Položivoty: Hranice práce a dobrých úmyslov

Autorka: Ivana Pinčáková

Tam sa etablovala ako úspešná autorka – vydala dokopy šesť kníh, pričom jej predposledná Voľným pádom, ktorá vyšla aj v slovenskom preklade, bola v roku 2023 nominovaná na Rakúsku knižnú cenu. Knihy píše v nemeckom jazyku, ale často sa v nich venuje slovenským témam. V najnovšej knihe Položivoty čitateľom sprostredkúva pohľad na každodennú realitu slovenských opatrovateliek v Rakúsku. Skúma v nej nejasné hranice práce a priateľstva a zaujíma ju, koho možno nazvať členom domácnosti.

Harmonický začiatok

Prvý kontakt so Slovákom, presnejšie so Slovenkou, zažíva priemerný Rakúšan vo svojej domácnosti alebo v domácnosti svojich (starých) rodičov. Podobne to mala i Klara, keď sa rozhodla nájsť mame Irene opatrovateľku cez agentúru, a tak spoznala Paulínu, bývalú zdravotnú sestru z Prievidze.

Ich spolupráca začína harmonicky. Paulína sa bez problémov aklimatizovala v novej domácnosti a medzi jej obyvateľmi – Klarinym manželom Jakobom, dcérou Adou a starkou Irene. Tí si ju obľúbili pre jej milú povahu a svedomité plnenie povinností. Paulíne zase imponovalo, že ju rodina Steinerovcov uprednostňuje pred opatrovateľom, s ktorým sa strieda v dvojtýždňových intervaloch. Nachádza tu zadosťučinenie, ktoré vo vlastnej rodine nezažíva.

Kým sa od nej vzďaľujú synovia, ktorých pozornosť si nedokáže kúpiť ani najnovším Nintendom, zamestnávateľka Klara oceňuje, že okrem starostlivosti o jej matku vždy rada urobí niečo navyše. Z času na čas jej preto nechá v obálke o stovku viac. V tomto bode príbehu by nás ani len nenapadlo, že by sa mohlo schyľovať k nezhodám.

Prvý kontakt so Slovákom, presnejšie so Slovenkou, zažíva priemerný Rakúšan vo svojej domácnosti alebo v domácnosti svojich (starých) rodičov. Podobne to mala i Klara, keď sa rozhodla nájsť mame Irene opatrovateľku cez agentúru, a tak spoznala Paulínu, bývalú zdravotnú sestru z Prievidze.

Ich spolupráca začína harmonicky. Paulína sa bez problémov aklimatizovala v novej domácnosti a medzi jej obyvateľmi – Klarinym manželom Jakobom, dcérou Adou a starkou Irene. Tí si ju obľúbili pre jej milú povahu a svedomité plnenie povinností. Paulíne zase imponovalo, že ju rodina Steinerovcov uprednostňuje pred opatrovateľom, s ktorým sa strieda v dvojtýždňových intervaloch. Nachádza tu zadosťučinenie, ktoré vo vlastnej rodine nezažíva.

Kým sa od nej vzďaľujú synovia, ktorých pozornosť si nedokáže kúpiť ani najnovším Nintendom, zamestnávateľka Klara oceňuje, že okrem starostlivosti o jej matku vždy rada urobí niečo navyše. Z času na čas jej preto nechá v obálke o stovku viac. V tomto bode príbehu by nás ani len nenapadlo, že by sa mohlo schyľovať k nezhodám.

Dve ženy, na ktorých stojí domácnosť

Základ príbehu je postavený na vzťahu dvoch silných žien, ktoré však okrem národnosti delí aj rozdielne socioekonomické postavenie. To určuje kvalitu a trajektóriu ich životov. Čitateľ si od začiatku medzi ženskými hrdinkami môže všímať množstvo nerovností.

Protagonistky síce majú rovnaký vek, no v mnohom fungujú ako protiklady. Zatiaľ čo jedna z nich v tridsiatich ôsmich rokoch otehotnie, druhá je v tridsiatich ôsmich v prechode. Kým po Klarinom boku stojí verný manžel Jakob, Paulínu manžel Martin opustil pre mladšiu ženu a zanechal jej v starostlivosti oboch synov bez výrazného podieľania sa na ich výžive a výchove.

Zatiaľ čo si úspešná spoluvlastníčka architektonickej firmy Klara môže dovoliť zamestnať opatrovateľov pre chorú matku, opatrovateľka Paulína bola pre finančnú situáciu nútená opustiť svoj doterajší život, rodinu a prácu, ktorá ju napĺňala.

Táto dualita funguje i v rámci rozdelenia rolí v domácnosti. Tradičný model je tu čiastočne prevrátený, nie je však úplne popretý. V konečnom dôsledku obe roly zastávajú hlavné hrdinky, ktoré sa dopĺňajú vo svojich povinnostiach – Klara ako chlebodarkyňa a Paulína ako žena v domácnosti. Mužský aspekt, ktorý predstavujú Jakob a Martin, sa, naopak, v rámci celej knihy javí ako nespoľahlivý a zlyhávajúci. Stáva sa zdrojom záťaže pre svoje blízke okolie.

Základ príbehu je postavený na vzťahu dvoch silných žien, ktoré však okrem národnosti delí aj rozdielne socioekonomické postavenie. To určuje kvalitu a trajektóriu ich životov. Čitateľ si od začiatku medzi ženskými hrdinkami môže všímať množstvo nerovností.

Protagonistky síce majú rovnaký vek, no v mnohom fungujú ako protiklady. Zatiaľ čo jedna z nich v tridsiatich ôsmich rokoch otehotnie, druhá je v tridsiatich ôsmich v prechode. Kým po Klarinom boku stojí verný manžel Jakob, Paulínu manžel Martin opustil pre mladšiu ženu a zanechal jej v starostlivosti oboch synov bez výrazného podieľania sa na ich výžive a výchove.

Zatiaľ čo si úspešná spoluvlastníčka architektonickej firmy Klara môže dovoliť zamestnať opatrovateľov pre chorú matku, opatrovateľka Paulína bola pre finančnú situáciu nútená opustiť svoj doterajší život, rodinu a prácu, ktorá ju napĺňala.

Táto dualita funguje i v rámci rozdelenia rolí v domácnosti. Tradičný model je tu čiastočne prevrátený, nie je však úplne popretý. V konečnom dôsledku obe roly zastávajú hlavné hrdinky, ktoré sa dopĺňajú vo svojich povinnostiach – Klara ako chlebodarkyňa a Paulína ako žena v domácnosti. Mužský aspekt, ktorý predstavujú Jakob a Martin, sa, naopak, v rámci celej knihy javí ako nespoľahlivý a zlyhávajúci. Stáva sa zdrojom záťaže pre svoje blízke okolie.

Priateľské láskavosti alebo zneužívanie nejasných hraníc?

Paulína zapadla do rodiny a prispôsobila sa jej chodu natoľko, akoby bola sama jej členkou, či dokonca Klarinou priateľkou. Vzájomné sympatie spôsobili zánik pracovných hraníc. V dôsledku toho bola Paulína schopná bez návrhu zamestnávateľky poupratovať celý dom, pripraviť Klarinej dcére raňajky, poumývať riad a pravidelne variť pre celú rodinu. Zdá sa, že jej ochota starať sa o druhých konečne padla na úrodnú pôdu.

Na takýto model práce si v domácnosti všetci rýchlo privyknú. Pomaly sa začne trieštiť neschopnosťou Paulíny povedať nie či situáciou, v ktorej jej vyslovené nie zamestnávatelia neakceptujú. Ilúziu priateľstva medzi postavami búra pripomienka pracovnej hierarchie – nároky a potreby vyššie postavených sú totiž vždy uprednostnené pred potrebami nižšie postavenej. Kým sa však Paulína dostane k uvedomeniu, vďaka ktorému získa odvahu vzdorovať, bude zo strany zamestnávateľov tolerovať ešte veľa prejavov dešpektu, nezáujmu a prosieb o drobné láskavosti, z ktorých sa budú stávať nové každodenné povinnosti: „Opäť malá láskavosť, ktorá sa radí k ostatným malým láskavostiam, len denná prechádzka, veď to nikomu neublíži.”

Nestačí, že je opatrovateľkou, stane sa kuchárkou, upratovačkou, organizátorkou večierkov, venčiteľkou psov, emočnou oporou. Stane sa dievčaťom pre všetko. Dôležité je, že sa to skrýva pod rúškom pomyselného priateľstva, ktoré manželia prevetrajú, keď sa im to hodí, no pri konfrontácii s Paulíninými prosbami nastolia profesionálnu pózu.

Paulína zapadla do rodiny a prispôsobila sa jej chodu natoľko, akoby bola sama jej členkou, či dokonca Klarinou priateľkou. Vzájomné sympatie spôsobili zánik pracovných hraníc. V dôsledku toho bola Paulína schopná bez návrhu zamestnávateľky poupratovať celý dom, pripraviť Klarinej dcére raňajky, poumývať riad a pravidelne variť pre celú rodinu. Zdá sa, že jej ochota starať sa o druhých konečne padla na úrodnú pôdu.

Na takýto model práce si v domácnosti všetci rýchlo privyknú. Pomaly sa začne trieštiť neschopnosťou Paulíny povedať nie či situáciou, v ktorej jej vyslovené nie zamestnávatelia neakceptujú. Ilúziu priateľstva medzi postavami búra pripomienka pracovnej hierarchie – nároky a potreby vyššie postavených sú totiž vždy uprednostnené pred potrebami nižšie postavenej. Kým sa však Paulína dostane k uvedomeniu, vďaka ktorému získa odvahu vzdorovať, bude zo strany zamestnávateľov tolerovať ešte veľa prejavov dešpektu, nezáujmu a prosieb o drobné láskavosti, z ktorých sa budú stávať nové každodenné povinnosti: „Opäť malá láskavosť, ktorá sa radí k ostatným malým láskavostiam, len denná prechádzka, veď to nikomu neublíži.”

Nestačí, že je opatrovateľkou, stane sa kuchárkou, upratovačkou, organizátorkou večierkov, venčiteľkou psov, emočnou oporou. Stane sa dievčaťom pre všetko. Dôležité je, že sa to skrýva pod rúškom pomyselného priateľstva, ktoré manželia prevetrajú, keď sa im to hodí, no pri konfrontácii s Paulíninými prosbami nastolia profesionálnu pózu.

Chaos ako účinná metafora

Rozprávač odhaľuje príbeh zväčša prostredníctvom perspektív dvoch ústredných postáv, Paulíny a Klary, občas však necháva nahliadnúť čitateľov aj do prežívania či spomienok vedľajších postáv (Jakob, Paulínini synovia). Príbeh sa pomerne často prepletá aj s pohľadom osemdesiatročnej Irene – magické opisy spomienok či halucinácií približujú tému starnutia.

Čím viac príbeh pokročí, tým rýchlejšie dochádza k striedaniu perspektív postáv, čomu sa musí čitateľ prispôsobiť. Ide o účinnú metaforu, ktorá sprítomňuje pocit hlavnej hrdinky, Paulíny, pendlujúcej z jedného života do druhého. Predstavuje jej neschopnosť zahojiť rany a zmenšiť narastajúcu priepasť medzi sebou a svojimi blízkymi, neschopnosť vystúpiť z kruhu, v ktorom sa strieda lámanie srdca s monotónnosťou povinností. Neschopnosť rozdeliť sa na dve odlišné (polo)identity.

Rozprávač odhaľuje príbeh zväčša prostredníctvom perspektív dvoch ústredných postáv, Paulíny a Klary, občas však necháva nahliadnúť čitateľov aj do prežívania či spomienok vedľajších postáv (Jakob, Paulínini synovia). Príbeh sa pomerne často prepletá aj s pohľadom osemdesiatročnej Irene – magické opisy spomienok či halucinácií približujú tému starnutia.

Čím viac príbeh pokročí, tým rýchlejšie dochádza k striedaniu perspektív postáv, čomu sa musí čitateľ prispôsobiť. Ide o účinnú metaforu, ktorá sprítomňuje pocit hlavnej hrdinky, Paulíny, pendlujúcej z jedného života do druhého. Predstavuje jej neschopnosť zahojiť rany a zmenšiť narastajúcu priepasť medzi sebou a svojimi blízkymi, neschopnosť vystúpiť z kruhu, v ktorom sa strieda lámanie srdca s monotónnosťou povinností. Neschopnosť rozdeliť sa na dve odlišné (polo)identity.