Režisér Erlingur Óttar Thoroddsen: Tajomno a nepokoj v novodobom islandskom podaní
Tajomno a nepokoj v novodobom islandskom podaní

Už počas študentských čias sa nadchol pre hororový žáner a natočil svoje prvé krátke filmy. Tentokrát siahol po novej žánrovej kombinácii. Režisér Erlingur Óttar Thoroddsen adaptoval ďalší román islandskej autorky Yrsy Sigurðardóttir s názvom Chlad.
Už počas študentských čias sa nadchol pre hororový žáner a natočil svoje prvé krátke filmy. Tentokrát siahol po novej žánrovej kombinácii. Režisér Erlingur Óttar Thoroddsen adaptoval ďalší román islandskej autorky Yrsy Sigurðardóttir s názvom Chlad.

Zdroj: SCANDI
Vo filme spája poctivý duchársky príbeh s psychologickými témami dysfunkčnej rodiny, toxických vzťahov a traumy. Mrazivý pocit z názvu ani zďaleka nezostáva len pri nepríjemnej studenej atmosfére. V rozhovore sme sa rozprávali o výzvach spojených s islandským detektívnym a hororovým žánrom, o prenose knižného materiálu na filmové plátno, ako aj o zážitkoch z natáčania. Film je na Slovensku uvedený v rámci prehliadky severskej kinematografie SCANDI 2025.
Vo filme spája poctivý duchársky príbeh s psychologickými témami dysfunkčnej rodiny, toxických vzťahov a traumy. Mrazivý pocit z názvu ani zďaleka nezostáva len pri nepríjemnej studenej atmosfére. V rozhovore sme sa rozprávali o výzvach spojených s islandským detektívnym a hororovým žánrom, o prenose knižného materiálu na filmové plátno, ako aj o zážitkoch z natáčania. Film je na Slovensku uvedený v rámci prehliadky severskej kinematografie SCANDI 2025.
Island má bohatú ponuku detektívnej literatúry, no nie je až tak často využívaná pre filmové spracovania. Je podľa vás toto cesta, ktorou by sa islandský film mohol uberať?
Island má bohatú ponuku detektívnej literatúry, no nie je až tak často využívaná pre filmové spracovania. Je podľa vás toto cesta, ktorou by sa islandský film mohol uberať?
Problém na Islande je v tom, že máme veľmi malý priemysel a ročne natočíme možno štyri alebo päť filmov. Myslím si, že to je hlavným dôvodom, prečo trvalo tak dlho, kým sa začali adaptovať ďalšie knihy. Viac adaptácií však vzniká v televízii. Knihy sú často veľmi obsiahle, a preto je ťažké vtesnať ich obsah do jedného filmu. Televízia sa v tomto smere javí ako vhodnejšie médium. Súhlasím však, že je zvláštne, že tak málo populárnych kníh bolo adaptovaných, ale myslím si, že tento trend sa postupne mení.
Problém na Islande je v tom, že máme veľmi malý priemysel a ročne natočíme možno štyri alebo päť filmov. Myslím si, že to je hlavným dôvodom, prečo trvalo tak dlho, kým sa začali adaptovať ďalšie knihy. Viac adaptácií však vzniká v televízii. Knihy sú často veľmi obsiahle, a preto je ťažké vtesnať ich obsah do jedného filmu. Televízia sa v tomto smere javí ako vhodnejšie médium. Súhlasím však, že je zvláštne, že tak málo populárnych kníh bolo adaptovaných, ale myslím si, že tento trend sa postupne mení.

Zdroj: SCANDI
Vo filme pracujete s dvomi na začiatku nesúvisiacimi dejovými líniami, ktoré sa nakoniec pretnú. Keď sa to stane, dej sa ku koncu výrazne zrýchľuje a narúša doterajšie kĺzavé tempo.
Vo filme pracujete s dvomi na začiatku nesúvisiacimi dejovými líniami, ktoré sa nakoniec pretnú. Keď sa to stane, dej sa ku koncu výrazne zrýchľuje a narúša doterajšie kĺzavé tempo.
Chcel som, aby to pôsobilo tak, že keď sa to začne rozpletať, ide to v rýchlom slede, akoby sme len šli a šli. Je tam veľa zvratov, a myslel som si, že ak „pridáme plyn“, diváci sa nechajú unášať a nebudú mať čas rozmýšľať nad tým, čo sa deje. Jednoducho to budú musieť prijať.
Pri strihaní filmu sme sa s editorom usilovali o to, aby táto časť pôsobila ako lezenie na útes, z ktorého sa potom rútime prudko nadol. Myslím, že sa nám podarilo dosiahnuť tento efekt. V trileroch a mysterióznych filmoch, a dokonca aj v hororoch chcete, aby prvé dve tretiny príbehu budovali napätie, aby všetko smerovalo k vyvrcholeniu. A dúfam, že je aj toto vyvrcholenie trochu šialené a vzrušujúce.
Chcel som, aby to pôsobilo tak, že keď sa to začne rozpletať, ide to v rýchlom slede, akoby sme len šli a šli. Je tam veľa zvratov, a myslel som si, že ak „pridáme plyn“, diváci sa nechajú unášať a nebudú mať čas rozmýšľať nad tým, čo sa deje. Jednoducho to budú musieť prijať.
Pri strihaní filmu sme sa s editorom usilovali o to, aby táto časť pôsobila ako lezenie na útes, z ktorého sa potom rútime prudko nadol. Myslím, že sa nám podarilo dosiahnuť tento efekt. V trileroch a mysterióznych filmoch, a dokonca aj v hororoch chcete, aby prvé dve tretiny príbehu budovali napätie, aby všetko smerovalo k vyvrcholeniu. A dúfam, že je aj toto vyvrcholenie trochu šialené a vzrušujúce.
Ako ste už spomínali, film kombinuje mysteriózny triler s prvkami hororu. Plánovali ste ich od začiatku zakomponovať?
Ako ste už spomínali, film kombinuje mysteriózny triler s prvkami hororu. Plánovali ste ich od začiatku zakomponovať?
Práve toto ma na projekte veľmi nadchlo. Mám totiž zázemie v horore – už od detstva som točil krátke hororové filmy a moje prvé dva celovečerné filmy boli tiež hororové. To je teda žáner, ktorý ma baví a inšpiruje. Producent za mnou prišiel práve preto, že mám k týmto typom filmov vzťah. Chcel niekoho, kto by vedel preniesť tieto prvky do adaptácie knihy. Takže som sa naozaj snažil hororové elementy z knihy vyzdvihnúť a nechať ich vyniknúť, nie skrývať.
Myslím si, že vražedná záhada a kriminálny triler sú perfektným základom, do ktorého sa dá pridať trochu hororu. Diváci, ktorí nemajú radi horory, si podľa mňa tento film môžu stále užiť, pretože nie je krvavý ani veľmi násilný. Skôr dúfam, že pôsobí mrazivo, vyvoláva nepokoj a možno trochu strach, ktorý si vezmete so sebou, keď pôjdete večer spať.
Práve toto ma na projekte veľmi nadchlo. Mám totiž zázemie v horore – už od detstva som točil krátke hororové filmy a moje prvé dva celovečerné filmy boli tiež hororové. To je teda žáner, ktorý ma baví a inšpiruje. Producent za mnou prišiel práve preto, že mám k týmto typom filmov vzťah. Chcel niekoho, kto by vedel preniesť tieto prvky do adaptácie knihy. Takže som sa naozaj snažil hororové elementy z knihy vyzdvihnúť a nechať ich vyniknúť, nie skrývať.
Myslím si, že vražedná záhada a kriminálny triler sú perfektným základom, do ktorého sa dá pridať trochu hororu. Diváci, ktorí nemajú radi horory, si podľa mňa tento film môžu stále užiť, pretože nie je krvavý ani veľmi násilný. Skôr dúfam, že pôsobí mrazivo, vyvoláva nepokoj a možno trochu strach, ktorý si vezmete so sebou, keď pôjdete večer spať.

Zdroj: SCANDI
Herec Jóhannes Haukur Jóhannesson o vás povedal: „Myslím si, že v jeho rukách vidíme islandský horor na novej úrovni.“ Ako vnímate žáner hororu v modernej kinematografii?
Herec Jóhannes Haukur Jóhannesson o vás povedal: „Myslím si, že v jeho rukách vidíme islandský horor na novej úrovni.“ Ako vnímate žáner hororu v modernej kinematografii?
Každých pár rokov sa stane populárnym určitý typ hororového filmu, no potom sa to zmení a tieto filmy sa stanú zastaranými. Je to vlastne taký cyklus. Myslím si však, že príbehy o duchoch, nadprirodzené príbehy, nikdy nevychádzajú z módy – záleží len na tom, ako ich spracujete.
Avšak na Islande nerobíme veľa hororových alebo strašidelných filmov, aj keď tu máme dlhé obdobia tmy a atmosféru, ktorá môže byť veľmi desivá. A to je niečo, čo by som rád zmenil. Za posledné roky sa to trochu začalo meniť, ale pre mňa to stále nie je dosť rýchle. Takže som na takej vlastnej misii, s cieľom natočiť viac hororových filmov na Islande. A nikdy s tým neprestanem.
Každých pár rokov sa stane populárnym určitý typ hororového filmu, no potom sa to zmení a tieto filmy sa stanú zastaranými. Je to vlastne taký cyklus. Myslím si však, že príbehy o duchoch, nadprirodzené príbehy, nikdy nevychádzajú z módy – záleží len na tom, ako ich spracujete.
Avšak na Islande nerobíme veľa hororových alebo strašidelných filmov, aj keď tu máme dlhé obdobia tmy a atmosféru, ktorá môže byť veľmi desivá. A to je niečo, čo by som rád zmenil. Za posledné roky sa to trochu začalo meniť, ale pre mňa to stále nie je dosť rýchle. Takže som na takej vlastnej misii, s cieľom natočiť viac hororových filmov na Islande. A nikdy s tým neprestanem.
Na konci sa ponúka jasné vysvetlenie duševnou chorobou, ale stále nechávate priestor aj niečo nadprirodzené. Mám pravdu?
Na konci sa ponúka jasné vysvetlenie duševnou chorobou, ale stále nechávate priestor aj niečo nadprirodzené. Mám pravdu?
Áno, trochu. Pre mňa bolo veľmi zaujímavé pracovať s myšlienkou: „Je tam duch? Alebo tam nie je duch?“ Dej odohrávajúci sa v minulosti má atmosféru, ktorá je ako stvorená pre duchársky príbeh. Ale bez toho, aby som niečo prezradil, veci sa na konci stanú o niečo komplikovanejšími.
Moderný príbeh je viac založený na vede – postavy sa rozprávajú s psychológmi, skúmajú veci z vedeckého pohľadu. Ale práve v tejto časti príbehu, kde by ste to možno najmenej očakávali, je pravdepodobnejšie, že sa vyskytne duch. Považoval som to za zaujímavý zvrat v rámci žánru – duchovia sú skôr v časti príbehu, kde je ťažšie veriť, že by tam mohli byť.
Divák sa môže sám pre seba rozhodnúť, či ide o výplod predstavivosti duševne chorého človeka alebo o skutočnú prítomnosť ducha. Keď sa nad tým zamyslíte, nie je to len jedna osoba, ktorá ducha vidí – je ich viac. Takže, kto vie?
Áno, trochu. Pre mňa bolo veľmi zaujímavé pracovať s myšlienkou: „Je tam duch? Alebo tam nie je duch?“ Dej odohrávajúci sa v minulosti má atmosféru, ktorá je ako stvorená pre duchársky príbeh. Ale bez toho, aby som niečo prezradil, veci sa na konci stanú o niečo komplikovanejšími.
Moderný príbeh je viac založený na vede – postavy sa rozprávajú s psychológmi, skúmajú veci z vedeckého pohľadu. Ale práve v tejto časti príbehu, kde by ste to možno najmenej očakávali, je pravdepodobnejšie, že sa vyskytne duch. Považoval som to za zaujímavý zvrat v rámci žánru – duchovia sú skôr v časti príbehu, kde je ťažšie veriť, že by tam mohli byť.
Divák sa môže sám pre seba rozhodnúť, či ide o výplod predstavivosti duševne chorého človeka alebo o skutočnú prítomnosť ducha. Keď sa nad tým zamyslíte, nie je to len jedna osoba, ktorá ducha vidí – je ich viac. Takže, kto vie?

Zdroj: SCANDI
Budova zariadenia pre mladistvých aj s okolitým prostredím vo filme funguje výborne. Ako ste si vyberali lokácie?
Budova zariadenia pre mladistvých aj s okolitým prostredím vo filme funguje výborne. Ako ste si vyberali lokácie?
Miesto v knihe je založené na niekoľkých skutočných domoch pre mladistvých delikventov. Tak som začal tým, že som si pozrel, kde sa nachádzajú a ako dnes vyzerajú. Mnohé z nich sú dnes hotely, a tým pádom vyzerajú príliš pekne.
Potom som našiel tento dom, ale rozhodli sme sa, že tam nemôžeme ísť, pretože by to bolo príliš drahé, presunúť celý štáb a hercov na také odľahlé miesto. Producenti nakoniec našli spôsob, ako to finančne pokryť, takže sa to podarilo. Myslím si, že to je naozaj strašidelné miesto. Počas natáčania sa tam stalo veľa zvláštnych a desivých vecí.
Miesto v knihe je založené na niekoľkých skutočných domoch pre mladistvých delikventov. Tak som začal tým, že som si pozrel, kde sa nachádzajú a ako dnes vyzerajú. Mnohé z nich sú dnes hotely, a tým pádom vyzerajú príliš pekne.
Potom som našiel tento dom, ale rozhodli sme sa, že tam nemôžeme ísť, pretože by to bolo príliš drahé, presunúť celý štáb a hercov na také odľahlé miesto. Producenti nakoniec našli spôsob, ako to finančne pokryť, takže sa to podarilo. Myslím si, že to je naozaj strašidelné miesto. Počas natáčania sa tam stalo veľa zvláštnych a desivých vecí.
Napríklad akých?
Napríklad akých?
Mnohí ľudia zo štábu hovorili, že keď pracovali uprostred noci, počuli niekoho volať ich meno. Otočili sa, ale nikto tam nebol, dokonca ani nablízku. Rádiá štábu vydávali zvláštne zvuky, aj keď do nich nikto nehovoril. Ľudia hovorili, že mali zlý pocit, akoby ich niekto sledoval. Ako režisér som stále myslel na tisíc vecí naraz a bol som veľmi sústredený na prácu, takže mne sa nič zvláštne nestalo. Ale herci a členovia štábu – takmer všetci niečo cítili.
Mnohí ľudia zo štábu hovorili, že keď pracovali uprostred noci, počuli niekoho volať ich meno. Otočili sa, ale nikto tam nebol, dokonca ani nablízku. Rádiá štábu vydávali zvláštne zvuky, aj keď do nich nikto nehovoril. Ľudia hovorili, že mali zlý pocit, akoby ich niekto sledoval. Ako režisér som stále myslel na tisíc vecí naraz a bol som veľmi sústredený na prácu, takže mne sa nič zvláštne nestalo. Ale herci a členovia štábu – takmer všetci niečo cítili.

Zdroj: SCANDI
Ďalšie rozhovory…
Iniciatíva ŠOK! Všetci by sme mali doma bojovať za hodnoty, ktorým veríme
Vš...
Eva Križková: Pýtajme sa, čo sa v našich štvrtiach deje, to je odkaz filmu Vtáčnik
Re...
Niko Mlynarčík: Idem si odžiť realitu, aby som mal znova nové námety
Ni...
Autorky inštalácie Zjednotení dychom: „Na chvíľu sme spojili ľudí”
„N...
Zdroj: SCANDI
Vo filme spája poctivý duchársky príbeh s psychologickými témami dysfunkčnej rodiny, toxických vzťahov a traumy. Mrazivý pocit z názvu ani zďaleka nezostáva len pri nepríjemnej studenej atmosfére. V rozhovore sme sa rozprávali o výzvach spojených s islandským detektívnym a hororovým žánrom, o prenose knižného materiálu na filmové plátno, ako aj o zážitkoch z natáčania. Film je na Slovensku uvedený v rámci prehliadky severskej kinematografie SCANDI 2025.
Vo filme spája poctivý duchársky príbeh s psychologickými témami dysfunkčnej rodiny, toxických vzťahov a traumy. Mrazivý pocit z názvu ani zďaleka nezostáva len pri nepríjemnej studenej atmosfére. V rozhovore sme sa rozprávali o výzvach spojených s islandským detektívnym a hororovým žánrom, o prenose knižného materiálu na filmové plátno, ako aj o zážitkoch z natáčania. Film je na Slovensku uvedený v rámci prehliadky severskej kinematografie SCANDI 2025.
Island má bohatú ponuku detektívnej literatúry, no nie je až tak často využívaná pre filmové spracovania. Je podľa vás toto cesta, ktorou by sa islandský film mohol uberať?
Island má bohatú ponuku detektívnej literatúry, no nie je až tak často využívaná pre filmové spracovania. Je podľa vás toto cesta, ktorou by sa islandský film mohol uberať?
Problém na Islande je v tom, že máme veľmi malý priemysel a ročne natočíme možno štyri alebo päť filmov. Myslím si, že to je hlavným dôvodom, prečo trvalo tak dlho, kým sa začali adaptovať ďalšie knihy. Viac adaptácií však vzniká v televízii. Knihy sú často veľmi obsiahle, a preto je ťažké vtesnať ich obsah do jedného filmu. Televízia sa v tomto smere javí ako vhodnejšie médium. Súhlasím však, že je zvláštne, že tak málo populárnych kníh bolo adaptovaných, ale myslím si, že tento trend sa postupne mení.
Problém na Islande je v tom, že máme veľmi malý priemysel a ročne natočíme možno štyri alebo päť filmov. Myslím si, že to je hlavným dôvodom, prečo trvalo tak dlho, kým sa začali adaptovať ďalšie knihy. Viac adaptácií však vzniká v televízii. Knihy sú často veľmi obsiahle, a preto je ťažké vtesnať ich obsah do jedného filmu. Televízia sa v tomto smere javí ako vhodnejšie médium. Súhlasím však, že je zvláštne, že tak málo populárnych kníh bolo adaptovaných, ale myslím si, že tento trend sa postupne mení.

Zdroj: SCANDI
Vo filme pracujete s dvomi na začiatku nesúvisiacimi dejovými líniami, ktoré sa nakoniec pretnú. Keď sa to stane, dej sa ku koncu výrazne zrýchľuje a narúša doterajšie kĺzavé tempo.
Vo filme pracujete s dvomi na začiatku nesúvisiacimi dejovými líniami, ktoré sa nakoniec pretnú. Keď sa to stane, dej sa ku koncu výrazne zrýchľuje a narúša doterajšie kĺzavé tempo.
Chcel som, aby to pôsobilo tak, že keď sa to začne rozpletať, ide to v rýchlom slede, akoby sme len šli a šli. Je tam veľa zvratov, a myslel som si, že ak „pridáme plyn“, diváci sa nechajú unášať a nebudú mať čas rozmýšľať nad tým, čo sa deje. Jednoducho to budú musieť prijať.
Pri strihaní filmu sme sa s editorom usilovali o to, aby táto časť pôsobila ako lezenie na útes, z ktorého sa potom rútime prudko nadol. Myslím, že sa nám podarilo dosiahnuť tento efekt. V trileroch a mysterióznych filmoch, a dokonca aj v hororoch chcete, aby prvé dve tretiny príbehu budovali napätie, aby všetko smerovalo k vyvrcholeniu. A dúfam, že je aj toto vyvrcholenie trochu šialené a vzrušujúce.
Chcel som, aby to pôsobilo tak, že keď sa to začne rozpletať, ide to v rýchlom slede, akoby sme len šli a šli. Je tam veľa zvratov, a myslel som si, že ak „pridáme plyn“, diváci sa nechajú unášať a nebudú mať čas rozmýšľať nad tým, čo sa deje. Jednoducho to budú musieť prijať.
Pri strihaní filmu sme sa s editorom usilovali o to, aby táto časť pôsobila ako lezenie na útes, z ktorého sa potom rútime prudko nadol. Myslím, že sa nám podarilo dosiahnuť tento efekt. V trileroch a mysterióznych filmoch, a dokonca aj v hororoch chcete, aby prvé dve tretiny príbehu budovali napätie, aby všetko smerovalo k vyvrcholeniu. A dúfam, že je aj toto vyvrcholenie trochu šialené a vzrušujúce.
Ako ste už spomínali, film kombinuje mysteriózny triler s prvkami hororu. Plánovali ste ich od začiatku zakomponovať?
Ako ste už spomínali, film kombinuje mysteriózny triler s prvkami hororu. Plánovali ste ich od začiatku zakomponovať?
Práve toto ma na projekte veľmi nadchlo. Mám totiž zázemie v horore – už od detstva som točil krátke hororové filmy a moje prvé dva celovečerné filmy boli tiež hororové. To je teda žáner, ktorý ma baví a inšpiruje. Producent za mnou prišiel práve preto, že mám k týmto typom filmov vzťah. Chcel niekoho, kto by vedel preniesť tieto prvky do adaptácie knihy. Takže som sa naozaj snažil hororové elementy z knihy vyzdvihnúť a nechať ich vyniknúť, nie skrývať.
Myslím si, že vražedná záhada a kriminálny triler sú perfektným základom, do ktorého sa dá pridať trochu hororu. Diváci, ktorí nemajú radi horory, si podľa mňa tento film môžu stále užiť, pretože nie je krvavý ani veľmi násilný. Skôr dúfam, že pôsobí mrazivo, vyvoláva nepokoj a možno trochu strach, ktorý si vezmete so sebou, keď pôjdete večer spať.
Práve toto ma na projekte veľmi nadchlo. Mám totiž zázemie v horore – už od detstva som točil krátke hororové filmy a moje prvé dva celovečerné filmy boli tiež hororové. To je teda žáner, ktorý ma baví a inšpiruje. Producent za mnou prišiel práve preto, že mám k týmto typom filmov vzťah. Chcel niekoho, kto by vedel preniesť tieto prvky do adaptácie knihy. Takže som sa naozaj snažil hororové elementy z knihy vyzdvihnúť a nechať ich vyniknúť, nie skrývať.
Myslím si, že vražedná záhada a kriminálny triler sú perfektným základom, do ktorého sa dá pridať trochu hororu. Diváci, ktorí nemajú radi horory, si podľa mňa tento film môžu stále užiť, pretože nie je krvavý ani veľmi násilný. Skôr dúfam, že pôsobí mrazivo, vyvoláva nepokoj a možno trochu strach, ktorý si vezmete so sebou, keď pôjdete večer spať.

Zdroj: SCANDI
Herec Jóhannes Haukur Jóhannesson o vás povedal: „Myslím si, že v jeho rukách vidíme islandský horor na novej úrovni.“ Ako vnímate žáner hororu v modernej kinematografii?
Herec Jóhannes Haukur Jóhannesson o vás povedal: „Myslím si, že v jeho rukách vidíme islandský horor na novej úrovni.“ Ako vnímate žáner hororu v modernej kinematografii?
Každých pár rokov sa stane populárnym určitý typ hororového filmu, no potom sa to zmení a tieto filmy sa stanú zastaranými. Je to vlastne taký cyklus. Myslím si však, že príbehy o duchoch, nadprirodzené príbehy, nikdy nevychádzajú z módy – záleží len na tom, ako ich spracujete.
Avšak na Islande nerobíme veľa hororových alebo strašidelných filmov, aj keď tu máme dlhé obdobia tmy a atmosféru, ktorá môže byť veľmi desivá. A to je niečo, čo by som rád zmenil. Za posledné roky sa to trochu začalo meniť, ale pre mňa to stále nie je dosť rýchle. Takže som na takej vlastnej misii, s cieľom natočiť viac hororových filmov na Islande. A nikdy s tým neprestanem.
Každých pár rokov sa stane populárnym určitý typ hororového filmu, no potom sa to zmení a tieto filmy sa stanú zastaranými. Je to vlastne taký cyklus. Myslím si však, že príbehy o duchoch, nadprirodzené príbehy, nikdy nevychádzajú z módy – záleží len na tom, ako ich spracujete.
Avšak na Islande nerobíme veľa hororových alebo strašidelných filmov, aj keď tu máme dlhé obdobia tmy a atmosféru, ktorá môže byť veľmi desivá. A to je niečo, čo by som rád zmenil. Za posledné roky sa to trochu začalo meniť, ale pre mňa to stále nie je dosť rýchle. Takže som na takej vlastnej misii, s cieľom natočiť viac hororových filmov na Islande. A nikdy s tým neprestanem.
Na konci sa ponúka jasné vysvetlenie duševnou chorobou, ale stále nechávate priestor aj niečo nadprirodzené. Mám pravdu?
Na konci sa ponúka jasné vysvetlenie duševnou chorobou, ale stále nechávate priestor aj niečo nadprirodzené. Mám pravdu?
Áno, trochu. Pre mňa bolo veľmi zaujímavé pracovať s myšlienkou: „Je tam duch? Alebo tam nie je duch?“ Dej odohrávajúci sa v minulosti má atmosféru, ktorá je ako stvorená pre duchársky príbeh. Ale bez toho, aby som niečo prezradil, veci sa na konci stanú o niečo komplikovanejšími.
Moderný príbeh je viac založený na vede – postavy sa rozprávajú s psychológmi, skúmajú veci z vedeckého pohľadu. Ale práve v tejto časti príbehu, kde by ste to možno najmenej očakávali, je pravdepodobnejšie, že sa vyskytne duch. Považoval som to za zaujímavý zvrat v rámci žánru – duchovia sú skôr v časti príbehu, kde je ťažšie veriť, že by tam mohli byť.
Divák sa môže sám pre seba rozhodnúť, či ide o výplod predstavivosti duševne chorého človeka alebo o skutočnú prítomnosť ducha. Keď sa nad tým zamyslíte, nie je to len jedna osoba, ktorá ducha vidí – je ich viac. Takže, kto vie?
Áno, trochu. Pre mňa bolo veľmi zaujímavé pracovať s myšlienkou: „Je tam duch? Alebo tam nie je duch?“ Dej odohrávajúci sa v minulosti má atmosféru, ktorá je ako stvorená pre duchársky príbeh. Ale bez toho, aby som niečo prezradil, veci sa na konci stanú o niečo komplikovanejšími.
Moderný príbeh je viac založený na vede – postavy sa rozprávajú s psychológmi, skúmajú veci z vedeckého pohľadu. Ale práve v tejto časti príbehu, kde by ste to možno najmenej očakávali, je pravdepodobnejšie, že sa vyskytne duch. Považoval som to za zaujímavý zvrat v rámci žánru – duchovia sú skôr v časti príbehu, kde je ťažšie veriť, že by tam mohli byť.
Divák sa môže sám pre seba rozhodnúť, či ide o výplod predstavivosti duševne chorého človeka alebo o skutočnú prítomnosť ducha. Keď sa nad tým zamyslíte, nie je to len jedna osoba, ktorá ducha vidí – je ich viac. Takže, kto vie?

Zdroj: SCANDI
Budova zariadenia pre mladistvých aj s okolitým prostredím vo filme funguje výborne. Ako ste si vyberali lokácie?
Budova zariadenia pre mladistvých aj s okolitým prostredím vo filme funguje výborne. Ako ste si vyberali lokácie?
Miesto v knihe je založené na niekoľkých skutočných domoch pre mladistvých delikventov. Tak som začal tým, že som si pozrel, kde sa nachádzajú a ako dnes vyzerajú. Mnohé z nich sú dnes hotely, a tým pádom vyzerajú príliš pekne.
Potom som našiel tento dom, ale rozhodli sme sa, že tam nemôžeme ísť, pretože by to bolo príliš drahé, presunúť celý štáb a hercov na také odľahlé miesto. Producenti nakoniec našli spôsob, ako to finančne pokryť, takže sa to podarilo. Myslím si, že to je naozaj strašidelné miesto. Počas natáčania sa tam stalo veľa zvláštnych a desivých vecí.
Miesto v knihe je založené na niekoľkých skutočných domoch pre mladistvých delikventov. Tak som začal tým, že som si pozrel, kde sa nachádzajú a ako dnes vyzerajú. Mnohé z nich sú dnes hotely, a tým pádom vyzerajú príliš pekne.
Potom som našiel tento dom, ale rozhodli sme sa, že tam nemôžeme ísť, pretože by to bolo príliš drahé, presunúť celý štáb a hercov na také odľahlé miesto. Producenti nakoniec našli spôsob, ako to finančne pokryť, takže sa to podarilo. Myslím si, že to je naozaj strašidelné miesto. Počas natáčania sa tam stalo veľa zvláštnych a desivých vecí.
Napríklad akých?
Napríklad akých?
Mnohí ľudia zo štábu hovorili, že keď pracovali uprostred noci, počuli niekoho volať ich meno. Otočili sa, ale nikto tam nebol, dokonca ani nablízku. Rádiá štábu vydávali zvláštne zvuky, aj keď do nich nikto nehovoril. Ľudia hovorili, že mali zlý pocit, akoby ich niekto sledoval. Ako režisér som stále myslel na tisíc vecí naraz a bol som veľmi sústredený na prácu, takže mne sa nič zvláštne nestalo. Ale herci a členovia štábu – takmer všetci niečo cítili.
Mnohí ľudia zo štábu hovorili, že keď pracovali uprostred noci, počuli niekoho volať ich meno. Otočili sa, ale nikto tam nebol, dokonca ani nablízku. Rádiá štábu vydávali zvláštne zvuky, aj keď do nich nikto nehovoril. Ľudia hovorili, že mali zlý pocit, akoby ich niekto sledoval. Ako režisér som stále myslel na tisíc vecí naraz a bol som veľmi sústredený na prácu, takže mne sa nič zvláštne nestalo. Ale herci a členovia štábu – takmer všetci niečo cítili.

Zdroj: SCANDI
Filmové rozhovory…
Iniciatíva ŠOK! Všetci by sme mali doma bojovať za hodnoty, ktorým veríme
Vš...
Eva Križková: Pýtajme sa, čo sa v našich štvrtiach deje, to je odkaz filmu Vtáčnik
Re...
Niko Mlynarčík: Idem si odžiť realitu, aby som mal znova nové námety
Ni...
Autorky inštalácie Zjednotení dychom: „Na chvíľu sme spojili ľudí”
„N...