Anna Siedykh: Cez písanie sa snažím pochopiť svet

Na konci roka 2024 vydala svoju debutovú zbierku Cudzinečnosť, ktorá sa stretla s pozitívnym čitateľským aj kritickým ohlasom. Publikuje v slovenských, českých a ukrajinských periodikách, zároveň sa venuje prekladu slovenskej a ukrajinskej literatúry. Anna Siedykh je poetka, prekladateľka a kultúrna manažérka pôsobiaca v Malom Berlíne v Trnave a v Goetheho inštitúte v Bratislave. Jej zbierka je v súčasnosti nominovaná na Zlatú vlnu – najprestížnejšie slovenské ocenenie za poéziu.

Na konci roka 2024 vydala svoju debutovú zbierku Cudzinečnosť, ktorá sa stretla s pozitívnym čitateľským aj kritickým ohlasom. Publikuje v slovenských, českých a ukrajinských periodikách, zároveň sa venuje prekladu slovenskej a ukrajinskej literatúry. Anna Siedykh je poetka, prekladateľka a kultúrna manažérka pôsobiaca v Malom Berlíne v Trnave a v Goetheho inštitúte v Bratislave. Jej zbierka je v súčasnosti nominovaná na Zlatú vlnu – najprestížnejšie slovenské ocenenie za poéziu.

Ako vnímaš záujem Slovákov o vojnu na Ukrajine – je stále vysoký?

Ako vnímaš záujem Slovákov o vojnu na Ukrajine – je stále vysoký?

Čo sa týka záujmu, ten sa mení, postupne upadá, ale nemyslím si, že upadá katastroficky. Na Slovensku je stále pomerne vysoký. Vojnovú únavu samozrejme cítim, deje sa celosvetovo. Cítim ju aj pri návrate na Ukrajinu, bolo by zvláštne, keby ju ľudia necítili, keďže vojna už trvá pomerne dlhú dobu. Sú z nej zúfalí a unavení, nevedia, kedy sa skončí. Ukrajina sa stáva aj predmetom politických špekulácií – napríklad naratív, že za zdražovanie potravín môžu Ukrajinci. Dokazovať ľuďom opak je veľmi vyčerpávajúce.

Čo sa týka záujmu, ten sa mení, postupne upadá, ale nemyslím si, že upadá katastroficky. Na Slovensku je stále pomerne vysoký. Vojnovú únavu samozrejme cítim, deje sa celosvetovo. Cítim ju aj pri návrate na Ukrajinu, bolo by zvláštne, keby ju ľudia necítili, keďže vojna už trvá pomerne dlhú dobu. Sú z nej zúfalí a unavení, nevedia, kedy sa skončí. Ukrajina sa stáva aj predmetom politických špekulácií – napríklad naratív, že za zdražovanie potravín môžu Ukrajinci. Dokazovať ľuďom opak je veľmi vyčerpávajúce.

S akými reakciami sa u nás stretávaš?

S akými reakciami sa u nás stretávaš?

Mne sa podarilo za tie roky vybudovať bublinu, z ktorej cítim rešpekt a podporu. Pochopiteľne, ak človek nadáva na Ukrajinu na všetkých facebookových fórach, asi si práve nejde kupovať lístok na ukrajinský filmový festival, hoci v zriedkavých prípadoch sa stane aj to (smiech). Tá podpora pochádza z viacerých miest. V Goetheho inštitúte máme ukrajinský knižný klub. Keď sme ho pred dvomi rokmi zakladali s Michalom Hvoreckým, tak sme očakávali veľký záujem ukrajinskej komunity, ale paradoxne to prilákalo skôr Slovákov a asi dvoch-troch Ukrajincov. A je to fantastická komunita, aj po dvoch rokoch od založenia máme stále plno. To sú ľudia, ktorí neustále podporujú Ukrajinu.

Mne sa podarilo za tie roky vybudovať bublinu, z ktorej cítim rešpekt a podporu. Pochopiteľne, ak človek nadáva na Ukrajinu na všetkých facebookových fórach, asi si práve nejde kupovať lístok na ukrajinský filmový festival, hoci v zriedkavých prípadoch sa stane aj to (smiech). Tá podpora pochádza z viacerých miest. V Goetheho inštitúte máme ukrajinský knižný klub. Keď sme ho pred dvomi rokmi zakladali s Michalom Hvoreckým, tak sme očakávali veľký záujem ukrajinskej komunity, ale paradoxne to prilákalo skôr Slovákov a asi dvoch-troch Ukrajincov. A je to fantastická komunita, aj po dvoch rokoch od založenia máme stále plno. To sú ľudia, ktorí neustále podporujú Ukrajinu.

Prejdime teda na tému literatúry. V knižnom klube pravidelne  diskutujete s čitateľmi a čitateľkami o knihách, ktoré sú viac alebo menej späté s témou vojny alebo ruského kolonializmu. Má ukrajinská literatúra šancu preklenúť tieto témy, alebo s nimi bude vždy úzko spojená?

Prejdime teda na tému literatúry. V knižnom klube pravidelne  diskutujete s čitateľmi a čitateľkami o knihách, ktoré sú viac alebo menej späté s témou vojny alebo ruského kolonializmu. Má ukrajinská literatúra šancu preklenúť tieto témy, alebo s nimi bude vždy úzko spojená?

Samozrejme, literatúra nikdy nie je iba o jednej téme. Je pravdou, že pred začiatkom vojny na Ukrajine bol záujem o ukrajinskú literatúru na Slovensku minimálny, až mizivý. Teraz, keď začala totálna vojna, je pochopiteľné, že slovenskí vydavatelia začali kupovať práva na ukrajinské knihy, ktoré ju rozoberajú. 

Ale aj v knihách o vojne sa píše o láske, kamarátstve, večných otázkach bytia a hľadaní identity. Najmä otázka kolektívnej pamäti a hľadania identity je v našej literatúre kľúčová. Takže to sú hlavné témy, ak by som to chcela zovšeobecniť, ale okrem toho máme aj vynikajúce detektívky, thrillery a horory. Máme aj non-fiction literatúru o vojne, napríklad od Myroslava Laiuka, ktorý napísal knihu o Bachmute. Teraz je nemožné oddeliť tému vojny od ukrajinskej literatúry, keďže literatúra vždy reflektuje problémy súčasnej doby, ale napriek tomu v nej stále cítiť veľa nádeje.

Samozrejme, literatúra nikdy nie je iba o jednej téme. Je pravdou, že pred začiatkom vojny na Ukrajine bol záujem o ukrajinskú literatúru na Slovensku minimálny, až mizivý. Teraz, keď začala totálna vojna, je pochopiteľné, že slovenskí vydavatelia začali kupovať práva na ukrajinské knihy, ktoré ju rozoberajú. 

Ale aj v knihách o vojne sa píše o láske, kamarátstve, večných otázkach bytia a hľadaní identity. Najmä otázka kolektívnej pamäti a hľadania identity je v našej literatúre kľúčová. Takže to sú hlavné témy, ak by som to chcela zovšeobecniť, ale okrem toho máme aj vynikajúce detektívky, thrillery a horory. Máme aj non-fiction literatúru o vojne, napríklad od Myroslava Laiuka, ktorý napísal knihu o Bachmute. Teraz je nemožné oddeliť tému vojny od ukrajinskej literatúry, keďže literatúra vždy reflektuje problémy súčasnej doby, ale napriek tomu v nej stále cítiť veľa nádeje.

Ťaživé témy môže čitateľ nájsť aj v tvojej debutovej zbierke poézie Cudzinečnosť. Veľmi ma fascinovalo, ako si dokázala prepojiť vojnu a úzkosť s rodinou a spomienkami. Je pre teba písanie svojím spôsobom terapeutické alebo skôr pociťuješ reportérsku potrebu zaznamenať pocity pre budúce generácie?

Ťaživé témy môže čitateľ nájsť aj v tvojej debutovej zbierke poézie Cudzinečnosť. Veľmi ma fascinovalo, ako si dokázala prepojiť vojnu a úzkosť s rodinou a spomienkami. Je pre teba písanie svojím spôsobom terapeutické alebo skôr pociťuješ reportérsku potrebu zaznamenať pocity pre budúce generácie?

Možno ani jedno (smiech). V poslednom čase som veľa premýšľala nad terapeutickosťou písania, že niečo napíšem a malo by sa mi uľaviť. Cítim pravý opak, som v neustálom strese z mojich textov, som s nimi nespokojná. Píšem, pretože často niečomu nerozumiem a cez písanie sa to snažím pochopiť. Ide o jediný spôsob, ktorý poznám, aj keď sa nikdy nedopátram ku konkrétnej odpovedi. Pre mňa je ten proces veľmi telesný a úzkostlivý, cítim tlak vo vzduchu, dokonca fyzickú námahu. Práve preto si nemyslím, že je moje písanie terapeutické. 

Možno ani jedno (smiech). V poslednom čase som veľa premýšľala nad terapeutickosťou písania, že niečo napíšem a malo by sa mi uľaviť. Cítim pravý opak, som v neustálom strese z mojich textov, som s nimi nespokojná. Píšem, pretože často niečomu nerozumiem a cez písanie sa to snažím pochopiť. Ide o jediný spôsob, ktorý poznám, aj keď sa nikdy nedopátram ku konkrétnej odpovedi. Pre mňa je ten proces veľmi telesný a úzkostlivý, cítim tlak vo vzduchu, dokonca fyzickú námahu. Práve preto si nemyslím, že je moje písanie terapeutické. 

Reakcie publika sú mimoriadne pozitívne, napríklad v bratislavskom kníhkupectve Artforum bola tvoja kniha v top desiatke, čo je pre slovenskú poéziu pomerne netradičné. Prekvapil ťa tento úspech?

Reakcie publika sú mimoriadne pozitívne, napríklad v bratislavskom kníhkupectve Artforum bola tvoja kniha v top desiatke, čo je pre slovenskú poéziu pomerne netradičné. Prekvapil ťa tento úspech?

Úprimne, nečakala som od toho až tak veľa. Zakaždým, keď vyjde nová recenzia mojej zbierky, srdce mám až kdesi v žalúdku (smiech). No veľmi príjemne ma prekvapil záujem a odozvy publika. Okrem toho som mala veľmi pozitívne odozvy od ukrajinskej komunity. Keď si moju zbierku prečítali, bol to pre nich ťaživejší zážitok, ale neskôr sa uvoľnili, pretože niekto ďalší zdieľal ich pocity. Týmto spôsobom sa cítili vypočutí a pochopení. A to je pre mňa veľmi vzácne, napriek tomu, že to nebol môj pôvodný zámer. Ak moja zbierka niekomu pomôže, hoci aj pár ľuďom pomenovať pocity a uľahčiť im ich prežívanie, budem za to rada.

Úprimne, nečakala som od toho až tak veľa. Zakaždým, keď vyjde nová recenzia mojej zbierky, srdce mám až kdesi v žalúdku (smiech). No veľmi príjemne ma prekvapil záujem a odozvy publika. Okrem toho som mala veľmi pozitívne odozvy od ukrajinskej komunity. Keď si moju zbierku prečítali, bol to pre nich ťaživejší zážitok, ale neskôr sa uvoľnili, pretože niekto ďalší zdieľal ich pocity. Týmto spôsobom sa cítili vypočutí a pochopení. A to je pre mňa veľmi vzácne, napriek tomu, že to nebol môj pôvodný zámer. Ak moja zbierka niekomu pomôže, hoci aj pár ľuďom pomenovať pocity a uľahčiť im ich prežívanie, budem za to rada.

Tvoja zbierka je zaujímavá aj po jazykovej stránke, píšeš po slovensky aj po ukrajinsky. Ktorý jazyk ti je bližší?

Tvoja zbierka je zaujímavá aj po jazykovej stránke, píšeš po slovensky aj po ukrajinsky. Ktorý jazyk ti je bližší?

Pre mňa je rovnako ťažké písať po slovensky aj ukrajinsky, čo sa týka procesu písania. Slovenčina je pre mňa náročnejšia z jazykového hľadiska, keďže chcem veci pomenovať presne – robím si preto lingvistický výskum, kde si v slovníkoch vyhľadávam slová a potom skúmam, ktoré slovo chcem použiť. Keďže žijem v dvojjazyčnosti, slová sa mi strácajú aj z materinskej reči. Počas písania debutu mi to veľmi prekážalo. Ale teraz, keď sa venujem prekladateľskej činnosti, zisťujem, že mi to už nerobí taký problém. Častejšie pracujem so slovníkom a utvrdzujem sa, že špecifické slovo niekam patrí. Takéto jazykové pochybnosti mi teraz prídu ako výhoda a možnosť overiť si správnosť slov.

Pre mňa je rovnako ťažké písať po slovensky aj ukrajinsky, čo sa týka procesu písania. Slovenčina je pre mňa náročnejšia z jazykového hľadiska, keďže chcem veci pomenovať presne – robím si preto lingvistický výskum, kde si v slovníkoch vyhľadávam slová a potom skúmam, ktoré slovo chcem použiť. Keďže žijem v dvojjazyčnosti, slová sa mi strácajú aj z materinskej reči. Počas písania debutu mi to veľmi prekážalo. Ale teraz, keď sa venujem prekladateľskej činnosti, zisťujem, že mi to už nerobí taký problém. Častejšie pracujem so slovníkom a utvrdzujem sa, že špecifické slovo niekam patrí. Takéto jazykové pochybnosti mi teraz prídu ako výhoda a možnosť overiť si správnosť slov.

Vráťme sa teraz k tvojmu tvorivému procesu. Si človek, ktorý si sadne a píše, alebo sa skôr potrebuješ dostať do švungu a potom intenzívne píšeš niekoľko hodín?

Vráťme sa teraz k tvojmu tvorivému procesu. Si človek, ktorý si sadne a píše, alebo sa skôr potrebuješ dostať do švungu a potom intenzívne píšeš niekoľko hodín?

Potrebujem veľa času, aby som sa dostala k písaniu. Som veľmi situačný človek a závidím ľuďom, ktorí vedia písať každý deň alebo každý druhý, pretože ja to neviem (smiech). Možno je to tiež pre tú jazykovú neistotu. Veľmi veľa myšlienok nosím v hlave a nezapisujem si ich, preto sa mi stáva, že mi niečo vypadne. S prvými textami nebývam vôbec spokojná, sedím nad nimi dlhšie, aby som zistila, čo mi vadí.  S odstupom času veľa editujem.

Potrebujem veľa času, aby som sa dostala k písaniu. Som veľmi situačný človek a závidím ľuďom, ktorí vedia písať každý deň alebo každý druhý, pretože ja to neviem (smiech). Možno je to tiež pre tú jazykovú neistotu. Veľmi veľa myšlienok nosím v hlave a nezapisujem si ich, preto sa mi stáva, že mi niečo vypadne. S prvými textami nebývam vôbec spokojná, sedím nad nimi dlhšie, aby som zistila, čo mi vadí.  S odstupom času veľa editujem.

Vyštudovala si literárnu vedu a komparatistiku na Kyjevsko-Mohyljanskej akadémii v Kyjeve. Máš pocit, že ťa štúdium  viedlo k písaniu?

Vyštudovala si literárnu vedu a komparatistiku na Kyjevsko-Mohyljanskej akadémii v Kyjeve. Máš pocit, že ťa štúdium  viedlo k písaniu?

Pre mňa bolo štúdium literatúry veľmi dôležité rozhodnutie. Obohacujúce bolo stretnúť kolektív ľudí, z ktorých sú dnes prekladatelia rôznych jazykov. Kamarátka prekladá z jidiš, a tak som sa dostala k autorom, ktorí v tomto jazyku píšu. Sprostredkovala mi nový prístup k písaniu a jazyku ako takému.

Pre mňa bolo štúdium literatúry veľmi dôležité rozhodnutie. Obohacujúce bolo stretnúť kolektív ľudí, z ktorých sú dnes prekladatelia rôznych jazykov. Kamarátka prekladá z jidiš, a tak som sa dostala k autorom, ktorí v tomto jazyku píšu. Sprostredkovala mi nový prístup k písaniu a jazyku ako takému.

Do slovenčiny sa prekladá čoraz viac diel ukrajinských autorov a autoriek. Je nejaké dielo, u ktorého by si uvítala, keby bolo preložené v najbližšom období?

Do slovenčiny sa prekladá čoraz viac diel ukrajinských autorov a autoriek. Je nejaké dielo, u ktorého by si uvítala, keby bolo preložené v najbližšom období?

Akurát sa do slovenčiny pripravuje jeden autor, ktorého mám obzvlášť rada – Taras Prokhasko. Jeho knižka, ktorá v češtine vyšla pod názvom Jináci, je veľmi hutná próza. Keď mám pocit, že nemám žiadne kreatívne nápady, otvorím práve túto knihu a nájdem toľko krásnych slov, že začnem písať, takže z tohto prekladu sa nesmierne teším. Určite by som ocenila preklady ukrajinskej poézie, ktorej na Slovensku nie je dostatok, napríklad Kateryny Kalytko. Teraz sa pripravuje preklad jej próz, z čoho sa tiež veľmi teším, pretože ukáže úplne inú stránku Ukrajiny, nielen tú vojnovú. Rovnako máme aj silnú mladú generáciu autorov a autoriek, ktorí stoja za zmienku.

Akurát sa do slovenčiny pripravuje jeden autor, ktorého mám obzvlášť rada – Taras Prokhasko. Jeho knižka, ktorá v češtine vyšla pod názvom Jináci, je veľmi hutná próza. Keď mám pocit, že nemám žiadne kreatívne nápady, otvorím práve túto knihu a nájdem toľko krásnych slov, že začnem písať, takže z tohto prekladu sa nesmierne teším. Určite by som ocenila preklady ukrajinskej poézie, ktorej na Slovensku nie je dostatok, napríklad Kateryny Kalytko. Teraz sa pripravuje preklad jej próz, z čoho sa tiež veľmi teším, pretože ukáže úplne inú stránku Ukrajiny, nielen tú vojnovú. Rovnako máme aj silnú mladú generáciu autorov a autoriek, ktorí stoja za zmienku.

Na začiatku roka si absolvovala Literárnu rezidenciu v Košiciach, môžu sa čitatelia tešiť na poviedky alebo poetické texty?

Na začiatku roka si absolvovala Literárnu rezidenciu v Košiciach, môžu sa čitatelia tešiť na poviedky alebo poetické texty?

Na rezidenciu som sa prihlásila s konkrétnou témou, ktorú by som chcela spracovať, určite pôjde o poéziu, ale ešte nemám konkrétnu predstavu. Rezidencia v Košiciach bola mojou prvou a bol to neuveriteľne pozitívny zážitok. Všetci boli milí, snažili sa ma prepojiť s ľuďmi. Sťažujeme na nedostatok času na písanie, ale keď ho má zrazu človek veľa, nevie ho úplne využiť (smiech). Ja som si povedala, že za ten mesiac si úplne zmením svoju rutinu, aby som písala viac a fungovalo to!

Na rezidenciu som sa prihlásila s konkrétnou témou, ktorú by som chcela spracovať, určite pôjde o poéziu, ale ešte nemám konkrétnu predstavu. Rezidencia v Košiciach bola mojou prvou a bol to neuveriteľne pozitívny zážitok. Všetci boli milí, snažili sa ma prepojiť s ľuďmi. Sťažujeme na nedostatok času na písanie, ale keď ho má zrazu človek veľa, nevie ho úplne využiť (smiech). Ja som si povedala, že za ten mesiac si úplne zmením svoju rutinu, aby som písala viac a fungovalo to!

Akú tému si skúmala na rezidencii?

Akú tému si skúmala na rezidencii?

Venovala som sa spojitosti jedla a traumy, konkrétne spôsobom stolovania. Individuálna a kolektívna trauma Ukrajincov pramení najmä z hladomoru, ktorému bola Ukrajina vystavená v tridsiatych rokoch minulého storočia. Táto udalosť má na Ukrajincoch stále hmatateľný vplyv, vidím ho napríklad u mojich starých rodičov a ich vzťahu k jedlu. Okrem toho nesmierne rada varím a kombinujem nezvyčajné chute, preto som si chcela dohľadať o tejto téme viac.

Venovala som sa spojitosti jedla a traumy, konkrétne spôsobom stolovania. Individuálna a kolektívna trauma Ukrajincov pramení najmä z hladomoru, ktorému bola Ukrajina vystavená v tridsiatych rokoch minulého storočia. Táto udalosť má na Ukrajincoch stále hmatateľný vplyv, vidím ho napríklad u mojich starých rodičov a ich vzťahu k jedlu. Okrem toho nesmierne rada varím a kombinujem nezvyčajné chute, preto som si chcela dohľadať o tejto téme viac.

Na konci roka 2024 vydala svoju debutovú zbierku Cudzinečnosť, ktorá sa stretla s pozitívnym čitateľským aj kritickým ohlasom. Publikuje v slovenských, českých a ukrajinských periodikách, zároveň sa venuje prekladu slovenskej a ukrajinskej literatúry. Anna Siedykh je poetka, prekladateľka a kultúrna manažérka pôsobiaca v Malom Berlíne v Trnave a v Goetheho inštitúte v Bratislave. Jej zbierka je v súčasnosti nominovaná na Zlatú vlnu – najprestížnejšie slovenské ocenenie za poéziu.

Na konci roka 2024 vydala svoju debutovú zbierku Cudzinečnosť, ktorá sa stretla s pozitívnym čitateľským aj kritickým ohlasom. Publikuje v slovenských, českých a ukrajinských periodikách, zároveň sa venuje prekladu slovenskej a ukrajinskej literatúry. Anna Siedykh je poetka, prekladateľka a kultúrna manažérka pôsobiaca v Malom Berlíne v Trnave a v Goetheho inštitúte v Bratislave. Jej zbierka je v súčasnosti nominovaná na Zlatú vlnu – najprestížnejšie slovenské ocenenie za poéziu.

Ako vnímaš záujem Slovákov o vojnu na Ukrajine – je stále vysoký?

Ako vnímaš záujem Slovákov o vojnu na Ukrajine – je stále vysoký?

Čo sa týka záujmu, ten sa mení, postupne upadá, ale nemyslím si, že upadá katastroficky. Na Slovensku je stále pomerne vysoký. Vojnovú únavu samozrejme cítim, deje sa celosvetovo. Cítim ju aj pri návrate na Ukrajinu, bolo by zvláštne, keby ju ľudia necítili, keďže vojna už trvá pomerne dlhú dobu. Sú z nej zúfalí a unavení, nevedia, kedy sa skončí. Ukrajina sa stáva aj predmetom politických špekulácií – napríklad naratív, že za zdražovanie potravín môžu Ukrajinci. Dokazovať ľuďom opak je veľmi vyčerpávajúce.

Čo sa týka záujmu, ten sa mení, postupne upadá, ale nemyslím si, že upadá katastroficky. Na Slovensku je stále pomerne vysoký. Vojnovú únavu samozrejme cítim, deje sa celosvetovo. Cítim ju aj pri návrate na Ukrajinu, bolo by zvláštne, keby ju ľudia necítili, keďže vojna už trvá pomerne dlhú dobu. Sú z nej zúfalí a unavení, nevedia, kedy sa skončí. Ukrajina sa stáva aj predmetom politických špekulácií – napríklad naratív, že za zdražovanie potravín môžu Ukrajinci. Dokazovať ľuďom opak je veľmi vyčerpávajúce.

S akými reakciami sa u nás stretávaš?

S akými reakciami sa u nás stretávaš?

Mne sa podarilo za tie roky vybudovať bublinu, z ktorej cítim rešpekt a podporu. Pochopiteľne, ak človek nadáva na Ukrajinu na všetkých facebookových fórach, asi si práve nejde kupovať lístok na ukrajinský filmový festival, hoci v zriedkavých prípadoch sa stane aj to (smiech). Tá podpora pochádza z viacerých miest. V Goetheho inštitúte máme ukrajinský knižný klub. Keď sme ho pred dvomi rokmi zakladali s Michalom Hvoreckým, tak sme očakávali veľký záujem ukrajinskej komunity, ale paradoxne to prilákalo skôr Slovákov a asi dvoch-troch Ukrajincov. A je to fantastická komunita, aj po dvoch rokoch od založenia máme stále plno. To sú ľudia, ktorí neustále podporujú Ukrajinu.

Mne sa podarilo za tie roky vybudovať bublinu, z ktorej cítim rešpekt a podporu. Pochopiteľne, ak človek nadáva na Ukrajinu na všetkých facebookových fórach, asi si práve nejde kupovať lístok na ukrajinský filmový festival, hoci v zriedkavých prípadoch sa stane aj to (smiech). Tá podpora pochádza z viacerých miest. V Goetheho inštitúte máme ukrajinský knižný klub. Keď sme ho pred dvomi rokmi zakladali s Michalom Hvoreckým, tak sme očakávali veľký záujem ukrajinskej komunity, ale paradoxne to prilákalo skôr Slovákov a asi dvoch-troch Ukrajincov. A je to fantastická komunita, aj po dvoch rokoch od založenia máme stále plno. To sú ľudia, ktorí neustále podporujú Ukrajinu.

Prejdime teda na tému literatúry. V knižnom klube pravidelne  diskutujete s čitateľmi a čitateľkami o knihách, ktoré sú viac alebo menej späté s témou vojny alebo ruského kolonializmu. Má ukrajinská literatúra šancu preklenúť tieto témy, alebo s nimi bude vždy úzko spojená?

Prejdime teda na tému literatúry. V knižnom klube pravidelne  diskutujete s čitateľmi a čitateľkami o knihách, ktoré sú viac alebo menej späté s témou vojny alebo ruského kolonializmu. Má ukrajinská literatúra šancu preklenúť tieto témy, alebo s nimi bude vždy úzko spojená?

Samozrejme, literatúra nikdy nie je iba o jednej téme. Je pravdou, že pred začiatkom vojny na Ukrajine bol záujem o ukrajinskú literatúru na Slovensku minimálny, až mizivý. Teraz, keď začala totálna vojna, je pochopiteľné, že slovenskí vydavatelia začali kupovať práva na ukrajinské knihy, ktoré ju rozoberajú. 

Ale aj v knihách o vojne sa píše o láske, kamarátstve, večných otázkach bytia a hľadaní identity. Najmä otázka kolektívnej pamäti a hľadania identity je v našej literatúre kľúčová. Takže to sú hlavné témy, ak by som to chcela zovšeobecniť, ale okrem toho máme aj vynikajúce detektívky, thrillery a horory. Máme aj non-fiction literatúru o vojne, napríklad od Myroslava Laiuka, ktorý napísal knihu o Bachmute. Teraz je nemožné oddeliť tému vojny od ukrajinskej literatúry, keďže literatúra vždy reflektuje problémy súčasnej doby, ale napriek tomu v nej stále cítiť veľa nádeje.

Samozrejme, literatúra nikdy nie je iba o jednej téme. Je pravdou, že pred začiatkom vojny na Ukrajine bol záujem o ukrajinskú literatúru na Slovensku minimálny, až mizivý. Teraz, keď začala totálna vojna, je pochopiteľné, že slovenskí vydavatelia začali kupovať práva na ukrajinské knihy, ktoré ju rozoberajú. 

Ale aj v knihách o vojne sa píše o láske, kamarátstve, večných otázkach bytia a hľadaní identity. Najmä otázka kolektívnej pamäti a hľadania identity je v našej literatúre kľúčová. Takže to sú hlavné témy, ak by som to chcela zovšeobecniť, ale okrem toho máme aj vynikajúce detektívky, thrillery a horory. Máme aj non-fiction literatúru o vojne, napríklad od Myroslava Laiuka, ktorý napísal knihu o Bachmute. Teraz je nemožné oddeliť tému vojny od ukrajinskej literatúry, keďže literatúra vždy reflektuje problémy súčasnej doby, ale napriek tomu v nej stále cítiť veľa nádeje.

Ťaživé témy môže čitateľ nájsť aj v tvojej debutovej zbierke poézie Cudzinečnosť. Veľmi ma fascinovalo, ako si dokázala prepojiť vojnu a úzkosť s rodinou a spomienkami. Je pre teba písanie svojím spôsobom terapeutické alebo skôr pociťuješ reportérsku potrebu zaznamenať pocity pre budúce generácie?

Ťaživé témy môže čitateľ nájsť aj v tvojej debutovej zbierke poézie Cudzinečnosť. Veľmi ma fascinovalo, ako si dokázala prepojiť vojnu a úzkosť s rodinou a spomienkami. Je pre teba písanie svojím spôsobom terapeutické alebo skôr pociťuješ reportérsku potrebu zaznamenať pocity pre budúce generácie?

Možno ani jedno (smiech). V poslednom čase som veľa premýšľala nad terapeutickosťou písania, že niečo napíšem a malo by sa mi uľaviť. Cítim pravý opak, som v neustálom strese z mojich textov, som s nimi nespokojná. Píšem, pretože často niečomu nerozumiem a cez písanie sa to snažím pochopiť. Ide o jediný spôsob, ktorý poznám, aj keď sa nikdy nedopátram ku konkrétnej odpovedi. Pre mňa je ten proces veľmi telesný a úzkostlivý, cítim tlak vo vzduchu, dokonca fyzickú námahu. Práve preto si nemyslím, že je moje písanie terapeutické. 

Možno ani jedno (smiech). V poslednom čase som veľa premýšľala nad terapeutickosťou písania, že niečo napíšem a malo by sa mi uľaviť. Cítim pravý opak, som v neustálom strese z mojich textov, som s nimi nespokojná. Píšem, pretože často niečomu nerozumiem a cez písanie sa to snažím pochopiť. Ide o jediný spôsob, ktorý poznám, aj keď sa nikdy nedopátram ku konkrétnej odpovedi. Pre mňa je ten proces veľmi telesný a úzkostlivý, cítim tlak vo vzduchu, dokonca fyzickú námahu. Práve preto si nemyslím, že je moje písanie terapeutické. 

Reakcie publika sú mimoriadne pozitívne, napríklad v bratislavskom kníhkupectve Artforum bola tvoja kniha v top desiatke, čo je pre slovenskú poéziu pomerne netradičné. Prekvapil ťa tento úspech?

Reakcie publika sú mimoriadne pozitívne, napríklad v bratislavskom kníhkupectve Artforum bola tvoja kniha v top desiatke, čo je pre slovenskú poéziu pomerne netradičné. Prekvapil ťa tento úspech?

Úprimne, nečakala som od toho až tak veľa. Zakaždým, keď vyjde nová recenzia mojej zbierky, srdce mám až kdesi v žalúdku (smiech). No veľmi príjemne ma prekvapil záujem a odozvy publika. Okrem toho som mala veľmi pozitívne odozvy od ukrajinskej komunity. Keď si moju zbierku prečítali, bol to pre nich ťaživejší zážitok, ale neskôr sa uvoľnili, pretože niekto ďalší zdieľal ich pocity. Týmto spôsobom sa cítili vypočutí a pochopení. A to je pre mňa veľmi vzácne, napriek tomu, že to nebol môj pôvodný zámer. Ak moja zbierka niekomu pomôže, hoci aj pár ľuďom pomenovať pocity a uľahčiť im ich prežívanie, budem za to rada.

Úprimne, nečakala som od toho až tak veľa. Zakaždým, keď vyjde nová recenzia mojej zbierky, srdce mám až kdesi v žalúdku (smiech). No veľmi príjemne ma prekvapil záujem a odozvy publika. Okrem toho som mala veľmi pozitívne odozvy od ukrajinskej komunity. Keď si moju zbierku prečítali, bol to pre nich ťaživejší zážitok, ale neskôr sa uvoľnili, pretože niekto ďalší zdieľal ich pocity. Týmto spôsobom sa cítili vypočutí a pochopení. A to je pre mňa veľmi vzácne, napriek tomu, že to nebol môj pôvodný zámer. Ak moja zbierka niekomu pomôže, hoci aj pár ľuďom pomenovať pocity a uľahčiť im ich prežívanie, budem za to rada.

Tvoja zbierka je zaujímavá aj po jazykovej stránke, píšeš po slovensky aj po ukrajinsky. Ktorý jazyk ti je bližší?

Tvoja zbierka je zaujímavá aj po jazykovej stránke, píšeš po slovensky aj po ukrajinsky. Ktorý jazyk ti je bližší?

Pre mňa je rovnako ťažké písať po slovensky aj ukrajinsky, čo sa týka procesu písania. Slovenčina je pre mňa náročnejšia z jazykového hľadiska, keďže chcem veci pomenovať presne – robím si preto lingvistický výskum, kde si v slovníkoch vyhľadávam slová a potom skúmam, ktoré slovo chcem použiť. Keďže žijem v dvojjazyčnosti, slová sa mi strácajú aj z materinskej reči. Počas písania debutu mi to veľmi prekážalo. Ale teraz, keď sa venujem prekladateľskej činnosti, zisťujem, že mi to už nerobí taký problém. Častejšie pracujem so slovníkom a utvrdzujem sa, že špecifické slovo niekam patrí. Takéto jazykové pochybnosti mi teraz prídu ako výhoda a možnosť overiť si správnosť slov.

Pre mňa je rovnako ťažké písať po slovensky aj ukrajinsky, čo sa týka procesu písania. Slovenčina je pre mňa náročnejšia z jazykového hľadiska, keďže chcem veci pomenovať presne – robím si preto lingvistický výskum, kde si v slovníkoch vyhľadávam slová a potom skúmam, ktoré slovo chcem použiť. Keďže žijem v dvojjazyčnosti, slová sa mi strácajú aj z materinskej reči. Počas písania debutu mi to veľmi prekážalo. Ale teraz, keď sa venujem prekladateľskej činnosti, zisťujem, že mi to už nerobí taký problém. Častejšie pracujem so slovníkom a utvrdzujem sa, že špecifické slovo niekam patrí. Takéto jazykové pochybnosti mi teraz prídu ako výhoda a možnosť overiť si správnosť slov.

Vráťme sa teraz k tvojmu tvorivému procesu. Si človek, ktorý si sadne a píše, alebo sa skôr potrebuješ dostať do švungu a potom intenzívne píšeš niekoľko hodín?

Vráťme sa teraz k tvojmu tvorivému procesu. Si človek, ktorý si sadne a píše, alebo sa skôr potrebuješ dostať do švungu a potom intenzívne píšeš niekoľko hodín?

Potrebujem veľa času, aby som sa dostala k písaniu. Som veľmi situačný človek a závidím ľuďom, ktorí vedia písať každý deň alebo každý druhý, pretože ja to neviem (smiech). Možno je to tiež pre tú jazykovú neistotu. Veľmi veľa myšlienok nosím v hlave a nezapisujem si ich, preto sa mi stáva, že mi niečo vypadne. S prvými textami nebývam vôbec spokojná, sedím nad nimi dlhšie, aby som zistila, čo mi vadí.  S odstupom času veľa editujem.

Potrebujem veľa času, aby som sa dostala k písaniu. Som veľmi situačný človek a závidím ľuďom, ktorí vedia písať každý deň alebo každý druhý, pretože ja to neviem (smiech). Možno je to tiež pre tú jazykovú neistotu. Veľmi veľa myšlienok nosím v hlave a nezapisujem si ich, preto sa mi stáva, že mi niečo vypadne. S prvými textami nebývam vôbec spokojná, sedím nad nimi dlhšie, aby som zistila, čo mi vadí.  S odstupom času veľa editujem.

Vyštudovala si literárnu vedu a komparatistiku na Kyjevsko-Mohyljanskej akadémii v Kyjeve. Máš pocit, že ťa štúdium  viedlo k písaniu?

Vyštudovala si literárnu vedu a komparatistiku na Kyjevsko-Mohyljanskej akadémii v Kyjeve. Máš pocit, že ťa štúdium  viedlo k písaniu?

Pre mňa bolo štúdium literatúry veľmi dôležité rozhodnutie. Obohacujúce bolo stretnúť kolektív ľudí, z ktorých sú dnes prekladatelia rôznych jazykov. Kamarátka prekladá z jidiš, a tak som sa dostala k autorom, ktorí v tomto jazyku píšu. Sprostredkovala mi nový prístup k písaniu a jazyku ako takému.

Pre mňa bolo štúdium literatúry veľmi dôležité rozhodnutie. Obohacujúce bolo stretnúť kolektív ľudí, z ktorých sú dnes prekladatelia rôznych jazykov. Kamarátka prekladá z jidiš, a tak som sa dostala k autorom, ktorí v tomto jazyku píšu. Sprostredkovala mi nový prístup k písaniu a jazyku ako takému.

Do slovenčiny sa prekladá čoraz viac diel ukrajinských autorov a autoriek. Je nejaké dielo, u ktorého by si uvítala, keby bolo preložené v najbližšom období?

Do slovenčiny sa prekladá čoraz viac diel ukrajinských autorov a autoriek. Je nejaké dielo, u ktorého by si uvítala, keby bolo preložené v najbližšom období?

Akurát sa do slovenčiny pripravuje jeden autor, ktorého mám obzvlášť rada – Taras Prokhasko. Jeho knižka, ktorá v češtine vyšla pod názvom Jináci, je veľmi hutná próza. Keď mám pocit, že nemám žiadne kreatívne nápady, otvorím práve túto knihu a nájdem toľko krásnych slov, že začnem písať, takže z tohto prekladu sa nesmierne teším. Určite by som ocenila preklady ukrajinskej poézie, ktorej na Slovensku nie je dostatok, napríklad Kateryny Kalytko. Teraz sa pripravuje preklad jej próz, z čoho sa tiež veľmi teším, pretože ukáže úplne inú stránku Ukrajiny, nielen tú vojnovú. Rovnako máme aj silnú mladú generáciu autorov a autoriek, ktorí stoja za zmienku.

Akurát sa do slovenčiny pripravuje jeden autor, ktorého mám obzvlášť rada – Taras Prokhasko. Jeho knižka, ktorá v češtine vyšla pod názvom Jináci, je veľmi hutná próza. Keď mám pocit, že nemám žiadne kreatívne nápady, otvorím práve túto knihu a nájdem toľko krásnych slov, že začnem písať, takže z tohto prekladu sa nesmierne teším. Určite by som ocenila preklady ukrajinskej poézie, ktorej na Slovensku nie je dostatok, napríklad Kateryny Kalytko. Teraz sa pripravuje preklad jej próz, z čoho sa tiež veľmi teším, pretože ukáže úplne inú stránku Ukrajiny, nielen tú vojnovú. Rovnako máme aj silnú mladú generáciu autorov a autoriek, ktorí stoja za zmienku.

Na začiatku roka si absolvovala Literárnu rezidenciu v Košiciach, môžu sa čitatelia tešiť na poviedky alebo poetické texty?

Na začiatku roka si absolvovala Literárnu rezidenciu v Košiciach, môžu sa čitatelia tešiť na poviedky alebo poetické texty?

Na rezidenciu som sa prihlásila s konkrétnou témou, ktorú by som chcela spracovať, určite pôjde o poéziu, ale ešte nemám konkrétnu predstavu. Rezidencia v Košiciach bola mojou prvou a bol to neuveriteľne pozitívny zážitok. Všetci boli milí, snažili sa ma prepojiť s ľuďmi. Sťažujeme na nedostatok času na písanie, ale keď ho má zrazu človek veľa, nevie ho úplne využiť (smiech). Ja som si povedala, že za ten mesiac si úplne zmením svoju rutinu, aby som písala viac a fungovalo to!

Na rezidenciu som sa prihlásila s konkrétnou témou, ktorú by som chcela spracovať, určite pôjde o poéziu, ale ešte nemám konkrétnu predstavu. Rezidencia v Košiciach bola mojou prvou a bol to neuveriteľne pozitívny zážitok. Všetci boli milí, snažili sa ma prepojiť s ľuďmi. Sťažujeme na nedostatok času na písanie, ale keď ho má zrazu človek veľa, nevie ho úplne využiť (smiech). Ja som si povedala, že za ten mesiac si úplne zmením svoju rutinu, aby som písala viac a fungovalo to!

Akú tému si skúmala na rezidencii?

Akú tému si skúmala na rezidencii?

Venovala som sa spojitosti jedla a traumy, konkrétne spôsobom stolovania. Individuálna a kolektívna trauma Ukrajincov pramení najmä z hladomoru, ktorému bola Ukrajina vystavená v tridsiatych rokoch minulého storočia. Táto udalosť má na Ukrajincoch stále hmatateľný vplyv, vidím ho napríklad u mojich starých rodičov a ich vzťahu k jedlu. Okrem toho nesmierne rada varím a kombinujem nezvyčajné chute, preto som si chcela dohľadať o tejto téme viac.

Venovala som sa spojitosti jedla a traumy, konkrétne spôsobom stolovania. Individuálna a kolektívna trauma Ukrajincov pramení najmä z hladomoru, ktorému bola Ukrajina vystavená v tridsiatych rokoch minulého storočia. Táto udalosť má na Ukrajincoch stále hmatateľný vplyv, vidím ho napríklad u mojich starých rodičov a ich vzťahu k jedlu. Okrem toho nesmierne rada varím a kombinujem nezvyčajné chute, preto som si chcela dohľadať o tejto téme viac.