skôr napíšem list alebo si píšem do denníka. Je to pre mňa jediný spôsob, ako sa cez to preniesť. Papier toho znesie veľa. Spätne, keď som si denník čítala, tak som svojim pocitom rozumela trochu inak. Aj keď teraz už je ťažké do neho písať, keď je vo filme. Už to nie je také tajomné.

Vo filme v mnohých záberoch figuruje aj tvoja rodina. Povedala by si, že má blízke okolie vplyv na tvoju tvorbu?

Vo filme v mnohých záberoch figuruje aj tvoja rodina. Povedala by si, že má blízke okolie vplyv na tvoju tvorbu?

Ono sa hovorí, že najťažší film, ktorý môžeš natočiť je ten o svojej rodine. Lenže tým, že sme mali počas bakalárskeho štúdia pandémiu a nemohli sme nikam chodiť, som točila o svojej rodine stále. Oni sú pre mňa vždy podpora. Keď mám dokončený film, robíme si premietania a dávajú mi taký feedback, ako keby som ho púšťala pred profesormi na klauzúrach.

Ono sa hovorí, že najťažší film, ktorý môžeš natočiť je ten o svojej rodine. Lenže tým, že sme mali počas bakalárskeho štúdia pandémiu a nemohli sme nikam chodiť, som točila o svojej rodine stále. Oni sú pre mňa vždy podpora. Keď mám dokončený film, robíme si premietania a dávajú mi taký feedback, ako keby som ho púšťala pred profesormi na klauzúrach.

V Spovedi si rozoberala veľmi náročnú a osobnú tému. Myslíš, že sa ti podarilo spracovať traumatickú časť zo svojho súkromia, no zároveň si od nej udržať odstup?

V Spovedi si rozoberala veľmi náročnú a osobnú tému. Myslíš, že sa ti podarilo spracovať traumatickú časť zo svojho súkromia, no zároveň si od nej udržať odstup?

Na festivaloch je to o niečo náročnejšie, vždy mám vnútorný stres, chuť odtiaľ utiecť, ale chápem, že kvôli niečomu ten film vznikol a kvôli niečomu sa teraz premieta a pre mňa je to zároveň veľká česť. Neznamená to ale, že ma to stále nebolí. Niekedy sa mi od toho podarí odosobniť a vnímam to skôr cez pohľad režisérky, ale keď mám horší deň, tak je to o dosť náročnejšie, hlavne podľa toho, aké otázky z publika na mňa idú. Akurát teraz, keď som boli v Zlíne, som hovorila, že neviem, čo bolo náročnejšie, či ten film točiť, alebo ho každému ukazovať a hovoriť o tom. Pretože ľudia sa pýtajú na všetko a asi zabúdajú na to, že ten človek tu stále je a že som to ja.

Na festivaloch je to o niečo náročnejšie, vždy mám vnútorný stres, chuť odtiaľ utiecť, ale chápem, že kvôli niečomu ten film vznikol a kvôli niečomu sa teraz premieta a pre mňa je to zároveň veľká česť. Neznamená to ale, že ma to stále nebolí. Niekedy sa mi od toho podarí odosobniť a vnímam to skôr cez pohľad režisérky, ale keď mám horší deň, tak je to o dosť náročnejšie, hlavne podľa toho, aké otázky z publika na mňa idú. Akurát teraz, keď som boli v Zlíne, som hovorila, že neviem, čo bolo náročnejšie, či ten film točiť, alebo ho každému ukazovať a hovoriť o tom. Pretože ľudia sa pýtajú na všetko a asi zabúdajú na to, že ten človek tu stále je a že som to ja.

Je podľa teba dôležité mať osobnú skúsenosť s témou, ktorú chceš pred kamerou predstaviť?

Je podľa teba dôležité mať osobnú skúsenosť s témou, ktorú chceš pred kamerou predstaviť?

Nemyslím si, že to je dôležité. Je to iba spôsob, akým to robím ja. Keď mám v sebe nejaký rozkol, nejaký problém, ktorý neviem vyriešiť, riešim to cez film. To neznamená, že takto sa to má robiť, ale takto to robím ja. Je to pre mňa spôsob, ako sa s veľa vecami vyrovnať.

Nemyslím si, že to je dôležité. Je to iba spôsob, akým to robím ja. Keď mám v sebe nejaký rozkol, nejaký problém, ktorý neviem vyriešiť, riešim to cez film. To neznamená, že takto sa to má robiť, ale takto to robím ja. Je to pre mňa spôsob, ako sa s veľa vecami vyrovnať.

Čo pre teba znamenal moment, keď si za Spoveď získala cenu Slnko v sieti?

Čo pre teba znamenal moment, keď si za Spoveď získala cenu Slnko v sieti?

Ja som to nečakala. Viem, že to určite povie každý. Hlavne som najprv ani nevedela, že bol môj film prihlásený, pretože to rieši festivalové oddelenie na škole. Myslela som si, že to vyhrá jeden z hraných filmov, preto som nemala nejaké veľké nádeje, že by vyhral dokument. Ale som za to nesmierne rada, pretože vyhrať Slnko v sieti je podľa mňa takým malým snom každého filmára, ktorý vyjde zo školy. Veľmi som sa tešila.

Ja som to nečakala. Viem, že to určite povie každý. Hlavne som najprv ani nevedela, že bol môj film prihlásený, pretože to rieši festivalové oddelenie na škole. Myslela som si, že to vyhrá jeden z hraných filmov, preto som nemala nejaké veľké nádeje, že by vyhral dokument. Ale som za to nesmierne rada, pretože vyhrať Slnko v sieti je podľa mňa takým malým snom každého filmára, ktorý vyjde zo školy. Veľmi som sa tešila.

Nedávno si ukončila magisterské štúdium v Ateliéri dokumentárnej tvorby na VŠMU. V čom ťa dokázal ateliér posunúť alebo naopak limitovať?

Nedávno si ukončila magisterské štúdium v Ateliéri dokumentárnej tvorby na VŠMU. V čom ťa dokázal ateliér posunúť alebo naopak limitovať?

VŠMU mi dala strašne veľa. Bystrica bola veľmi praktická a tu v Bratislave sme sa skôr zamýšľali nad filozofiou filmu. Mala som tiež silnú oporu v ateliéri Jara Vojteka, keďže sme sa veľa stretávali a mávali konzultácie. Budem na to dobre spomínať aj preto, že som si tam natočila asi najťažší film a profesori vytvorili veľmi dobré prostredie, aby som im dokázala povedať, že sa to stalo aj mne. Som rada, že som zmenila školu a ani nie preto, že by Bystrica bola zlá, ale preto, že na film sa dá pozerať veľa pohľadmi a aj dve školy sú podľa mňa málo. Pretože, čo človek, to nový názor.

VŠMU mi dala strašne veľa. Bystrica bola veľmi praktická a tu v Bratislave sme sa skôr zamýšľali nad filozofiou filmu. Mala som tiež silnú oporu v ateliéri Jara Vojteka, keďže sme sa veľa stretávali a mávali konzultácie. Budem na to dobre spomínať aj preto, že som si tam natočila asi najťažší film a profesori vytvorili veľmi dobré prostredie, aby som im dokázala povedať, že sa to stalo aj mne. Som rada, že som zmenila školu a ani nie preto, že by Bystrica bola zlá, ale preto, že na film sa dá pozerať veľa pohľadmi a aj dve školy sú podľa mňa málo. Pretože, čo človek, to nový názor.

Aké sú tvoje ďalšie plány v rámci filmovej tvorby?

Aké sú tvoje ďalšie plány v rámci filmovej tvorby?

Bola som skoro rok v Česku na stáži a teraz som sa vrátila naspäť na Slovensko. Myslím si, že to mesto, kde bývaš, tvoria ľudia. Mám tu kamarátov a rodinu a bolo jednoduchšie sa vrátiť späť aj keď som dlho rozmýšľala či tam nezostať. Zároveň stále pracujem s tým istým štábom. Môj štáb je odo mňa na VŠMU o dva ročníky nižšie a ozvali sa mi či s nimi nechcem robiť znova. S malou dušičkou som im poslala svoju poviedku a im sa to strašne páčilo. Už sme to natočili a sme vo fáze postprodukcie. Je to krátky komorný hraný film s názvom 315 a ja o strážnikovi, ktorý stráži opustený hotel a snaží sa vyrovnať s traumou. Pohybuje sa v dvoch rovinách – minulosť a prítomnosť. Je to podľa mňa  strašne smiešny film, na to aký je smutný. Ale ja mám rada, keď sú filmy trošku smutné.

Bola som skoro rok v Česku na stáži a teraz som sa vrátila naspäť na Slovensko. Myslím si, že to mesto, kde bývaš, tvoria ľudia. Mám tu kamarátov a rodinu a bolo jednoduchšie sa vrátiť späť aj keď som dlho rozmýšľala či tam nezostať. Zároveň stále pracujem s tým istým štábom. Môj štáb je odo mňa na VŠMU o dva ročníky nižšie a ozvali sa mi či s nimi nechcem robiť znova. S malou dušičkou som im poslala svoju poviedku a im sa to strašne páčilo. Už sme to natočili a sme vo fáze postprodukcie. Je to krátky komorný hraný film s názvom 315 a ja o strážnikovi, ktorý stráži opustený hotel a snaží sa vyrovnať s traumou. Pohybuje sa v dvoch rovinách – minulosť a prítomnosť. Je to podľa mňa  strašne smiešny film, na to aký je smutný. Ale ja mám rada, keď sú filmy trošku smutné.