Miroslava Kočvarová: Estetično robia umelci, ja ich tvorbu len zbieram

Máš niekoľko literárnych ocenení, dve zahraničné básnické zbierky, vedieš niekoľko kultúrnych inštitúcií. Čo ťa priviedlo k všestrannému vzťahu k umeniu, prípadne ako dlho si ho buduješ?

Máš niekoľko literárnych ocenení, dve zahraničné básnické zbierky, vedieš niekoľko kultúrnych inštitúcií. Čo ťa priviedlo k všestrannému vzťahu k umeniu, prípadne ako dlho si ho buduješ?

Pokiaľ si pamätám, tak som vždy chcela byť spisovateľka. Vždy som niečo písala, vymýšľala… neviem, jednoducho som to vedela. Tiež ma veľmi bavilo maľovanie; neskôr som sa dostala ku konceptuálnemu umeniu, k fotografii, trošku aj k odbornej literatúre. Skúšala som videotvorbu, organizujem podujatia. Pre mňa je to úplne prirodzené, neviem si predstaviť žiť bez umenia. Je to pre mňa ako chodiť alebo dýchať. Príde mi, že na svete sme len tak na návšteve, ale to neznamená, že by sme mali zavrhnúť „materiálno“. Práve umenie vnímam ako dobrú spojku medzi tým, čo má človek v duši, a tým, že sa to dá pretaviť do hmatateľnej podoby.

Pokiaľ si pamätám, tak som vždy chcela byť spisovateľka. Vždy som niečo písala, vymýšľala… neviem, jednoducho som to vedela. Tiež ma veľmi bavilo maľovanie; neskôr som sa dostala ku konceptuálnemu umeniu, k fotografii, trošku aj k odbornej literatúre. Skúšala som videotvorbu, organizujem podujatia. Pre mňa je to úplne prirodzené, neviem si predstaviť žiť bez umenia. Je to pre mňa ako chodiť alebo dýchať. Príde mi, že na svete sme len tak na návšteve, ale to neznamená, že by sme mali zavrhnúť „materiálno“. Práve umenie vnímam ako dobrú spojku medzi tým, čo má človek v duši, a tým, že sa to dá pretaviť do hmatateľnej podoby.

Aj odtiaľ prichádza tento impulz spájať ľudí – vytvárať spolky a inštitúcie ako Estetično, Absencia alebo iné podobné iniciatívy?

Aj odtiaľ prichádza tento impulz spájať ľudí – vytvárať spolky a inštitúcie ako Estetično, Absencia alebo iné podobné iniciatívy?

Jednoznačne. Vyrastala som v Martine a možno budem znieť ako taká babka, ale tým, že som žila v malom meste a vždy som mala problém sa s ľuďmi spájať, som si veľmi dlho myslela, že som jediný človek široko ďaleko, ktorý sa vôbec zaujíma o poéziu. Keď som sa presťahovala do Žiliny, uvedomila som si, že takých ľudí, ako som ja, je viac.

Okrem toho si myslím, že poézia a nezávislé umenie idú skutočne vpred. Ľudia sa začali viac spájať a viac sa vracať k tej „podstate“, hlavne v rámci živých podujatí ako autorských čítaní a podobne. Paradoxne, z historického pohľadu, nikdy nebola komunikácia jednoduchšia, ale zároveň sme od seba hrozne odpojení. Vnímame sa ako len „ja“ a máme problém sa s niekým stotožniť. Práve preto veľa ľudí vyhľadáva umenie.

To bola aj jedna z hlavných motivácií, prečo vôbec existuje Estetično. Vnímam, že nás je veľmi veľa, ale sme roztrúsení a veľakrát sa pohybujeme vo svojich bublinách, nemáme priestor sa obohacovať navzájom. Pretože nepoznáme viac než to, čo už máme vo svojom repertoári a čo sa stále omieľa dokola.

Jednoznačne. Vyrastala som v Martine a možno budem znieť ako taká babka, ale tým, že som žila v malom meste a vždy som mala problém sa s ľuďmi spájať, som si veľmi dlho myslela, že som jediný človek široko ďaleko, ktorý sa vôbec zaujíma o poéziu. Keď som sa presťahovala do Žiliny, uvedomila som si, že takých ľudí, ako som ja, je viac.

Okrem toho si myslím, že poézia a nezávislé umenie idú skutočne vpred. Ľudia sa začali viac spájať a viac sa vracať k tej „podstate“, hlavne v rámci živých podujatí ako autorských čítaní a podobne. Paradoxne, z historického pohľadu, nikdy nebola komunikácia jednoduchšia, ale zároveň sme od seba hrozne odpojení. Vnímame sa ako len „ja“ a máme problém sa s niekým stotožniť. Práve preto veľa ľudí vyhľadáva umenie.

To bola aj jedna z hlavných motivácií, prečo vôbec existuje Estetično. Vnímam, že nás je veľmi veľa, ale sme roztrúsení a veľakrát sa pohybujeme vo svojich bublinách, nemáme priestor sa obohacovať navzájom. Pretože nepoznáme viac než to, čo už máme vo svojom repertoári a čo sa stále omieľa dokola.

Ako to vidíš do budúcna, čo sa týka Estetična? Plánuješ ho rozširovať a posúvať stále ďalej?

Ako to vidíš do budúcna, čo sa týka Estetična? Plánuješ ho rozširovať a posúvať stále ďalej?

Estetično dlho nevychádzalo z trošku sebeckého dôvodu, chodím do práce a nemám čas navyše na to, aby som produkovala ďalšie čísla. Občas boli v Estetične aj „prepady“ – niektoré čísla boli veľmi úspešné a prihlásilo sa do nich napríklad dvanásť ľudí, inokedy som mala problém zohnať troch. Magazín najskôr vychádzal každý mesiac, potom každé dva a teraz sme v procese prípravy prvého tlačeného čísla.

Napriek dlhšiemu pozastaveniu činnosti bola otvorená výzva veľmi úspešná a prihlásili sa desiatky umelcov. Tlač časopisu sprostredkuje Centrum grafických papírů. Plánujem taktiež krst časopisu spojenú s vernisážou a autorskými čítaniami, potenciálne i hudobným doprovodom, no zatiaľ žiaľ nemám priestory. Do budúcna plánujem v rámci môjho kultúrneho konceptu Ateliéru Slunce publikovať aj knihy a organizovať viac živých čítaní a umeleckých akcií.

Estetično dlho nevychádzalo z trošku sebeckého dôvodu, chodím do práce a nemám čas navyše na to, aby som produkovala ďalšie čísla. Občas boli v Estetične aj „prepady“ – niektoré čísla boli veľmi úspešné a prihlásilo sa do nich napríklad dvanásť ľudí, inokedy som mala problém zohnať troch. Magazín najskôr vychádzal každý mesiac, potom každé dva a teraz sme v procese prípravy prvého tlačeného čísla.

Napriek dlhšiemu pozastaveniu činnosti bola otvorená výzva veľmi úspešná a prihlásili sa desiatky umelcov. Tlač časopisu sprostredkuje Centrum grafických papírů. Plánujem taktiež krst časopisu spojenú s vernisážou a autorskými čítaniami, potenciálne i hudobným doprovodom, no zatiaľ žiaľ nemám priestory. Do budúcna plánujem v rámci môjho kultúrneho konceptu Ateliéru Slunce publikovať aj knihy a organizovať viac živých čítaní a umeleckých akcií.

Vedieš redakciu úplne sama, počas celého obdobia pôsobenia?

Áno.

Áno.

Rozmýšľala si niekedy nad otvorením pozícií pre početnejšiu redakciu? Alebo je to skôr „osobný“ projekt?

Rozmýšľala si niekedy nad otvorením pozícií pre početnejšiu redakciu? Alebo je to skôr „osobný“ projekt?

Nie je to osobný projekt. Ja som len dievča s pripojením na internet. Estetično robia umelci, ja ich tvorbu len zbieram. Možno by som to prirovnala k tomu, keď nejaký autor kedysi chodil po kraji a zbieral napríklad pranostiky. On bol v podstate len zostaviteľom, a tie ľudové múdrosti boli jednoducho od ľudu. Rovnakým spôsobom vnímam aj Estetično. Avšak, nad zostavením viacčlennej redakcie intenzívne uvažujem. Príprava tlačeného čísla je oveľa náročnejšia než online publikovanie. V online podobe plánujem ponechať len archív predošlých čísel Estetična. Jednoznačne budem potrebovať pomoc – jednotlivcov, či kultúrnych centier –  s predajom výtiskov v Prahe, Brne, Bratislave, Žiline a v Košiciach. Do budúcna možno i výpomoc s manažmentom sociálnych sietí, editorstvom. Honoráre by boli však skôr symbolické a je pravdepodobnejšia varianta dobrovoľníckej výpomoci alebo stáže.

Nie je to osobný projekt. Ja som len dievča s pripojením na internet. Estetično robia umelci, ja ich tvorbu len zbieram. Možno by som to prirovnala k tomu, keď nejaký autor kedysi chodil po kraji a zbieral napríklad pranostiky. On bol v podstate len zostaviteľom, a tie ľudové múdrosti boli jednoducho od ľudu. Rovnakým spôsobom vnímam aj Estetično. Avšak, nad zostavením viacčlennej redakcie intenzívne uvažujem. Príprava tlačeného čísla je oveľa náročnejšia než online publikovanie. V online podobe plánujem ponechať len archív predošlých čísel Estetična. Jednoznačne budem potrebovať pomoc – jednotlivcov, či kultúrnych centier –  s predajom výtiskov v Prahe, Brne, Bratislave, Žiline a v Košiciach. Do budúcna možno i výpomoc s manažmentom sociálnych sietí, editorstvom. Honoráre by boli však skôr symbolické a je pravdepodobnejšia varianta dobrovoľníckej výpomoci alebo stáže.

Spolu s Estetičnom vedieš aj už spomínané iné vlastné projekty – nie je toho na teba príliš? Ako to zvládaš?

Spolu s Estetičnom vedieš aj už spomínané iné vlastné projekty – nie je toho na teba príliš? Ako to zvládaš?

Niekedy je toho veľa, ale naozaj sa snažím. A ako to zvládam? Možno by som povedala, že sa snažím nebrať tie vážne veci až tak vážne. Veľakrát som chcela robiť množstvo činností naraz, nakoniec z toho nič nebolo a teraz… neviem. Istým spôsobom som úplne rezignovala na všetko, ale veci ku mne nejako prichádzajú. Beriem to tak, že keď začnem niečo riešiť, či sa to dostane do konečného bodu alebo nie, záleží na tom, či to má byť. Ja pre to urobím svoje – a ak to nevyjde, vôbec nevadí, začnem robiť niečo iné.

Niekedy je toho veľa, ale naozaj sa snažím. A ako to zvládam? Možno by som povedala, že sa snažím nebrať tie vážne veci až tak vážne. Veľakrát som chcela robiť množstvo činností naraz, nakoniec z toho nič nebolo a teraz… neviem. Istým spôsobom som úplne rezignovala na všetko, ale veci ku mne nejako prichádzajú. Beriem to tak, že keď začnem niečo riešiť, či sa to dostane do konečného bodu alebo nie, záleží na tom, či to má byť. Ja pre to urobím svoje – a ak to nevyjde, vôbec nevadí, začnem robiť niečo iné.

Keď už hovoríš o vychádzaní/nevychádzaní vecí, splnilo napríklad založenie Estetična tvoje očakávania?

Keď už hovoríš o vychádzaní/nevychádzaní vecí, splnilo napríklad založenie Estetična tvoje očakávania?

Predčilo ich. Ja som si asi prvé dva roky, to je možno tá digitálna bublina, vôbec neuvedomovala, že ho ľudia čítajú. Bol pre mňa veľký šok, keď na jednej literárnej súťaži všetci spolusúťažiaci Estetično poznali. Taktiež z tohto rozhovoru som veľmi prekvapená.

Predčilo ich. Ja som si asi prvé dva roky, to je možno tá digitálna bublina, vôbec neuvedomovala, že ho ľudia čítajú. Bol pre mňa veľký šok, keď na jednej literárnej súťaži všetci spolusúťažiaci Estetično poznali. Taktiež z tohto rozhovoru som veľmi prekvapená.

Ty si okrem Estetična spomínala ešte napríklad Absenciu významu, ktorá, pokiaľ viem, pôsobí spolu s Estetičnom od roku 2023. Napadlo ťa vytvoriť ich súbežne, nezávisle, prípadne viedlo jedno k druhému?

Ty si okrem Estetična spomínala ešte napríklad Absenciu významu, ktorá, pokiaľ viem, pôsobí spolu s Estetičnom od roku 2023. Napadlo ťa vytvoriť ich súbežne, nezávisle, prípadne viedlo jedno k druhému?

Tieto myšlienky vznikli oddelene. Prvá bola Absencia. Ešte v decembri 2022 som bola na istom čítaní – volalo sa to „básnicko-vinný večer“ v Žiline. Tam som spoznala kolegu, spoluzakladateľa a môjho dobrého priateľa Mykhaila Hromovyiho. Od začiatku som k nemu mala veľký rešpekt. Bola som úplne očarená jeho básňami. Hovorila som si: tohto človeka chcem mať vo svojom živote. Strašne ma fascinovalo, keď rozprával o tom, ako v Odese na Ukrajine fungovali rôzne literárne komunity, a tá kultúra bola veľmi lokálne prepojená. Priatelia sa schádzali v kaviarňach, čítali si básne, organizovali podujatia. Bolo to veľmi komorné, nezáväzné… a vlastne to bola zábava. Ja som nad tým dlho premýšľala, prečo aj my Slováci nie sme takí, prečo nemôžeme niečo také robiť. A tak mi napadlo – poďme založiť spolok práve tu, v Žiline. Kontaktovala som Mykhaila a tak sa zrodila Absencia významu.

Čo sa týka Estetična, aj to je taký „náhodný“ príbeh. Bolo leto a opaľovala som sa, keď mi napadlo, že keď často bojujem s neprijatím u redakcií a vydavateľstiev, tak… work smart, not hard – založím si niečo svoje. Zaplatila som si doménu, navrhla som si jednoduchý web a začala som na Instagrame čosi skúšať. Vyzerá, že sa to uchytilo. Vravím, ja som to vôbec nebrala ako svoj projekt alebo veľkú kultúrnu vec, ktorou by som sa chcela presadiť. Skôr to bol proces: toto tu nie je, vidím dieru na trhu, poďme na to.

Teraz už vzniká veľa týchto iniciatív aj v Česku, aj na Slovensku, za čo som len a len rada. Som rada, že sa naša generácia viac združuje. Možno aj vplyvom politickej situácie tam funguje istá miera odporu, istá miera inovácie, túžby po zmene a po niečom neoficiálnom. To práve prináša do tohto trhu diverzitu.

Čo sa týka Estetična, aj to je taký „náhodný“ príbeh. Bolo leto a opaľovala som sa, keď mi napadlo, že keď často bojujem s neprijatím u redakcií a vydavateľstiev, tak… work smart, not hard – založím si niečo svoje. Zaplatila som si doménu, navrhla som si jednoduchý web a začala som na Instagrame čosi skúšať. Vyzerá, že sa to uchytilo. Vravím, ja som to vôbec nebrala ako svoj projekt alebo veľkú kultúrnu vec, ktorou by som sa chcela presadiť. Skôr to bol proces: toto tu nie je, vidím dieru na trhu, poďme na to.

Teraz už vzniká veľa týchto iniciatív aj v Česku, aj na Slovensku, za čo som len a len rada. Som rada, že sa naša generácia viac združuje. Možno aj vplyvom politickej situácie tam funguje istá miera odporu, istá miera inovácie, túžby po zmene a po niečom neoficiálnom. To práve prináša do tohto trhu diverzitu.

Estetično má za sebou počas svojich takmer troch rokov fungovania už desiatky open callov. Je nejaká práca, ktorá ti zostala v mysli alebo srdci?

Estetično má za sebou počas svojich takmer troch rokov fungovania už desiatky open callov. Je nejaká práca, ktorá ti zostala v mysli alebo srdci?

Veľa z nich. Spoznala som množstvo úžasných ľudí a s veľkým počtom z nich mám dodnes korešpondenciu a sledujem, čo robia a kam to dotiahli. Čo sa týka publikácií, snažím sa na to pozerať menej subjektívne – hľadať to, čo má kvalitu, nie len to, čo sa páči mne. Chcem, aby bolo Estetično čo najdostupnejšie a aby dokázalo zaujať širokú škálu umelcov a pokryť ich záujmy – od experimentálneho po tradičnejšie prístupy. Takisto tam máme slam, videotvorbu, maľbu, kresbu, grafiku… Veľmi sa mi napríklad páčilo, že v jednom diele Estetična bol videozáznam z performance. Takéto veci by som určite chcela vidieť častejšie.

Veľa z nich. Spoznala som množstvo úžasných ľudí a s veľkým počtom z nich mám dodnes korešpondenciu a sledujem, čo robia a kam to dotiahli. Čo sa týka publikácií, snažím sa na to pozerať menej subjektívne – hľadať to, čo má kvalitu, nie len to, čo sa páči mne. Chcem, aby bolo Estetično čo najdostupnejšie a aby dokázalo zaujať širokú škálu umelcov a pokryť ich záujmy – od experimentálneho po tradičnejšie prístupy. Takisto tam máme slam, videotvorbu, maľbu, kresbu, grafiku… Veľmi sa mi napríklad páčilo, že v jednom diele Estetična bol videozáznam z performance. Takéto veci by som určite chcela vidieť častejšie.

Vráťme sa k autorskému čítaniu ako takému. Je to predsa len nezvyk robiť pre časopisy autorské čítania. Aká to bola skúsenosť?

Vráťme sa k autorskému čítaniu ako takému. Je to predsa len nezvyk robiť pre časopisy autorské čítania. Aká to bola skúsenosť?

Pôvodne to malo byť čítanie Absencie, ale okolnosti neumožňovali, aby všetci prišli do Olomouca. Namiesto toho som pripravila čítanie Estetična, čo možno nebol najlepší krok, pretože som nemala čas ho výraznejšie spropagovať. Ľudia si to nestihli naplánovať, prihlásiť sa a podobne. Bolo to skôr lokálne a návštevnosť nebola vysoká, no napokon to dopadlo veľmi dobre. Je to pre mňa ponaučenie do budúcna, že sa treba lepšie pripraviť na živé podujatia.

Pôvodne to malo byť čítanie Absencie, ale okolnosti neumožňovali, aby všetci prišli do Olomouca. Namiesto toho som pripravila čítanie Estetična, čo možno nebol najlepší krok, pretože som nemala čas ho výraznejšie spropagovať. Ľudia si to nestihli naplánovať, prihlásiť sa a podobne. Bolo to skôr lokálne a návštevnosť nebola vysoká, no napokon to dopadlo veľmi dobre. Je to pre mňa ponaučenie do budúcna, že sa treba lepšie pripraviť na živé podujatia.

Nakoniec – čo by si odkázala mladým umelcom, ktorí by chceli založiť niečo podobné alebo pôsobiť v takomto časopise?

Nakoniec – čo by si odkázala mladým umelcom, ktorí by chceli založiť niečo podobné alebo pôsobiť v takomto časopise?

Poradila by som im kultivovať svoju dušu a snažiť sa spájať s ľuďmi. Pýtať sa a „všade sa pchať“, pretože naozaj nikdy nevieš, koho kde stretneš a koho kde zaujmeš. Človek by mal trošku upustiť od toho, či je jeho umenie dobré alebo nie, pretože ak máš niekoho zaujať, tých správnych jednoducho zaujmeš. A nemá zmysel zaujať niekoho, kto necíti tvoju podstatu ako umelca.

A tým, ktorí by chceli založiť napríklad kultúrny priestor alebo pôsobiť v Estetične – určite áno, má to potenciál. Lokálny vplyv robí veľmi veľa. Ľudia by nemali byť megalomanskí a hneď chcieť ovládnuť povedzme celú Prahu alebo celé Československo. Stačí pôsobiť v jednej kaviarni a ľudia sa postupne nazbierajú. Nie je to totiž o tom, aké je niečo veľké, ale o tom, ako to človeka dokáže poznačiť. A čím je ten okruh menší, tým je osobnejší a intímnejší.

Poradila by som im kultivovať svoju dušu a snažiť sa spájať s ľuďmi. Pýtať sa a „všade sa pchať“, pretože naozaj nikdy nevieš, koho kde stretneš a koho kde zaujmeš. Človek by mal trošku upustiť od toho, či je jeho umenie dobré alebo nie, pretože ak máš niekoho zaujať, tých správnych jednoducho zaujmeš. A nemá zmysel zaujať niekoho, kto necíti tvoju podstatu ako umelca.

A tým, ktorí by chceli založiť napríklad kultúrny priestor alebo pôsobiť v Estetične – určite áno, má to potenciál. Lokálny vplyv robí veľmi veľa. Ľudia by nemali byť megalomanskí a hneď chcieť ovládnuť povedzme celú Prahu alebo celé Československo. Stačí pôsobiť v jednej kaviarni a ľudia sa postupne nazbierajú. Nie je to totiž o tom, aké je niečo veľké, ale o tom, ako to človeka dokáže poznačiť. A čím je ten okruh menší, tým je osobnejší a intímnejší.

Máš niekoľko literárnych ocenení, dve zahraničné básnické zbierky, vedieš niekoľko kultúrnych inštitúcií. Čo ťa priviedlo k všestrannému vzťahu k umeniu, prípadne ako dlho si ho buduješ?

Máš niekoľko literárnych ocenení, dve zahraničné básnické zbierky, vedieš niekoľko kultúrnych inštitúcií. Čo ťa priviedlo k všestrannému vzťahu k umeniu, prípadne ako dlho si ho buduješ?

Pokiaľ si pamätám, tak som vždy chcela byť spisovateľka. Vždy som niečo písala, vymýšľala… neviem, jednoducho som to vedela. Tiež ma veľmi bavilo maľovanie; neskôr som sa dostala ku konceptuálnemu umeniu, k fotografii, trošku aj k odbornej literatúre. Skúšala som videotvorbu, organizujem podujatia. Pre mňa je to úplne prirodzené, neviem si predstaviť žiť bez umenia. Je to pre mňa ako chodiť alebo dýchať. Príde mi, že na svete sme len tak na návšteve, ale to neznamená, že by sme mali zavrhnúť „materiálno“. Práve umenie vnímam ako dobrú spojku medzi tým, čo má človek v duši, a tým, že sa to dá pretaviť do hmatateľnej podoby.

Pokiaľ si pamätám, tak som vždy chcela byť spisovateľka. Vždy som niečo písala, vymýšľala… neviem, jednoducho som to vedela. Tiež ma veľmi bavilo maľovanie; neskôr som sa dostala ku konceptuálnemu umeniu, k fotografii, trošku aj k odbornej literatúre. Skúšala som videotvorbu, organizujem podujatia. Pre mňa je to úplne prirodzené, neviem si predstaviť žiť bez umenia. Je to pre mňa ako chodiť alebo dýchať. Príde mi, že na svete sme len tak na návšteve, ale to neznamená, že by sme mali zavrhnúť „materiálno“. Práve umenie vnímam ako dobrú spojku medzi tým, čo má človek v duši, a tým, že sa to dá pretaviť do hmatateľnej podoby.

Aj odtiaľ prichádza tento impulz spájať ľudí – vytvárať spolky a inštitúcie ako Estetično, Absencia alebo iné podobné iniciatívy?

Aj odtiaľ prichádza tento impulz spájať ľudí – vytvárať spolky a inštitúcie ako Estetično, Absencia alebo iné podobné iniciatívy?

Jednoznačne. Vyrastala som v Martine a možno budem znieť ako taká babka, ale tým, že som žila v malom meste a vždy som mala problém sa s ľuďmi spájať, som si veľmi dlho myslela, že som jediný človek široko ďaleko, ktorý sa vôbec zaujíma o poéziu. Keď som sa presťahovala do Žiliny, uvedomila som si, že takých ľudí, ako som ja, je viac.

Okrem toho si myslím, že poézia a nezávislé umenie idú skutočne vpred. Ľudia sa začali viac spájať a viac sa vracať k tej „podstate“, hlavne v rámci živých podujatí ako autorských čítaní a podobne. Paradoxne, z historického pohľadu, nikdy nebola komunikácia jednoduchšia, ale zároveň sme od seba hrozne odpojení. Vnímame sa ako len „ja“ a máme problém sa s niekým stotožniť. Práve preto veľa ľudí vyhľadáva umenie.

To bola aj jedna z hlavných motivácií, prečo vôbec existuje Estetično. Vnímam, že nás je veľmi veľa, ale sme roztrúsení a veľakrát sa pohybujeme vo svojich bublinách, nemáme priestor sa obohacovať navzájom. Pretože nepoznáme viac než to, čo už máme vo svojom repertoári a čo sa stále omieľa dokola.

Jednoznačne. Vyrastala som v Martine a možno budem znieť ako taká babka, ale tým, že som žila v malom meste a vždy som mala problém sa s ľuďmi spájať, som si veľmi dlho myslela, že som jediný človek široko ďaleko, ktorý sa vôbec zaujíma o poéziu. Keď som sa presťahovala do Žiliny, uvedomila som si, že takých ľudí, ako som ja, je viac.

Okrem toho si myslím, že poézia a nezávislé umenie idú skutočne vpred. Ľudia sa začali viac spájať a viac sa vracať k tej „podstate“, hlavne v rámci živých podujatí ako autorských čítaní a podobne. Paradoxne, z historického pohľadu, nikdy nebola komunikácia jednoduchšia, ale zároveň sme od seba hrozne odpojení. Vnímame sa ako len „ja“ a máme problém sa s niekým stotožniť. Práve preto veľa ľudí vyhľadáva umenie.

To bola aj jedna z hlavných motivácií, prečo vôbec existuje Estetično. Vnímam, že nás je veľmi veľa, ale sme roztrúsení a veľakrát sa pohybujeme vo svojich bublinách, nemáme priestor sa obohacovať navzájom. Pretože nepoznáme viac než to, čo už máme vo svojom repertoári a čo sa stále omieľa dokola.

Ako to vidíš do budúcna, čo sa týka Estetična? Plánuješ ho rozširovať a posúvať stále ďalej?

Ako to vidíš do budúcna, čo sa týka Estetična? Plánuješ ho rozširovať a posúvať stále ďalej?

Estetično dlho nevychádzalo z trošku sebeckého dôvodu, chodím do práce a nemám čas navyše na to, aby som produkovala ďalšie čísla. Občas boli v Estetične aj „prepady“ – niektoré čísla boli veľmi úspešné a prihlásilo sa do nich napríklad dvanásť ľudí, inokedy som mala problém zohnať troch. Magazín najskôr vychádzal každý mesiac, potom každé dva a teraz sme v procese prípravy prvého tlačeného čísla.

Napriek dlhšiemu pozastaveniu činnosti bola otvorená výzva veľmi úspešná a prihlásili sa desiatky umelcov. Tlač časopisu sprostredkuje Centrum grafických papírů. Plánujem taktiež krst časopisu spojenú s vernisážou a autorskými čítaniami, potenciálne i hudobným doprovodom, no zatiaľ žiaľ nemám priestory. Do budúcna plánujem v rámci môjho kultúrneho konceptu Ateliéru Slunce publikovať aj knihy a organizovať viac živých čítaní a umeleckých akcií.

Estetično dlho nevychádzalo z trošku sebeckého dôvodu, chodím do práce a nemám čas navyše na to, aby som produkovala ďalšie čísla. Občas boli v Estetične aj „prepady“ – niektoré čísla boli veľmi úspešné a prihlásilo sa do nich napríklad dvanásť ľudí, inokedy som mala problém zohnať troch. Magazín najskôr vychádzal každý mesiac, potom každé dva a teraz sme v procese prípravy prvého tlačeného čísla.

Napriek dlhšiemu pozastaveniu činnosti bola otvorená výzva veľmi úspešná a prihlásili sa desiatky umelcov. Tlač časopisu sprostredkuje Centrum grafických papírů. Plánujem taktiež krst časopisu spojenú s vernisážou a autorskými čítaniami, potenciálne i hudobným doprovodom, no zatiaľ žiaľ nemám priestory. Do budúcna plánujem v rámci môjho kultúrneho konceptu Ateliéru Slunce publikovať aj knihy a organizovať viac živých čítaní a umeleckých akcií.

Vedieš redakciu úplne sama, počas celého obdobia pôsobenia?

Áno.

Áno.

Rozmýšľala si niekedy nad otvorením pozícií pre početnejšiu redakciu? Alebo je to skôr „osobný“ projekt?

Rozmýšľala si niekedy nad otvorením pozícií pre početnejšiu redakciu? Alebo je to skôr „osobný“ projekt?

Nie je to osobný projekt. Ja som len dievča s pripojením na internet. Estetično robia umelci, ja ich tvorbu len zbieram. Možno by som to prirovnala k tomu, keď nejaký autor kedysi chodil po kraji a zbieral napríklad pranostiky. On bol v podstate len zostaviteľom, a tie ľudové múdrosti boli jednoducho od ľudu. Rovnakým spôsobom vnímam aj Estetično. Avšak, nad zostavením viacčlennej redakcie intenzívne uvažujem. Príprava tlačeného čísla je oveľa náročnejšia než online publikovanie. V online podobe plánujem ponechať len archív predošlých čísel Estetična. Jednoznačne budem potrebovať pomoc – jednotlivcov, či kultúrnych centier –  s predajom výtiskov v Prahe, Brne, Bratislave, Žiline a v Košiciach. Do budúcna možno i výpomoc s manažmentom sociálnych sietí, editorstvom. Honoráre by boli však skôr symbolické a je pravdepodobnejšia varianta dobrovoľníckej výpomoci alebo stáže.

Nie je to osobný projekt. Ja som len dievča s pripojením na internet. Estetično robia umelci, ja ich tvorbu len zbieram. Možno by som to prirovnala k tomu, keď nejaký autor kedysi chodil po kraji a zbieral napríklad pranostiky. On bol v podstate len zostaviteľom, a tie ľudové múdrosti boli jednoducho od ľudu. Rovnakým spôsobom vnímam aj Estetično. Avšak, nad zostavením viacčlennej redakcie intenzívne uvažujem. Príprava tlačeného čísla je oveľa náročnejšia než online publikovanie. V online podobe plánujem ponechať len archív predošlých čísel Estetična. Jednoznačne budem potrebovať pomoc – jednotlivcov, či kultúrnych centier –  s predajom výtiskov v Prahe, Brne, Bratislave, Žiline a v Košiciach. Do budúcna možno i výpomoc s manažmentom sociálnych sietí, editorstvom. Honoráre by boli však skôr symbolické a je pravdepodobnejšia varianta dobrovoľníckej výpomoci alebo stáže.

Spolu s Estetičnom vedieš aj už spomínané iné vlastné projekty – nie je toho na teba príliš? Ako to zvládaš?

Spolu s Estetičnom vedieš aj už spomínané iné vlastné projekty – nie je toho na teba príliš? Ako to zvládaš?

Niekedy je toho veľa, ale naozaj sa snažím. A ako to zvládam? Možno by som povedala, že sa snažím nebrať tie vážne veci až tak vážne. Veľakrát som chcela robiť množstvo činností naraz, nakoniec z toho nič nebolo a teraz… neviem. Istým spôsobom som úplne rezignovala na všetko, ale veci ku mne nejako prichádzajú. Beriem to tak, že keď začnem niečo riešiť, či sa to dostane do konečného bodu alebo nie, záleží na tom, či to má byť. Ja pre to urobím svoje – a ak to nevyjde, vôbec nevadí, začnem robiť niečo iné.

Niekedy je toho veľa, ale naozaj sa snažím. A ako to zvládam? Možno by som povedala, že sa snažím nebrať tie vážne veci až tak vážne. Veľakrát som chcela robiť množstvo činností naraz, nakoniec z toho nič nebolo a teraz… neviem. Istým spôsobom som úplne rezignovala na všetko, ale veci ku mne nejako prichádzajú. Beriem to tak, že keď začnem niečo riešiť, či sa to dostane do konečného bodu alebo nie, záleží na tom, či to má byť. Ja pre to urobím svoje – a ak to nevyjde, vôbec nevadí, začnem robiť niečo iné.

Keď už hovoríš o vychádzaní/nevychádzaní vecí, splnilo napríklad založenie Estetična tvoje očakávania?

Keď už hovoríš o vychádzaní/nevychádzaní vecí, splnilo napríklad založenie Estetična tvoje očakávania?

Predčilo ich. Ja som si asi prvé dva roky, to je možno tá digitálna bublina, vôbec neuvedomovala, že ho ľudia čítajú. Bol pre mňa veľký šok, keď na jednej literárnej súťaži všetci spolusúťažiaci Estetično poznali. Taktiež z tohto rozhovoru som veľmi prekvapená.

Predčilo ich. Ja som si asi prvé dva roky, to je možno tá digitálna bublina, vôbec neuvedomovala, že ho ľudia čítajú. Bol pre mňa veľký šok, keď na jednej literárnej súťaži všetci spolusúťažiaci Estetično poznali. Taktiež z tohto rozhovoru som veľmi prekvapená.

Ty si okrem Estetična spomínala ešte napríklad Absenciu významu, ktorá, pokiaľ viem, pôsobí spolu s Estetičnom od roku 2023. Napadlo ťa vytvoriť ich súbežne, nezávisle, prípadne viedlo jedno k druhému?

Ty si okrem Estetična spomínala ešte napríklad Absenciu významu, ktorá, pokiaľ viem, pôsobí spolu s Estetičnom od roku 2023. Napadlo ťa vytvoriť ich súbežne, nezávisle, prípadne viedlo jedno k druhému?

Tieto myšlienky vznikli oddelene. Prvá bola Absencia. Ešte v decembri 2022 som bola na istom čítaní – volalo sa to „básnicko-vinný večer“ v Žiline. Tam som spoznala kolegu, spoluzakladateľa a môjho dobrého priateľa Mykhaila Hromovyiho. Od začiatku som k nemu mala veľký rešpekt. Bola som úplne očarená jeho básňami. Hovorila som si: tohto človeka chcem mať vo svojom živote. Strašne ma fascinovalo, keď rozprával o tom, ako v Odese na Ukrajine fungovali rôzne literárne komunity, a tá kultúra bola veľmi lokálne prepojená. Priatelia sa schádzali v kaviarňach, čítali si básne, organizovali podujatia. Bolo to veľmi komorné, nezáväzné… a vlastne to bola zábava. Ja som nad tým dlho premýšľala, prečo aj my Slováci nie sme takí, prečo nemôžeme niečo také robiť. A tak mi napadlo – poďme založiť spolok práve tu, v Žiline. Kontaktovala som Mykhaila a tak sa zrodila Absencia významu.

Čo sa týka Estetična, aj to je taký „náhodný“ príbeh. Bolo leto a opaľovala som sa, keď mi napadlo, že keď často bojujem s neprijatím u redakcií a vydavateľstiev, tak… work smart, not hard – založím si niečo svoje. Zaplatila som si doménu, navrhla som si jednoduchý web a začala som na Instagrame čosi skúšať. Vyzerá, že sa to uchytilo. Vravím, ja som to vôbec nebrala ako svoj projekt alebo veľkú kultúrnu vec, ktorou by som sa chcela presadiť. Skôr to bol proces: toto tu nie je, vidím dieru na trhu, poďme na to.

Teraz už vzniká veľa týchto iniciatív aj v Česku, aj na Slovensku, za čo som len a len rada. Som rada, že sa naša generácia viac združuje. Možno aj vplyvom politickej situácie tam funguje istá miera odporu, istá miera inovácie, túžby po zmene a po niečom neoficiálnom. To práve prináša do tohto trhu diverzitu.

Čo sa týka Estetična, aj to je taký „náhodný“ príbeh. Bolo leto a opaľovala som sa, keď mi napadlo, že keď často bojujem s neprijatím u redakcií a vydavateľstiev, tak… work smart, not hard – založím si niečo svoje. Zaplatila som si doménu, navrhla som si jednoduchý web a začala som na Instagrame čosi skúšať. Vyzerá, že sa to uchytilo. Vravím, ja som to vôbec nebrala ako svoj projekt alebo veľkú kultúrnu vec, ktorou by som sa chcela presadiť. Skôr to bol proces: toto tu nie je, vidím dieru na trhu, poďme na to.

Teraz už vzniká veľa týchto iniciatív aj v Česku, aj na Slovensku, za čo som len a len rada. Som rada, že sa naša generácia viac združuje. Možno aj vplyvom politickej situácie tam funguje istá miera odporu, istá miera inovácie, túžby po zmene a po niečom neoficiálnom. To práve prináša do tohto trhu diverzitu.

Estetično má za sebou počas svojich takmer troch rokov fungovania už desiatky open callov. Je nejaká práca, ktorá ti zostala v mysli alebo srdci?

Estetično má za sebou počas svojich takmer troch rokov fungovania už desiatky open callov. Je nejaká práca, ktorá ti zostala v mysli alebo srdci?

Veľa z nich. Spoznala som množstvo úžasných ľudí a s veľkým počtom z nich mám dodnes korešpondenciu a sledujem, čo robia a kam to dotiahli. Čo sa týka publikácií, snažím sa na to pozerať menej subjektívne – hľadať to, čo má kvalitu, nie len to, čo sa páči mne. Chcem, aby bolo Estetično čo najdostupnejšie a aby dokázalo zaujať širokú škálu umelcov a pokryť ich záujmy – od experimentálneho po tradičnejšie prístupy. Takisto tam máme slam, videotvorbu, maľbu, kresbu, grafiku… Veľmi sa mi napríklad páčilo, že v jednom diele Estetična bol videozáznam z performance. Takéto veci by som určite chcela vidieť častejšie.

Veľa z nich. Spoznala som množstvo úžasných ľudí a s veľkým počtom z nich mám dodnes korešpondenciu a sledujem, čo robia a kam to dotiahli. Čo sa týka publikácií, snažím sa na to pozerať menej subjektívne – hľadať to, čo má kvalitu, nie len to, čo sa páči mne. Chcem, aby bolo Estetično čo najdostupnejšie a aby dokázalo zaujať širokú škálu umelcov a pokryť ich záujmy – od experimentálneho po tradičnejšie prístupy. Takisto tam máme slam, videotvorbu, maľbu, kresbu, grafiku… Veľmi sa mi napríklad páčilo, že v jednom diele Estetična bol videozáznam z performance. Takéto veci by som určite chcela vidieť častejšie.

Vráťme sa k autorskému čítaniu ako takému. Je to predsa len nezvyk robiť pre časopisy autorské čítania. Aká to bola skúsenosť?

Vráťme sa k autorskému čítaniu ako takému. Je to predsa len nezvyk robiť pre časopisy autorské čítania. Aká to bola skúsenosť?

Pôvodne to malo byť čítanie Absencie, ale okolnosti neumožňovali, aby všetci prišli do Olomouca. Namiesto toho som pripravila čítanie Estetična, čo možno nebol najlepší krok, pretože som nemala čas ho výraznejšie spropagovať. Ľudia si to nestihli naplánovať, prihlásiť sa a podobne. Bolo to skôr lokálne a návštevnosť nebola vysoká, no napokon to dopadlo veľmi dobre. Je to pre mňa ponaučenie do budúcna, že sa treba lepšie pripraviť na živé podujatia.

Pôvodne to malo byť čítanie Absencie, ale okolnosti neumožňovali, aby všetci prišli do Olomouca. Namiesto toho som pripravila čítanie Estetična, čo možno nebol najlepší krok, pretože som nemala čas ho výraznejšie spropagovať. Ľudia si to nestihli naplánovať, prihlásiť sa a podobne. Bolo to skôr lokálne a návštevnosť nebola vysoká, no napokon to dopadlo veľmi dobre. Je to pre mňa ponaučenie do budúcna, že sa treba lepšie pripraviť na živé podujatia.

Nakoniec – čo by si odkázala mladým umelcom, ktorí by chceli založiť niečo podobné alebo pôsobiť v takomto časopise?

Nakoniec – čo by si odkázala mladým umelcom, ktorí by chceli založiť niečo podobné alebo pôsobiť v takomto časopise?

Poradila by som im kultivovať svoju dušu a snažiť sa spájať s ľuďmi. Pýtať sa a „všade sa pchať“, pretože naozaj nikdy nevieš, koho kde stretneš a koho kde zaujmeš. Človek by mal trošku upustiť od toho, či je jeho umenie dobré alebo nie, pretože ak máš niekoho zaujať, tých správnych jednoducho zaujmeš. A nemá zmysel zaujať niekoho, kto necíti tvoju podstatu ako umelca.

A tým, ktorí by chceli založiť napríklad kultúrny priestor alebo pôsobiť v Estetične – určite áno, má to potenciál. Lokálny vplyv robí veľmi veľa. Ľudia by nemali byť megalomanskí a hneď chcieť ovládnuť povedzme celú Prahu alebo celé Československo. Stačí pôsobiť v jednej kaviarni a ľudia sa postupne nazbierajú. Nie je to totiž o tom, aké je niečo veľké, ale o tom, ako to človeka dokáže poznačiť. A čím je ten okruh menší, tým je osobnejší a intímnejší.

Poradila by som im kultivovať svoju dušu a snažiť sa spájať s ľuďmi. Pýtať sa a „všade sa pchať“, pretože naozaj nikdy nevieš, koho kde stretneš a koho kde zaujmeš. Človek by mal trošku upustiť od toho, či je jeho umenie dobré alebo nie, pretože ak máš niekoho zaujať, tých správnych jednoducho zaujmeš. A nemá zmysel zaujať niekoho, kto necíti tvoju podstatu ako umelca.

A tým, ktorí by chceli založiť napríklad kultúrny priestor alebo pôsobiť v Estetične – určite áno, má to potenciál. Lokálny vplyv robí veľmi veľa. Ľudia by nemali byť megalomanskí a hneď chcieť ovládnuť povedzme celú Prahu alebo celé Československo. Stačí pôsobiť v jednej kaviarni a ľudia sa postupne nazbierajú. Nie je to totiž o tom, aké je niečo veľké, ale o tom, ako to človeka dokáže poznačiť. A čím je ten okruh menší, tým je osobnejší a intímnejší.