Zabiť Františka: Hudba má byť transformatívna

Vo svojej tvorbe prepletá alt-folkové tóny s textami, ktoré nadnášajú a zároveň drhnú hrdlo, a to z minúty na minútu kým zistíme, či zaspávame alebo sa prebúdzame. O zlievaní identít, prázdnych odkazoch a poverčivých mačkách som sa rozprávala s interpretom Zabiť Františka, ktorý nedávno vydal svoj druhý album II.

Vo svojej tvorbe prepletá alt-folkové tóny s textami, ktoré nadnášajú a zároveň drhnú hrdlo, a to z minúty na minútu kým zistíme, či zaspávame alebo sa prebúdzame. O zlievaní identít, prázdnych odkazoch a poverčivých mačkách som sa rozprávala s interpretom Zabiť Františka, ktorý nedávno vydal svoj druhý album II.

Ak by boli tvoje albumy miestami, ako by vyzerali?

Ak by boli tvoje albumy miestami, ako by vyzerali?

Keď robím album, premýšľam, pri akej príležitosti by si ho ľudia pustili a kam sa hodí. Prvý som robil na cestu domov – ideálne v noci v hromadnej doprave. Človek ide sám mestom, má tých 25 – 35 minút na to, aby sa dostal domov, čo väčšinou stačí.

Druhý album vznikol s myšlienkou, že človek sa vráti z večierku, nemôže zaspať, pustí si ho a postupne prechádza od napätia k uvoľneniu i odpusteniu, až sa dostane do stavu, kde to prejde do stratena a zaspí. Takže prvý je na ulici a druhý doma v posteli.

Keď robím album, premýšľam, pri akej príležitosti by si ho ľudia pustili a kam sa hodí. Prvý som robil na cestu domov – ideálne v noci v hromadnej doprave. Človek ide sám mestom, má tých 25 – 35 minút na to, aby sa dostal domov, čo väčšinou stačí.

Druhý album vznikol s myšlienkou, že človek sa vráti z večierku, nemôže zaspať, pustí si ho a postupne prechádza od napätia k uvoľneniu i odpusteniu, až sa dostane do stavu, kde to prejde do stratena a zaspí. Takže prvý je na ulici a druhý doma v posteli.

Práve prvý album na mňa pôsobí liminálne, snovo, akoby som upadala do spánku a druhý album je o niečo ťažší. V prvom sa mi sníva a druhý ma prebúdza. Ako vnímaš ten rozdiel ty?

Práve prvý album na mňa pôsobí liminálne, snovo, akoby som upadala do spánku a druhý album je o niečo ťažší. V prvom sa mi sníva a druhý ma prebúdza. Ako vnímaš ten rozdiel ty?

Presne taký bol ten koncept. Prvý mal byť lo-fi, snový – v tom hlase je jasné, že som to asi ja, ale zároveň nie úplne. Skôr sa do tých rolí len staviam a nie vždy sú to moje vlastné. V dvojke sa to mení. Inšpirovalo ma raperstvo.

Presne taký bol ten koncept. Prvý mal byť lo-fi, snový – v tom hlase je jasné, že som to asi ja, ale zároveň nie úplne ja. Skôr sa do tých rolí len staviam a nie vždy sú to moje vlastné. V dvojke sa to mení. Inšpirovalo ma raperstvo.

V čom?

V čom?

Príde mi, že rap, konkrétnejšie trap, nemá tú pózu. Teraz je to naozaj o tom, čo riešim. Idem s kožou na trh.

Príde mi, že rap, konkrétnejšie trap, nemá tú pózu. Teraz je to naozaj o tom, čo riešim. Idem s kožou na trh.

Tvoje piesne sú často príbehom o niekom, napríklad Moje malé čínske dievča. Pôsobí to ako poviedky s hudobným podmazom, to možno vysvetľuje tie roly, o ktorých hovoríš.

Tvoje piesne sú často príbehom o niekom, napríklad Moje malé čínske dievča. Pôsobí to ako poviedky s hudobným podmazom, to možno vysvetľuje tie roly, o ktorých hovoríš.

V jednotke som vychádzal z toho, že koncept Zabiť Františka bol ešte pomerne mladý. Pôvodne som to vnímal ako persónu – toto som ja a toto je on, oddelene. Medzičasom sme však splynuli a už ani neviem, kto koho zhltol. Keď sa pripravujem na koncert, už nemám pocit, že si nasadzujem nejaký kostým. Predtým som to mal striktne oddelené –idem hrať, inak sa naladím. Po tých rokoch sa to zlialo dohromady.

V jednotke som vychádzal z toho, že koncept Zabiť Františka bol ešte pomerne mladý. Pôvodne som to vnímal ako persónu – toto som ja a toto je on, oddelene. Medzičasom sme však splynuli a už ani neviem, kto koho zhltol. Keď sa pripravujem na koncert, už nemám pocit, že si nasadzujem nejaký kostým. Predtým som to mal striktne oddelené –idem hrať, inak sa naladím. Po tých rokoch sa to zlialo dohromady.

A príde ti, že je vďaka tomu druhý album osobnejší?

A príde ti, že je vďaka tomu druhý album osobnejší?

Áno, určite je to jeden z faktorov. Už tam nie je cítiť ani počuť tú tenkú vrstvu odstupu či filtra, ktorý som pred seba kládol, aby som komunikoval emóciu. Hovorím veci poetickým jazykom, ale zároveň aj tak, ako sú.

Medzi jednotkou a dvojkou ubehol nejaký čas, presne štyri roky – zažil som veľa vecí: zlých, dobrých, prekvapivých, nových. Niektoré skladby z jednotky sú aj desať rokov staré, zatiaľ čo tie z dvojky vznikli v období medzi prvým a druhým albumom. Je to tým pádom trochu hustejšie.

Áno, určite je to jeden z faktorov. Už tam nie je cítiť ani počuť tú tenkú vrstvu odstupu či filtra, ktorý som pred seba kládol, aby som komunikoval emóciu. Hovorím veci poetickým jazykom, ale zároveň aj tak, ako sú.

Medzi jednotkou a dvojkou ubehol nejaký čas, presne štyri roky – zažil som veľa vecí: zlých, dobrých, prekvapivých, nových. Niektoré skladby z jednotky sú aj desať rokov staré, zatiaľ čo tie z dvojky vznikli v období medzi prvým a druhým albumom. Je to tým pádom trochu hustejšie.

Keď hovoríš, že sa toho veľa stalo, máš na mysli skôr v tvojom osobnom živote alebo vonkajší svet?

Keď hovoríš, že sa toho veľa stalo, máš na mysli skôr v tvojom osobnom živote alebo vonkajší svet?

Povedal by som, že album odráža tak osobné, ako aj spoločenské dianie. Nemyslím si, že by to malo byť nasilu, že by som si z toho mal robiť nejaký program, ale zároveň by to nemalo obchádzať nepríjemné témy. A hlavne verím, že hudba by mala byť transformatívna.

Povedal by som, že album odráža tak osobné, ako aj spoločenské dianie. Nemyslím si, že by to malo byť nasilu, že by som si z toho mal robiť nejaký program, ale zároveň by to nemalo obchádzať nepríjemné témy. A hlavne verím, že hudba by mala byť transformatívna.

Čo tým myslíš?

Čo tým myslíš?

Podľa mňa je dobrá pieseň taká, ktorá ťa po vypočutí aspoň trochu zmení. Otvorí ti niečo nové.

Podľa mňa je dobrá pieseň taká, ktorá ťa po vypočutí aspoň trochu zmení. Otvorí ti niečo nové.

Pri akej piesni sa ti to stalo naposledy?

Pri akej piesni sa ti to stalo naposledy?

Dobrá otázka. Už sa mi to nestáva asi tak často. Rozmýšľam, čo mi vybilo mozog v poslednej dobe. Mám rád kontrapunkty. Vianoce nenávidím, rodičia mi ich pokazili už od detstva, to obdobie je len ozvenami všetkého zlého. O to viac viem oceniť vianočnú pieseň, ktorá nie je „hihi, haha, teplo domova“. Tieto Vianoce to bola Snowflake od Kate Bush. Alebo Beirut má nový singel o kaspickom tigrovi, ktorého sme vyhubili, a v piesni hovorí: „Aha, ty tiež vyhynieš.“ Cením, ako niekto dokáže pomocou básnických prostriedkov upozorniť na klimatickú krízu.

Dobrá otázka. Už sa mi to nestáva asi tak často. Rozmýšľam, čo mi vybilo mozog v poslednej dobe. Mám rád kontrapunkty. Vianoce nenávidím, rodičia mi ich pokazili už od detstva, to obdobie je len ozvenami všetkého zlého. O to viac viem oceniť vianočnú pieseň, ktorá nie je „hihi, haha, teplo domova“. Tieto Vianoce to bola Snowflake od Kate Bush. Alebo Beirut má nový singel o kaspickom tigrovi, ktorého sme vyhubili, a v piesni hovorí: „Aha, ty tiež vyhynieš.“ Cením, ako niekto dokáže pomocou básnických prostriedkov upozorniť na klimatickú krízu.

Po tom, čo som ľudí naočkovala tvojím prvým albumom, som čakаlа reakcie. Vo väčšine rezonoval smútok, melanchólia. Mne to tak neprišlo, aj keď nálady medzi smútkom a radosťou sú rôzne. Zaujíma ma, aká je tvoja nálada vo vzťahu k vlastnej hudbe?

Po tom, čo som ľudí naočkovala tvojím prvým albumom, som čakаlа reakcie. Vo väčšine rezonoval smútok, melanchólia. Mne to tak neprišlo, aj keď nálady medzi smútkom a radosťou sú rôzne. Zaujíma ma, aká je tvoja nálada vo vzťahu k vlastnej hudbe?

Ja nie som veselý človek, nie som ani smutný.

Ja nie som veselý človek, nie som ani smutný.

Takže keby si si mal vybrať, či si viac smutný alebo veselý…

Takže keby si si mal vybrať, či si viac smutný alebo veselý…

Asi viac smutný, ale nie v tom zmysle, že sa utápam. Skôr sa smejem sám sebe. Zvyknem sa pozorovať a smiať sa. Moja hudba nie je o tom, spraviť niekoho smutným alebo veselým, ale vyjadriť niečo bez toho, aby som mal pocit, že klamem alebo zavádzam. Hovorím o veciach s vierou, že je to natoľko univerzálne, že sa s nimi vie niekto stotožniť.

Asi viac smutný, ale nie v tom zmysle, že sa utápam. Skôr sa smejem sám sebe. Zvyknem sa pozorovať a smiať sa. Moja hudba nie je o tom, spraviť niekoho smutným alebo veselým, ale vyjadriť niečo bez toho, aby som mal pocit, že klamem alebo zavádzam. Hovorím o veciach s vierou, že je to natoľko univerzálne, že sa s nimi vie niekto stotožniť.

Takže ti záleží na autenticite.

Takže ti záleží na autenticite.

Presne, verím, že ľudská skúsenosť je univerzálna a dá sa o nej hovoriť obrazným jazykom.

Presne, verím, že ľudská skúsenosť je univerzálna a dá sa o nej hovoriť obrazným jazykom.

Pospevuješ si vlastnú hudbu?

Pospevuješ si vlastnú hudbu?

Nie. Vlastne, keď skladám, väčšinu tých nástrojov si najprv spievam alebo pískam a potom ich nahrávam. Často to, čo počuješ v gitare, je len ten tón, ktorý mi hrá v hlave, a zvyšok si pískam a skúšam, aký interval to bude.

Nie. Vlastne, keď skladám, väčšinu tých nástrojov si najprv spievam alebo pískam a potom ich nahrávam. Často to, čo počuješ v gitare, je len ten tón, ktorý mi hrá v hlave, a zvyšok si pískam a skúšam, aký interval to bude.

Takže máš v hlave rádio.

Takže máš v hlave rádio.

Hej, ale dokážem si spraviť aj nejaký jednoduchší orchester. Otázka na teba, máš vnútorný hlas?

Hej, ale dokážem si spraviť aj nejaký jednoduchší orchester. Otázka na teba, máš vnútorný hlas?a

Asi premýšľam viac v obrazoch, do toho sa niekedy pridáva aj môj hlas. Občas myslím v zvukoch, väčšina situácií alebo vecí vo mne má svoj zvuk. Stáva sa to aj tebe, že veci alebo situácie v tvojej hlave znejú?

Asi premýšľam viac v obrazoch, do toho sa niekedy pridáva aj môj hlas. Občas myslím v zvukoch, väčšina situácií alebo vecí vo mne má svoj zvuk. Stáva sa to aj tebe, že veci alebo situácie v tvojej hlave znejú?

Situácie majú zvuk. Napríklad táto má zvuk dronových synťákových plôch. Ale vnútorný hlas nemám, väčšinou premýšľam v logických schémach alebo hierarchiách. Nie spoločenských, skôr mám v hlave škatule na veci. Keď vytiahnem niečo zo škatule, zapadne to do siete vecí, a dokonca viem nájsť inú sieť, ktorá má podobne rozvrhnuté prvky.

Situácie majú zvuk. Napríklad táto má zvuk dronových synťákových plôch. Ale vnútorný hlas nemám, väčšinou premýšľam v logických schémach alebo hierarchiách. Nie spoločenských, skôr mám v hlave škatule na veci. Keď vytiahnem niečo zo škatule, zapadne to do siete vecí, a dokonca viem nájsť inú sieť, ktorá má podobne rozvrhnuté prvky.

Na Instagrame si prednedávnom zverejnil príbehy a vysvetlenia k niektorým pesničkám z druhého albumu. Prekvapilo ma to – nie je bežné, aby umelci vysvetľovali svoje texty, skôr to nechávajú voľnej interpretácii. Je pre teba dôležité, aby poslucháčstvo pochopilo tvoje piesne tak, ako si ich myslel?

Na Instagrame si prednedávnom zverejnil príbehy a vysvetlenia k niektorým pesničkám z druhého albumu. Prekvapilo ma to – nie je bežné, aby umelci vysvetľovali svoje texty, skôr to nechávajú voľnej interpretácii. Je pre teba dôležité, aby poslucháčstvo pochopilo tvoje piesne tak, ako si ich myslel?

Nie je to úplne dôležité, ale prišlo mi vhodné, privlastniť si ten naratív. Lebo niekto napíše recenziu a ja vravím „že čo?“ Interpretačný rámec je pohyblivá vec a ja ako autor asi nemám mať kontrolu nad tým, ako si to človek interpretuje, ale zároveň chcem povedať, o čom je tá pieseň.

Nie je to úplne dôležité, ale prišlo mi vhodné, privlastniť si ten naratív. Lebo niekto napíše recenziu a ja vravím „že čo?“ Interpretačný rámec je pohyblivá vec a ja ako autor asi nemám mať kontrolu nad tým, ako si to človek interpretuje, ale zároveň chcem povedať, o čom je tá pieseň.

Napríklad pieseň Ostrov je o vojne na Ukrajine. Na jednej strane som rada, že poznám význam a počúvam ju teraz s väčším porozumením, ale na druhej strane sa cítim ukrátene o svoju interpretáciu.

Napríklad pieseň Ostrov je o vojne na Ukrajine. Na jednej strane som rada, že poznám význam a počúvam ju teraz s väčším porozumením, ale na druhej strane sa cítim ukrátene o svoju interpretáciu.

Interpretácia textu má veľa vrstiev. Často pracujem s technikou, že robím intertextuálne dielo, ale tie odkazy sú buď prázdne alebo majú nefunkčné linky. Použijem ustálenú frázu alebo názov, napríklad Polnočný kovboj. Klikneš na odkaz a nikam to nevedie.

Interpretácia textu má veľa vrstiev. Často pracujem s technikou, že robím intertextuálne dielo, ale tie odkazy sú buď prázdne alebo majú nefunkčné linky. Použijem ustálenú frázu alebo názov, napríklad Polnočný kovboj. Klikneš na odkaz a nikam to nevedie.

A ja sa môžem polhodinu zamýšľať nad tým, čo si myslel tým Polnočným kovbojom.

A ja sa môžem polhodinu zamýšľať nad tým, čo si myslel tým Polnočným kovbojom.

To je, ako keď nájdeš pri smetnom koši nohavice, doma ich rozoberieš, spravíš z nich kabelku a ostane na nej vrecko. Niekto príde a povie: „Na čo je to vrecko?“ No na nič, proste tam je.

To je, ako keď nájdeš pri smetnom koši nohavice, doma ich rozoberieš, spravíš z nich kabelku a ostane na nej vrecko. Niekto príde a povie: „Na čo je to vrecko?“ No na nič, proste tam je.

Ešte sa často zamýšľam nad mačkami v tvojich piesňach. Jedna je síce čierna, ale ide po streche a za ňou kocúr a čakám, keď pôjde cez cestu a niekto sa zľakne. Je to poverčivosť, si poverčivý?

Ešte sa často zamýšľam nad mačkami v tvojich piesňach. Jedna je síce čierna, ale ide po streche a za ňou kocúr a čakám, keď pôjde cez cestu a niekto sa zľakne. Je to poverčivosť, si poverčivý?

Nie som poverčivý, nie s mačkami. Ale mám rád havrany.

Nie som poverčivý, nie s mačkami. Ale mám rád havrany.

Je nejaká povera s havranmi?

Je nejaká povera s havranmi?

Nie, ale mám rád mitraizmus, čo je rímsky kult z prvého až štvrtého storočia, a tam sú havrany ako komunikanti vyššej moci, ktorá preniká do sveta. Často sa pri pohľade na havrany haluzím, či  so mnou snaží vesmír dohovoriť. Možno som v niečom poverčivý, ale mačky na ceste sa do toho nepočítajú.

Nie, ale mám rád mitraizmus, čo je rímsky kult z prvého až štvrtého storočia, a tam sú havrany ako komunikanti vyššej moci, ktorá preniká do sveta. Často sa pri pohľade na havrany haluzím, či  so mnou snaží vesmír dohovoriť. Možno som v niečom poverčivý, ale mačky na ceste sa do toho nepočítajú.

Zaujímalo by ma, či aj čierne mačky náhodou nie sú poverčivé a neboja sa tých bielych ľudí, ktorí prechádzajú cez cestu. Ešte ma baví verš „veriť, že najväčšia z rýb je najväčšia z chýb”. Je to prázdny odkaz alebo kto je tá veľká ryba?

Zaujímalo by ma, či aj čierne mačky náhodou nie sú poverčivé a neboja sa tých bielych ľudí, ktorí prechádzajú cez cestu. Ešte ma baví verš „veriť, že najväčšia z rýb je najväčšia z chýb”. Je to prázdny odkaz alebo kto je tá veľká ryba?

Veľká ryba? Haha, Nočné plávanie je pesnička o mojom zážitku s LSD v lesoparku, keď som sa stratil v tme, videl tváre v stromoch a po hodinách sa dostal domov. Verš „veriť, že najväčšia z rýb je najväčšia z chýb” hovorí o ľudských predstavách o bohu, ktoré sú smiešne. Keď sa ti rozpadne identita, ťažko veríš v absolútno. Vyrástol som v katolíckom prostredí, ale myslím si, že žiadne náboženstvo to netrafilo. Väčšinou sa mi zdá, že vesmír je voči ľudstvu indiferentný.

Veľká ryba? Haha, Nočné plávanie je pesnička o mojom zážitku s LSD v lesoparku, keď som sa stratil v tme, videl tváre v stromoch a po hodinách sa dostal domov. Verš „veriť, že najväčšia z rýb je najväčšia z chýb” hovorí o ľudských predstavách o bohu, ktoré sú smiešne. Keď sa ti rozpadne identita, ťažko veríš v absolútno. Vyrástol som v katolíckom prostredí, ale myslím si, že žiadne náboženstvo to netrafilo. Väčšinou sa mi zdá, že vesmír je voči ľudstvu indiferentný.

Vo svojej tvorbe prepletá alt-folkové tóny s textami, ktoré nadnášajú a zároveň drhnú hrdlo, a to z minúty na minútu kým zistíme, či zaspávame alebo sa prebúdzame. O zlievaní identít, prázdnych odkazoch a poverčivých mačkách som sa rozprávala s interpretom Zabiť Františka, ktorý nedávno vydal svoj druhý album II.

Vo svojej tvorbe prepletá alt-folkové tóny s textami, ktoré nadnášajú a zároveň drhnú hrdlo, a to z minúty na minútu kým zistíme, či zaspávame alebo sa prebúdzame. O zlievaní identít, prázdnych odkazoch a poverčivých mačkách som sa rozprávala s interpretom Zabiť Františka, ktorý nedávno vydal svoj druhý album II.

Ak by boli tvoje albumy miestami, ako by vyzerali?

Ak by boli tvoje albumy miestami, ako by vyzerali?

Keď robím album, premýšľam, pri akej príležitosti by si ho ľudia pustili a kam sa hodí. Prvý som robil na cestu domov – ideálne v noci v hromadnej doprave. Človek ide sám mestom, má tých 25 – 35 minút na to, aby sa dostal domov, čo väčšinou stačí.

Druhý album vznikol s myšlienkou, že človek sa vráti z večierku, nemôže zaspať, pustí si ho a postupne prechádza od napätia k uvoľneniu i odpusteniu, až sa dostane do stavu, kde to prejde do stratena a zaspí. Takže prvý je na ulici a druhý doma v posteli.

Keď robím album, premýšľam, pri akej príležitosti by si ho ľudia pustili a kam sa hodí. Prvý som robil na cestu domov – ideálne v noci v hromadnej doprave. Človek ide sám mestom, má tých 25 – 35 minút na to, aby sa dostal domov, čo väčšinou stačí.

Druhý album vznikol s myšlienkou, že človek sa vráti z večierku, nemôže zaspať, pustí si ho a postupne prechádza od napätia k uvoľneniu i odpusteniu, až sa dostane do stavu, kde to prejde do stratena a zaspí. Takže prvý je na ulici a druhý doma v posteli.

Práve prvý album na mňa pôsobí liminálne, snovo, akoby som upadala do spánku a druhý album je o niečo ťažší. V prvom sa mi sníva a druhý ma prebúdza. Ako vnímaš ten rozdiel ty?

Práve prvý album na mňa pôsobí liminálne, snovo, akoby som upadala do spánku a druhý album je o niečo ťažší. V prvom sa mi sníva a druhý ma prebúdza. Ako vnímaš ten rozdiel ty?

Presne taký bol ten koncept. Prvý mal byť lo-fi, snový – v tom hlase je jasné, že som to asi ja, ale zároveň nie úplne a. Skôr sa do tých rolí len staviam a nie vždy sú to moje vlastné. V dvojke sa to mení. Inšpirovalo ma raperstvo.

Presne taký bol ten koncept. Prvý mal byť lo-fi, snový – v tom hlase je jasné, že som to asi ja, ale zároveň nie úplne ja. Skôr sa do tých rolí len staviam a nie vždy sú to moje vlastné. V dvojke sa to mení. Inšpirovalo ma raperstvo.

V čom?

V čom?

Príde mi, že rap, konkrétnejšie trap, nemá tú pózu. Teraz je to naozaj o tom, čo riešim. Idem s kožou na trh.

Príde mi, že rap, konkrétnejšie trap, nemá tú pózu. Teraz je to naozaj o tom, čo riešim. Idem s kožou na trh.

Tvoje piesne sú často príbehom o niekom, napríklad Moje malé čínske dievča. Pôsobí to ako poviedky s hudobným podmazom, to možno vysvetľuje tie roly, o ktorých hovoríš.

Tvoje piesne sú často príbehom o niekom, napríklad Moje malé čínske dievča. Pôsobí to ako poviedky s hudobným podmazom, to možno vysvetľuje tie roly, o ktorých hovoríš.

V jednotke som vychádzal z toho, že koncept Zabiť Františka bol ešte pomerne mladý. Pôvodne som to vnímal ako persónu – toto som ja a toto je on, oddelene. Medzičasom sme však splynuli a už ani neviem, kto koho zhltol. Keď sa pripravujem na koncert, už nemám pocit, že si nasadzujem nejaký kostým. Predtým som to mal striktne oddelené –idem hrať, inak sa naladím. Po tých rokoch sa to zlialo dohromady.

V jednotke som vychádzal z toho, že koncept Zabiť Františka bol ešte pomerne mladý. Pôvodne som to vnímal ako persónu – toto som ja a toto je on, oddelene. Medzičasom sme však splynuli a už ani neviem, kto koho zhltol. Keď sa pripravujem na koncert, už nemám pocit, že si nasadzujem nejaký kostým. Predtým som to mal striktne oddelené –idem hrať, inak sa naladím. Po tých rokoch sa to zlialo dohromady.

A príde ti, že je vďaka tomu druhý album osobnejší?

A príde ti, že je vďaka tomu druhý album osobnejší?

Áno, určite je to jeden z faktorov. Už tam nie je cítiť ani počuť tú tenkú vrstvu odstupu či filtra, ktorý som pred seba kládol, aby som komunikoval emóciu. Hovorím veci poetickým jazykom, ale zároveň aj tak, ako sú.

Medzi jednotkou a dvojkou ubehol nejaký čas, presne štyri roky – zažil som veľa vecí: zlých, dobrých, prekvapivých, nových. Niektoré skladby z jednotky sú aj desať rokov staré, zatiaľ čo tie z dvojky vznikli v období medzi prvým a druhým albumom. Je to tým pádom trochu hustejšie.

Áno, určite je to jeden z faktorov. Už tam nie je cítiť ani počuť tú tenkú vrstvu odstupu či filtra, ktorý som pred seba kládol, aby som komunikoval emóciu. Hovorím veci poetickým jazykom, ale zároveň aj tak, ako sú.

Medzi jednotkou a dvojkou ubehol nejaký čas, presne štyri roky – zažil som veľa vecí: zlých, dobrých, prekvapivých, nových. Niektoré skladby z jednotky sú aj desať rokov staré, zatiaľ čo tie z dvojky vznikli v období medzi prvým a druhým albumom. Je to tým pádom trochu hustejšie.

Keď hovoríš, že sa toho veľa stalo, máš na mysli skôr v tvojom osobnom živote alebo vonkajší svet?

Keď hovoríš, že sa toho veľa stalo, máš na mysli skôr v tvojom osobnom živote alebo vonkajší svet?

Povedal by som, že album odráža tak osobné, ako aj spoločenské dianie. Nemyslím si, že by to malo byť nasilu, že by som si z toho mal robiť nejaký program, ale zároveň by to nemalo obchádzať nepríjemné témy. A hlavne verím, že hudba by mala byť transformatívna.

Povedal by som, že album odráža tak osobné, ako aj spoločenské dianie. Nemyslím si, že by to malo byť nasilu, že by som si z toho mal robiť nejaký program, ale zároveň by to nemalo obchádzať nepríjemné témy. A hlavne verím, že hudba by mala byť transformatívna.

Čo tým myslíš?

Čo tým myslíš?

Podľa mňa je dobrá pieseň taká, ktorá ťa po vypočutí aspoň trochu zmení. Otvorí ti niečo nové.

Podľa mňa je dobrá pieseň taká, ktorá ťa po vypočutí aspoň trochu zmení. Otvorí ti niečo nové.

Pri akej piesni sa ti to stalo naposledy?

Pri akej piesni sa ti to stalo naposledy?

Dobrá otázka. Už sa mi to nestáva asi tak často. Rozmýšľam, čo mi vybilo mozog v poslednej dobe. Mám rád kontrapunkty. Vianoce nenávidím, rodičia mi ich pokazili už od detstva, to obdobie je len ozvenami všetkého zlého. O to viac viem oceniť vianočnú pieseň, ktorá nie je „hihi, haha, teplo domova“. Tieto Vianoce to bola Snowflake od Kate Bush. Alebo Beirut má nový singel o kaspickom tigrovi, ktorého sme vyhubili, a v piesni hovorí: „Aha, ty tiež vyhynieš.“ Cením, ako niekto dokáže pomocou básnických prostriedkov upozorniť na klimatickú krízu.

Dobrá otázka. Už sa mi to nestáva asi tak často. Rozmýšľam, čo mi vybilo mozog v poslednej dobe. Mám rád kontrapunkty. Vianoce nenávidím, rodičia mi ich pokazili už od detstva, to obdobie je len ozvenami všetkého zlého. O to viac viem oceniť vianočnú pieseň, ktorá nie je „hihi, haha, teplo domova“. Tieto Vianoce to bola Snowflake od Kate Bush. Alebo Beirut má nový singel o kaspickom tigrovi, ktorého sme vyhubili, a v piesni hovorí: „Aha, ty tiež vyhynieš.“ Cením, ako niekto dokáže pomocou básnických prostriedkov upozorniť na klimatickú krízu.

Po tom, čo som ľudí naočkovala tvojím prvým albumom, som čakаlа reakcie. Vo väčšine rezonoval smútok, melanchólia. Mne to tak neprišlo, aj keď nálady medzi smútkom a radosťou sú rôzne. Zaujíma ma, aká je tvoja nálada vo vzťahu k vlastnej hudbe?

Po tom, čo som ľudí naočkovala tvojím prvým albumom, som čakаlа reakcie. Vo väčšine rezonoval smútok, melanchólia. Mne to tak neprišlo, aj keď nálady medzi smútkom a radosťou sú rôzne. Zaujíma ma, aká je tvoja nálada vo vzťahu k vlastnej hudbe?

Ja nie som veselý človek, nie som ani smutný.

Ja nie som veselý človek, nie som ani smutný.

Takže keby si si mal vybrať, či si viac smutný alebo veselý…

Takže keby si si mal vybrať, či si viac smutný alebo veselý…

Asi viac smutný, ale nie v tom zmysle, že sa utápam. Skôr sa smejem sám sebe. Zvyknem sa pozorovať a smiať sa. Moja hudba nie je o tom, spraviť niekoho smutným alebo veselým, ale vyjadriť niečo bez toho, aby som mal pocit, že klamem alebo zavádzam. Hovorím o veciach s vierou, že je to natoľko univerzálne, že sa s nimi vie niekto stotožniť.

Asi viac smutný, ale nie v tom zmysle, že sa utápam. Skôr sa smejem sám sebe. Zvyknem sa pozorovať a smiať sa. Moja hudba nie je o tom, spraviť niekoho smutným alebo veselým, ale vyjadriť niečo bez toho, aby som mal pocit, že klamem alebo zavádzam. Hovorím o veciach s vierou, že je to natoľko univerzálne, že sa s nimi vie niekto stotožniť.

Takže ti záleží na autenticite.

Takže ti záleží na autenticite.

Presne, verím, že ľudská skúsenosť je univerzálna a dá sa o nej hovoriť obrazným jazykom.

Presne, verím, že ľudská skúsenosť je univerzálna a dá sa o nej hovoriť obrazným jazykom.

Pospevuješ si vlastnú hudbu?

Pospevuješ si vlastnú hudbu?

Nie. Vlastne, keď skladám, väčšinu tých nástrojov si najprv spievam alebo pískam a potom ich nahrávam. Často to, čo počuješ v gitare, je len ten tón, ktorý mi hrá v hlave, a zvyšok si pískam a skúšam, aký interval to bude.

Nie. Vlastne, keď skladám, väčšinu tých nástrojov si najprv spievam alebo pískam a potom ich nahrávam. Často to, čo počuješ v gitare, je len ten tón, ktorý mi hrá v hlave, a zvyšok si pískam a skúšam, aký interval to bude.

Takže máš v hlave rádio.

Takže máš v hlave rádio.

Hej, ale dokážem si spraviť aj nejaký jednoduchší orchester. Otázka na teba, máš vnútorný hlas?

Hej, ale dokážem si spraviť aj nejaký jednoduchší orchester. Otázka na teba, máš vnútorný hlas?a

Asi premýšľam viac v obrazoch, do toho sa niekedy pridáva aj môj hlas. Občas myslím v zvukoch, väčšina situácií alebo vecí vo mne má svoj zvuk. Stáva sa to aj tebe, že veci alebo situácie v tvojej hlave znejú?

Asi premýšľam viac v obrazoch, do toho sa niekedy pridáva aj môj hlas. Občas myslím v zvukoch, väčšina situácií alebo vecí vo mne má svoj zvuk. Stáva sa to aj tebe, že veci alebo situácie v tvojej hlave znejú?

Situácie majú zvuk. Napríklad táto má zvuk dronových synťákových plôch. Ale vnútorný hlas nemám, väčšinou premýšľam v logických schémach alebo hierarchiách. Nie spoločenských, skôr mám v hlave škatule na veci. Keď vytiahnem niečo zo škatule, zapadne to do siete vecí, a dokonca viem nájsť inú sieť, ktorá má podobne rozvrhnuté prvky.

Situácie majú zvuk. Napríklad táto má zvuk dronových synťákových plôch. Ale vnútorný hlas nemám, väčšinou premýšľam v logických schémach alebo hierarchiách. Nie spoločenských, skôr mám v hlave škatule na veci. Keď vytiahnem niečo zo škatule, zapadne to do siete vecí, a dokonca viem nájsť inú sieť, ktorá má podobne rozvrhnuté prvky.

Na Instagrame si prednedávnom zverejnil príbehy a vysvetlenia k niektorým pesničkám z druhého albumu. Prekvapilo ma to – nie je bežné, aby umelci vysvetľovali svoje texty, skôr to nechávajú voľnej interpretácii. Je pre teba dôležité, aby poslucháčstvo pochopilo tvoje piesne tak, ako si ich myslel?

Na Instagrame si prednedávnom zverejnil príbehy a vysvetlenia k niektorým pesničkám z druhého albumu. Prekvapilo ma to – nie je bežné, aby umelci vysvetľovali svoje texty, skôr to nechávajú voľnej interpretácii. Je pre teba dôležité, aby poslucháčstvo pochopilo tvoje piesne tak, ako si ich myslel?

Nie je to úplne dôležité, ale prišlo mi vhodné, privlastniť si ten naratív. Lebo niekto napíše recenziu a ja vravím „že čo?“ Interpretačný rámec je pohyblivá vec a ja ako autor asi nemám mať kontrolu nad tým, ako si to človek interpretuje, ale zároveň chcem povedať, o čom je tá pieseň.

Nie je to úplne dôležité, ale prišlo mi vhodné, privlastniť si ten naratív. Lebo niekto napíše recenziu a ja vravím „že čo?“ Interpretačný rámec je pohyblivá vec a ja ako autor asi nemám mať kontrolu nad tým, ako si to človek interpretuje, ale zároveň chcem povedať, o čom je tá pieseň.

Napríklad pieseň Ostrov je o vojne na Ukrajine. Na jednej strane som rada, že poznám význam a počúvam ju teraz s väčším porozumením, ale na druhej strane sa cítim ukrátene o svoju interpretáciu.

Napríklad pieseň Ostrov je o vojne na Ukrajine. Na jednej strane som rada, že poznám význam a počúvam ju teraz s väčším porozumením, ale na druhej strane sa cítim ukrátene o svoju interpretáciu.

Interpretácia textu má veľa vrstiev. Často pracujem s technikou, že robím intertextuálne dielo, ale tie odkazy sú buď prázdne alebo majú nefunkčné linky. Použijem ustálenú frázu alebo názov, napríklad Polnočný kovboj. Klikneš na odkaz a nikam to nevedie.

Interpretácia textu má veľa vrstiev. Často pracujem s technikou, že robím intertextuálne dielo, ale tie odkazy sú buď prázdne alebo majú nefunkčné linky. Použijem ustálenú frázu alebo názov, napríklad Polnočný kovboj. Klikneš na odkaz a nikam to nevedie.

A ja sa môžem polhodinu zamýšľať nad tým, čo si myslel tým Polnočným kovbojom.

A ja sa môžem polhodinu zamýšľať nad tým, čo si myslel tým Polnočným kovbojom.

To je, ako keď nájdeš pri smetnom koši nohavice, doma ich rozoberieš, spravíš z nich kabelku a ostane na nej vrecko. Niekto príde a povie: „Na čo je to vrecko?“ No na nič, proste tam je.

To je, ako keď nájdeš pri smetnom koši nohavice, doma ich rozoberieš, spravíš z nich kabelku a ostane na nej vrecko. Niekto príde a povie: „Na čo je to vrecko?“ No na nič, proste tam je.

Ešte sa často zamýšľam nad mačkami v tvojich piesňach. Jedna je síce čierna, ale ide po streche a za ňou kocúr a čakám, keď pôjde cez cestu a niekto sa zľakne. Je to poverčivosť, si poverčivý?

Ešte sa často zamýšľam nad mačkami v tvojich piesňach. Jedna je síce čierna, ale ide po streche a za ňou kocúr a čakám, keď pôjde cez cestu a niekto sa zľakne. Je to poverčivosť, si poverčivý?

Nie som poverčivý, nie s mačkami. Ale mám rád havrany.

Nie som poverčivý, nie s mačkami. Ale mám rád havrany.

Je nejaká povera s havranmi?

Je nejaká povera s havranmi?

Nie, ale mám rád mitraizmus, čo je rímsky kult z prvého až štvrtého storočia, a tam sú havrany ako komunikanti vyššej moci, ktorá preniká do sveta. Často sa pri pohľade na havrany haluzím, či  so mnou snaží vesmír dohovoriť. Možno som v niečom poverčivý, ale mačky na ceste sa do toho nepočítajú.

Nie, ale mám rád mitraizmus, čo je rímsky kult z prvého až štvrtého storočia, a tam sú havrany ako komunikanti vyššej moci, ktorá preniká do sveta. Často sa pri pohľade na havrany haluzím, či  so mnou snaží vesmír dohovoriť. Možno som v niečom poverčivý, ale mačky na ceste sa do toho nepočítajú.

Zaujímalo by ma, či aj čierne mačky náhodou nie sú poverčivé a neboja sa tých bielych ľudí, ktorí prechádzajú cez cestu. Ešte ma baví verš „veriť, že najväčšia z rýb je najväčšia z chýb”. Je to prázdny odkaz alebo kto je tá veľká ryba?

Zaujímalo by ma, či aj čierne mačky náhodou nie sú poverčivé a neboja sa tých bielych ľudí, ktorí prechádzajú cez cestu. Ešte ma baví verš „veriť, že najväčšia z rýb je najväčšia z chýb”. Je to prázdny odkaz alebo kto je tá veľká ryba?

Veľká ryba? Haha, Nočné plávanie je pesnička o mojom zážitku s LSD v lesoparku, keď som sa stratil v tme, videl tváre v stromoch a po hodinách sa dostal domov. Verš „veriť, že najväčšia z rýb je najväčšia z chýb” hovorí o ľudských predstavách o bohu, ktoré sú smiešne. Keď sa ti rozpadne identita, ťažko veríš v absolútno. Vyrástol som v katolíckom prostredí, ale myslím si, že žiadne náboženstvo to netrafilo. Väčšinou sa mi zdá, že vesmír je voči ľudstvu indiferentný.

Veľká ryba? Haha, Nočné plávanie je pesnička o mojom zážitku s LSD v lesoparku, keď som sa stratil v tme, videl tváre v stromoch a po hodinách sa dostal domov. Verš „veriť, že najväčšia z rýb je najväčšia z chýb” hovorí o ľudských predstavách o bohu, ktoré sú smiešne. Keď sa ti rozpadne identita, ťažko veríš v absolútno. Vyrástol som v katolíckom prostredí, ale myslím si, že žiadne náboženstvo to netrafilo. Väčšinou sa mi zdá, že vesmír je voči ľudstvu indiferentný.